Môj profil 
Predplatné
Európska komisia (EK) 4. mája oznámila, že plánuje zásadne zmeniť európsky azylový systém, de facto vracia do hry myšlienku povinných kvót, na základe ktorých by si za určitých okolností členské krajiny prerozdeľovali migrantov. Štáty, ktoré odmietnu mechanizmus prerozdeľovania, budú musieť platiť finančné kompenzácie, a to vo výške 250.000 eur za jedného neprijatého utečenca. „Nerozumiem tomu, tento návrh jednoznačne nebude prijatý. To znamená, že EK vypustila do sveta alebo do Európskej únie (EÚ) niečo, s čím nebude mať úspech. Pripomína mi to situáciu doma, keď SaS prišla s balíkom 40 návrhov zákonov. Nebudú schválené rovnako ako návrh EK,“ povedal pre TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Návrh však podľa neho jednoznačne zvýši napätie v únii, rozvíri staré diskusie a vášne práve v čase, keď budú Briti v referende rozhodovať o zotrvaní v EÚ. „Nedá sa tomu celkom dobre rozumieť, ak nemáme kuloárne informácie z EK. Ale bola daná munícia neštandardným alebo populistickým politikom aj v rámci referenda, ktorého budeme svedkami v Británii,“ poznamenal Hrabko.
„Aj u nás sa to premietne zvýšením podpory a dodaním munície pre populistov. Budeme svedkami kriku zo strán populistických politikov, čo si to tá Európska komisia dovoľuje, ako môže vôbec s takýmto návrhom prísť, načo ju vlastne platíme…,“ povedal. „Ale základná otázka znie, v čí prospech to je,“ dodal Hrabko.
V diskusii komentoval aj parlamentnú polemiku v prípade nezávislej poslankyne Simony Petrík, ktorú nevpustili s dieťaťom do rokovacej sály parlamentu. „Toto je téma, o ktorej si každý myslí, že jej rozumie. A vzbudilo to okamžite ostrú polemiku v rámci parlamentu,“ reagoval Hrabko na otázku, prečo táto téma vyvolala taký záujem médií a verejnosti.
S postupom parlamentnej ochranky však súhlasí. „Dieťa nie je vec. Poslankyňa Petrík zaobchádzala s vlastným dieťaťom ako povedzme so svojou kabelkou, s ktorou môže vstúpiť bez akejkoľvek kontroly do rokovacej sály. Ale zákon presne určuje, kto môže vstúpiť do rokovacej sály,“ poznamenal Hrabko s tým, že iný režim platí v parlamente ako takom, kde má prístup aj verejnosť, a iný priamo v rokovacej sále.
„Nemôžeme chcieť od ochrankára, aby porušil jestvujúce pravidlá. Ale nie je pravda, že tam majú prístup len poslanci, inak by tam napríklad nemohol vystúpiť prezident. Pravidlá presne určujú funkcionárov, ktorí majú oprávnený vstup, a dávajú aj ad hoc možnosť, keď to schváli plénum, aby bol umožnený vstup do rokovacej sály hocikomu inému,“ upozornil Hrabko.
Vyjadril sa aj k trojici aprílových prieskumov verejnej mienky, ktoré realizovala agentúra Polis. Podľa prieskumu preferencií by Smer-SD v apríli volilo 30,7 percenta ľudí, SaS 14,5 percenta, SNS 12,2 percenta, ĽS-NS 9,8 percenta, OĽaNO 9,5 percenta a šesť percent ľudí by volilo Most–Híd. Sme rodina by získala 4,2, SMK 4,2 percenta, KDH 3,9 percenta a #Sieť dve percentá. Podľa Hrabka je to štandardný prieskum, za zmienku však stojí pokles Sme rodina Borisa Kollára pod päťpercentnú hranicu. Podľa neho môže byť spôsobený negatívnou medializáciou samotného Kollára, ale aj parlamentnými vystúpeniami samotných poslancov strany.
V ďalšom prieskume respondenti odpovedali na otázku, ktorej strane dôverujú. Slovenskej národnej strane podľa agentúry Polis dôveruje 35 percent opýtaných. Nasledujú strany Smer-SD s 34,6 percenta, SaS s 21,9 percenta a Most-Híd s 20,7 percenta. Piatym v poradí je hnutie OĽaNO-NOVA s 13 percentami, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko by mala tiež 13 percent. Strane KDH dôveruje 5,5 percenta opýtaných, strane Sme rodina – Boris Kollár päť percent. Nasledujú strany #Sieť so 4,2 percenta a SMK s 2,5 percenta.
Na otázku, prečo má SNS v porovnaní so Smerom-SD výrazne vyššiu dôveryhodnosť ako preferencie, Hrabko odpovedal: „Dá sa to čítať aj tak, že Smeru dôverujú iba tí, ktorí ho volia. Možno SNS ako staronová politická strana, ale s novým vedením, pôsobí úplne inak ako SNS pod vedením Jána Slotu“.
V treťom prieskume sa respondenti vyjadrovali k otázke, ktoré strany považujú za systémové, respektíve štandardné. Až 68,1 percenta považuje za štandardný Smer-SD, 47,2 percenta SNS a 31,3 Most–Híd. Naopak, až 57,1 percenta Slovákov považuje podľa tohto prieskumu za nesystémovú stranu Sme rodina Borisa Kollára, 47,9 ĽS-NS Mariana Kotlebu a 14,1 OĽaNO-NOVA.
Podľa Hrabka si pod systémovosťou, respektíve štandardnosťou, predstavujú respondenti rôzne veci. Byť považovaný za systémovú stranu však podľa neho môže byť pre politický subjekt výhodné.
“Verejná debata je ovplyvnená dávnejšími vyjadreniami predsedu Smeru Roberta Fica, ktorý prišiel s rozdelením na štandardné a neštandardné strany. Pravdepodobne ľudia považujú za štandardné strany tie, ktoré majú členskú základňu a svoje štruktúry, ktoré pracujú aj v okresoch, nie je to len zhluk rodiny, známych, príbuzných,“ uzavrel Hrabko.
.JPG)
