„Postavenie sa do čela opozície ho podľa mňa stálo boj o prezidentské kreslo v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Podľa mňa si veľmi dobre zrátal, že tentokrát to bude buď veľmi tesné alebo na kreslo prezidenta nebude mať vôbec. A svoj vplyv chce presunúť do parlamentnej politiky,” povedal Hrabina.

S Hrabkom sa zhodli, že koaličné aj opozičné strany robia chybu, keď sa pred prvým kolom prezidentských volieb nesnažia vytvárať spojenectvá, ale každá chce ísť s vlastným kandidátom. „Zdá sa mi, že strany príliš špekulujú a nakoniec to môže skončiť podobnou dvojicou, akú sme mali v roku 2004. Celá spoločnosť bola vtedy nastavená na to, že Eduard Kukan má druhé kolo isté. Nemal,” upozornil Hrabko.

„Zatiaľ strany stavajú najmä svojich členov, niektoré najmä preto, aby získali publicitu. Ale patrí k práci politickej strany vygenerovať aj prezidentského kandidáta, alebo aspoň nejakého podporiť,” poznamenal. Napríklad kandidátka Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová sa okamžite politicky vyhranila tým, že z rokovaní o svojej podpore vopred vylúčila Smer-SD, SNS a ĽSNS. „Jednoducho povedané, už sa pripravila zhruba o 50 percent voličov. Znamená to, že chce pôsobiť iba v jednej časti politického spektra. Podľa mňa je to pochopiteľné, ale nie správne. Ale ak berieme do úvahy, že primárnym účelom je propagovať Progresívne Slovensko, tak je to asi v poriadku,” uviedol Hrabko.

Aj v prípade kandidáta Sme rodina Milana Krajniaka ide podľa neho viac o propagáciu strany, ako reálnu šancu vyhrať voľby. „Myslím si, že Progresívnemu Slovensku Zuzana Čaputová neurobí hanbu, rovnako ako Milan Krajniak neurobí hanbu hnutiu Sme rodina. A ukáže aj trochu inú tvár, ako to robí Boris Kollár a Peter Pčolinský,” odhadol Hrabko.

Charakter kampane podľa neho ovplyvní najmä to, akého kandidáta postaví Smer-SD. „Potom sa budeme vedieť vyjadriť aj k šanciam ostatných kandidátov a prípadným témam kampane,” povedal. „A nemali by sme očakávať, že tentokrát bude za prezidenta kandidovať nejaký ‘dobrý anjel’. To sme už mali a neoplatilo sa to,” dodal Hrabko na margo šancí kandidátov, ktorí nemajú vôbec žiadne politické skúsenosti.

Podľa Hrabinu sa však kandidát z iného ako politického prostredia osvedčiť môže. „Je aj pozitívny príklad. Napríklad Martinu Lubyovú zobrali z akademického prostredia, zo Slovenskej akadémie vied, a role ministerky sa zhostila veľmi dobre,” uviedol Hrabina.

Prípadnú kandidatúru predsedu Mosta – Híd Bélu Bugára by Hrabko považoval za chybu. „Nestavil by som veľa na to, že bude kandidátom na prezidenta Béla Bugár, lebo ukončiť takto svoju politickú kariéru, sa mi zdá absolútne nevhodné. Podobne ako v minulosti v prípade Pavla Hrušovského, ja teraz nevidím voličov, ktorí by Bélu Bugára volili v pozícii prezidentského kandidáta,” tvrdí Hrabko.

Avizovanému kandidátovi SaS, chemikovi Robertovi Mistríkovi, Hrabina veľké šance nedáva. „Mne to príde ako česká „drahošovská“ cesta. Kedy Jiŕí Drahoš išiel proti Milošovi Zemanovi ako koaličnému kandidátovi. Problém je, že na Slovensku zatiaľ nepoznáme koaličného kandidáta. A chýba mi tam inklúzia, SaS je oproti ostatným, aj opozičným, stranám veľmi vyhranená vo svojich názoroch,” povedal Hrabina.

Novelu zákona o politických stranách z dielne SNS a Smeru-SD považuje Hrabina za pozitívnu zmenu, naopak Hrabko má voči nej výhrady.

„Mediálny priestor sa voči tejto téme tvári pozitívne, čo som vôbec nečakal. Ale modifikácia je tam razantná. Bola z toho vyškrtnutá zmena zakladania politických strán. A myslím si, že je to dobrá novela,” povedal Hrabina. „Lebo OĽaNO je podľa mňa schránková strana. Mať trinásť členov a poberať šesť či sedem miliónov za jedno funkčné obdobie, pričom kľúče od pokladnice má Igor Matovič, to je skôr úsmevné. Nemalo by to takto fungovať,” dodal.

Aj podľa Hrabka je motiváciou vzniku novely OĽaNO. „Ide podľa mňa naozaj o Lex Matovič,” uviedol. „SNS deklaruje, že chce a bude rokovať. Ja osobne si nemyslím, že ten návrh je až taký dobrý. Je tam viacej nášľapných mín, ktoré môžu skončiť na ústavnom súde. Sú tam zbytočné veci, bez ktorých sme boli doteraz a mohli by sme byť aj naďalej,” dodal Hrabko.

„S úžasom som sledoval tlačovú besedu Andreja Danka a Tibora Bernaťáka, ktorí vyzdvihovali také veci, ako že financie strán majú byť v štátnej pokladnici, pritom v návrhu to nie je. Nemôže predstúpiť s tým, že predkladám návrh a hovorím veci, ktoré v ňom nie sú. Čo oceňujem, že už nemá byť možný nákup strán. V parlamente máme dve také strany, jedna z nich bola pôvodne tuším stranou priateľov vína či piva,” povedal Hrabko. „Nepáči sa mi povinné zverejňovanie členov. Po prvé, dá sa to obísť a po druhé, narážame na ochranu osobných údajov. Je to len predložený návrh, aby v parlamente bol, a samotná SNS ho chce ešte meniť,” zhrnul.

Návrh novely ústavy, ktorým by sa možnosť zvyšovania veku odchodu do dôchodku limitovala na maximálne 64 rokov, považujú obaja za účelový. „Bavíme sa o niečom, čo nastane o 30 rokov. Vládna koalícia hľadá nejaké pozitívne témy, ktorými by vykryla antipatie voči nej. Podľa mňa sú to dosť nešťastné témy. Ale čo si vybrali, takou cestou sa dajú. Podľa mňa to má nádej, že to v parlamente prejde,” povedal Hrabina.

Za pozitívnu však považuje iniciatívu OĽaNO, ktoré presadzuje, aby ženy, ktoré mali deti, čo dokončili aspoň učňovskú školu, mohli ísť do dôchodku skôr. „Je to zaujímavá podmienka. Je to jedno zo systémových riešení, kde dostanete benefit za to, že vo svojom živote niečím prospejete tejto spoločnosti. Je to konštruktívne, uvidíme, ako sa dohodnú,” uviedol politológ.

„Z politického hľadiska je to pasca Roberta Fica,” hodnotí novelu Hrabko. Ak opozičné strany novelu podporia, podľa neho ukážu, že sú ochotné spolupracovať so Smerom-SD. Ak ju nepodporia, dostanú sa pod tlak kritiky, že nechcú limitovať zvyšovanie veku odchodu do dôchodku.

„Z vecného hľadiska je na schválenie takéhoto kroku času dosť. Ide tu o spropagovanie sa Smeru a SNS. Most necháva Smer a SNS hrať túto hru. Potrebujú ukázať, že s nimi budú spolupracovať aj mimovládne strany. Tak, ako docielili, že s nimi spolupracoval prezident Kiska. Veď zloženie druhej vlády bolo také rýchle, že Robert Kaliňák ani nestihol podať demisiu,” upozornil Hrabko.

„Ale ako sa pred komunálnymi, prezidentskými a parlamentnými voľbami môžu mimovládne strany odlíšiť od koaličných, ako tým, že s nimi nebudú spolupracovať? Čo sa stane, keď táto novela ústavy neprejde? Nič. S ústavou sa tu narába neuveriteľným spôsobom, len na júnovú schôdzu sú podané štyri návrhy na novelu ústavy,” dodal Hrabko.

Obaja analytici sa vyjadrili aj k možnosti stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa so severokórejským vodcom Kim Čong–unom a rozhovorom o jadrovom odzbrojení. „Je to hra. Severná Kórea spravila vynikajúci ťah tým, že začala komunikovať s Južnou Kóreou. To sa Američanom, ktorí sa situujú do role najväčšieho garanta bezpečnosti v regióne, nepáči,” uviedol Hrabina. „Severná Kórea v rámci možností deklaruje priateľský prístup k Južnej Kórei. Podpísala sa mierová dohoda. Bolo zlikvidované testovacie centrum na jadrové zbrane. Do toho prichádza USA, ktorým podľa mňa až tak úplne nevyhovuje odstránenie bezpečnostného rizika v regióne. Prakticky po každom teste Severnej Kórei prišiel nákup zbraní z USA,” povedal politológ.

Dôvodom, prečo sa štáty v systéme medzinárodných vzťahov snažia mať jadrové zbrane, je podľa neho strach. „Lebo primárny princíp v medzinárodných vzťahoch je anarchia a neexistuje žiadna centrálna autorita, ktorá by garantovala vzťahy medzi štátmi. Ak máte dostatočné ofenzívne kapacity, môžete obmedziť suverenitu susedného štátu na úkor svojej expanzie,” povedal Hrabina. „Svoju suverenitu si preto môžete zaručiť tak, že sa snažíte získať najsilnejšie dostupné zbrane, a to sú jadrové zbrane. Preto sa ich snažila získať Líbya, Irán, Irak, Severná Kórea. Severná Kórea sa snaží zabezpečiť proti tomu, aby nešla líbyjskou či irackou cestou. Navyše, teraz vidíme unilaterálne odstúpenie USA od iránskych jadrových dohôd,” dodal.

„Chcem byť optimista a vnímam to plánované stretnutie ako začiatok procesu, ktorý povedie k ukľudneniu situácie v regióne. Neprídu žiadne bombastické výsledky, ak sa to stretnutie vôbec uskutoční,” reagoval Hrabko. „Diplomatická aktivita je teraz, pár dní pred schôdzkou, naozaj veľká. Vnímame vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí, juhokórejský minister prišiel do Ameriky. Konzultácie prebiehajú a zrejme sa uvažuje, čo na začiatok procesu dať. Dúfam, že to bude začiatok dlhého procesu, ktorý ale povedie k zlepšeniu situácie,” reagoval Hrabko.

Za nie veľmi šťastnú považuje Hrabko operáciu ukrajinskej tajnej služby, ktorá v snahe vypátrať objednávateľov nafingovala vraždu ruského novinára Arkadija Babčenka. „Je to nepríjemné. Je otázka, či to všetko stálo za to, čo ukrajinské tajné služby vytiahnu na svetlo sveta. Ako preukážu, že tam bol záujem zo strany Ruska. Je to veľká hra, ktorá môže na Slovensku vyvolávať rôzne konotácie aj v súvislosti s reálnou vraždou novinára, ktorá sa tu pred pár mesiacmi stala. Je to veľká hra tajných služieb, ktoré teraz musia predložiť dôkazy,” zdôraznil Hrabko.

„Pri hrách tajných služieb z mŕtvych vstávajú novinári, dokonca aj Skripaľovci ožili po útoku smrtiaceho plynu,” reagoval Hrabin.