Igor Matovič v TABLET.TV povedal, že očakáva vznik novej strany, ktorá by spolu s OĽaNO a SaS mohla byť základom novej vlády. Predseda SNS Danko s lídrom SaS Sulíkom na svojom stretnutí v Hainburgu okrem iného rozoberali vplyv prípadnej novej strany Andreja Kisku na slovenskú politickú scénu.

„Považujem za nereálne, že by prezident abdikoval na svoju funkciu, boli by predčasné prezidentské voľby, a založil by stranu,“ naznačil Hrabko. Dodal, že štandardné je spoliehať sa na svoju stranu. „Ale spoliehať sa na stranu, ktorá ešte neexistuje, to mi pripadá komické. A trúfam si povedať, že koalícia s OĽaNO a SaS bude pre existujúce strany až posledná možnosť,“ reagoval Hrabko na slová Igora Matoviča.

Samotné stretnutie predsedu Národnej rady s opozičným lídrom, rovnako ako aj témy, ktoré rozoberali, teda okrem Kiskovej potenciálnej strany aj možnosť predčasných volieb, bolo podľa Hrabka bežnou záležitosťou. „Štandardné to je, veď politici sa musia stretávať, aj sa stretávajú, nie len na pôde parlamentu a vlády, ale aj mimo kamier,“ povedal Hrabko s tým, že politika nie je „hra o fazuľky“, ale boj o moc.

Pre koalíciu, na rozdiel od lídra SaS, je však nepríjemná medializácia priebehu schôdzky a podľa Hrabka nebola adekvátna ani reakcia Andreja Danka na kritiku ministra kultúry Mareka Maďariča.

Hrabko v diskusii reagoval aj na staršiu kauzu, v ktorej mladá absolventka Zuzana Hlávková obvinila rezort diplomacie, že nehospodárne organizoval dve akcie v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade Európskej únie. Minister Miroslav Lajčák (Smer-SD) totiž vtedy naznačil, že ak sa preukáže porušenie zákona pri organizácii predsedníctva, môže sa vzdať funkcie.

Podľa Hrabka to bola politická chyba, lebo minister de facto ponúkol svojim protivníkom odmenu v prípade, že nájdu spôsob, ako prezentovať organizáciu niektorej akcie ako nezákonnú. „To je veľmi zlé vyjadrenie, takto sa politik položiť na stôl nemôže. Teraz začne každý hľadať porušenie zákona. Vždy sa niečo nájde, a keď sa nenájde, tak sa začnú spochybňovať výsledky kontrol povedzme s argumentom, že veď aj tak všetko riadi Smer. To od neho nebolo politické. Takéto silácke vyjadrenia sú zbytočné,“ zdôraznil Hrabko.

Výsledky slovenského predsedníctva považuje Hrabko za úspešné, ale pochvalné vyjadrenia, napríklad z úst predsedu europarlamentu Martina Schulza, by nepreceňoval. „Nedá sa predstaviť, že by označil predsedníctvo niektorej krajiny za neúspešné, to sa jednoducho nerobí. Česká vláda sa rozpadla počas predsedníctva, nič horšie sa už ani stať nemôže, a tiež bolo zvládnuté úspešne,“ povedal.

„Tie veci, na ktorých politikom veľmi záležalo, sa nie celkom podarili. O bratislavskom summite dnes už nikto nehovorí. Solidarita sa zmenila z flexibilnej na efektívnu, ale ani to nie je dokončené a rokovania budú pokračovať. Nebolo to nič prelomové, predsedníctvo sme zvládli štandardne,“ konštatoval Hrabko.

Po Slovensku povedie predsedníctvo Malta a už dnes je známe, že podporuje povinné rozdeľovanie utečencov po krajinách únie. „Ja si tiež myslím, že povinné kvóty sú mŕtve, ale tá debata vôbec nie je na konci. Takýto problém má aj Malta, ktorá bude teraz viesť predsedníctvo. Možno do toho vnesie nový vietor, podobný, ako by vnieslo Taliansko,“ povedal Hrabko.

Reagoval aj na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý kritizoval tohoročné organizovanie referend vo Veľkej Británii a Taliansku s tým, že boli výsledkom úplne nevhodného zmiešavania vnútroštátnej a celoeurópskej agendy. „Z môjho pohľadu išlo v týchto krajinách o akýsi zúfalý pokus. Všetko stavili na jednu kartu a prehrali. Zapríčinili množstvo problémov. Druhá vec je, že možno by nastali aj tak,“ povedal Hrabko.

V diskusii Hrabko reagoval aj na pracovný snem Smeru-SD. Rozhodnutie strany ponechať vo funkcii podpredsedu Roberta Kaliňáka a obmeniť len Pavla Pašku a Dušana Čaploviča, ktorý už nekandidoval z dôvodu veku, označil Hrabko za „pokus o stabilizáciu stagnácie“. „Vychádzam aj z rečí po sneme. Myslím tým koniec politickej korektnosti a zavedenie akejsi silnejšej ruky nad Rómami,“ pripomenul Hrabko.

Ak by sa koncom politickej korektnosti myslel ľudovejší slovník a popularizácia cez sociálne siete, samo osebe by to podľa Hrabka bolo akceptovateľné. Viaceré opozičné strany už roky získavajú voličov tým, že zverejňujú na sociálnych sieťach politické vtipy a prihovárajú sa čo najjednoduchším, najľudovejším spôsobom.„Otázka je, či budú (v Smere-SD, pozn. Teraz.sk) lepší. Či Robert Fico dokáže dobehnúť to, čo má už teraz na sociálnych sieťach zmeškané. Pod politickou korektnosťou si tiež môže každý predstavovať to svoje. Ale ak sa Smer rozhodol robiť politiku aj na sociálnych sieťach, nevidím na tom nič zlé. Len upozorňujem, že mimovládne strany majú už obrovský náskok,“ poznamenal Hrabko.

Na margo komisie vedenej Marekom Maďaričom, ktorá by mala do roka pripraviť návrh nového politického programu Smeru-SD, Hrabko poznamenal, že každá strana musí priebežne aktualizovať svoje programové ciele. „Smer pripravuje novú víziu a predstavu, ako by sa mal riadiť štát. Problém je v tom, že my už vieme, ako Smer riadi štát,“ poznamenal Hrabko.

Komentoval aj zastavenie trestného stíhania Igora Matoviča pre ohováranie ohľadom údajného účtu Roberta Fica na Belize. Podľa Hrabka zastavenie stíhania neznamená, že Matovičove anonymné informácie boli pravdivé, ale iba to, že sa nepodarilo preukázať spáchanie trestného činu.

Ohovárania sa totiž dopustí osoba, ktorá vopred vie, že ňou šírené informácie sú nepravdivé a napriek tomu ich šíri s cieľom niekoho poškodiť. „Znamená to iba toľko, že podľa prokurátora vyšetrovateľ nebol kompetentný a jeho rozhodnutie zmietol zo stola. Dozorujúci prokurátor má vždy väčšiu pravdu ako vyšetrovateľ,“ upozornil Hrabko.

Na záver diskusie ocenil nové kreovanie Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v ktorej budú po novom aj zástupcovia opozičných strán a mimovládnych organizácií. „Myslím si, že je to možné považovať za dobrú správu, lebo mix ľudí v dozornej rade je naozaj pestrý,“ uzavrel Hrabko.