Kajúcnik Michal Suchoba viackrát vystupoval ako svedok proti ľuďom z podnikateľskej či politickej sféry. Jeho výpovede, podobne ako výpovede ďalších kajúcnikov, boli použité pri obvineniach viacerých osôb. Lipšicova a Mikulcova mašinéria s nimi pracovala rovnako ako s výpoveďami iných kajúcnikov, ktoré boli dôvodom, aby maskované komando obvineným vtrhlo do domu a ako vo filme ich zatýkalo, aby tí ľudia boli drsne vypočúvaní a držaní za mrežami. To všetko často za asistencie vybraných médií, ktoré napodiv mali, nevedno odkiaľ, vždy informáciu, kam treba ísť.

Tentoraz však tento istý Suchoba ukázal prstom na ľudí z presne opačného tábora, než by si Lipšicovci želali. A dokonca to ani neurobil v nejakej zmanipulovanej či vynútenej účelovej výpovedi, aby si tým zmiernil trest, ale stalo sa to v dôvernej emailovej komunikácii s jeho advokátkou, pri ktorej naozaj nie je dôvod predpokladať, že klamal.

Atómová bomba a vodíková bomba

Tá komunikácia sa týkala obdobia, keď bol prezidentom finančnej správy Jiří Žežulka a ministrom financií Eduard Heger. Práve týchto ľudí sa týka obvinenie z korupcie a výpalníctva, avšak na rozdiel od iných, ktorých kajúcnici obvinili, týmto nikto nevykopol dvere a nedržal pri hlave zbraň.

„Pred niekoľkými dňami sa objavila emailová komunikácia medzi známym udavačom Michalom Suchobom a jeho advokátkou. Suchoba sa v maile posťažoval, že ho súčasný prezident finančnej správy Žežulka vypaľoval. Suchobova firma robila pre finančnú správu, ale finančná správa jej za prácu neplatila. Namiesto toho dostal Suchoba od prezidenta finančnej správy ponuku, že keď zaplatí 10 percent z objemu vystavených faktúr alebo od dvoch do piatich miliónov eur, tak finančná správa Suchobovi faktúry zaplatí a možno budú aj nejaké dodatky k zmluvám. Už toto je na výbuch atómovej bomby v médiách. Ale počujete to ticho v médiách?“ informoval o tejto kauze predseda strany Smer-SD Robert Fico.

Fico však hovorí, že majú ešte silnejšiu, vodíkovú bombu. Uviedol, že Suchoba v tej komunikácii tvrdí aj to, že v tých desiatich percentách bol zarátaný aj podiel pre vtedajšieho ministra financií Eduarda Hegera.

Dva metre spravodlivosti

Aj Fico hovorí, že ak by NAKA a ďalšie orgány používali jeden meter a k výpovediam kajúcnikov pristupovali rovnako, či ide o ľudí z jedného alebo druhého politického tábora, museli by aj v tomto prípade konať rovnako ako v prípadoch týkajúcich sa nominantov bývalej vlády. A oprávnene sa pýta: „Ak je Suchoba ako udavač dôveryhodný pre prokuratúru a súdy, prečo NAKA už nevykopla dvere Žežulkovi a Hegerovi?“

„Podobný prípad už raz nastal. Iný kajúcnik Imrecze obvinil Mikulca zo stotisícového úplatku. Prípad sa zamietol pod koberec, Lipšic mávol rukou a Mikulec je ďalej minister,“ uviedol podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha a upozorňuje na fakt, že aj výpoveď Imreczeho proti Mikulcovi, na rozdiel od iných výpovedí kajúcnikov, bola celkom zjavne robená bez nátlaku, keďže tiež išlo o jeho súkromnú komunikáciu, ako aj v tomto Suchobovom prípade.

„Naopak, prípady, ktorými Lipšicova NKVD terorizuje Slovensko, stoja na vynútených výpovediach pod surovým nátlakom špeciálnych prokurátorov. Stačí si vypočuť nahrávku, ako vydieral špeciálny prokurátor Repa vyšetrovateľa Kučerku a sľuboval mu, že sa o neho Lajo Makó postará, ak povie, čo treba. Robert Fico to púšťal v piatok na tlačovke – médiá o tom samozrejme čušia ako voš pod chrastou,“ hovorí Blaha.

Blaha spomenul aj prípad bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského, ktorý sa tiež len na základe výpovede kajúcnika dostal do väzenia, kde zakrátko nato zakopol o papuču, v dôsledku čoho sa brutálne samozmlátil, vylúpol si oko a onedlho spáchal samovraždu, ktorú sprevádzali rôzne paranormálne a štatisticky, logicky aj medicínsky ťažko vysvetliteľné javy. V tomto prípade, ale aj niekoľkých ďalších sa už tie dva metre spravodlivosti začínajú rysovať aj fyzicky: dva metre na dĺžku, jeden meter na šírku a dva metre do hĺbky v hline…

Neplatili faktúry, lebo nevedeli ako?

Nemenej zaujímavá je aj obhajoba Hegera a Žežulku. „Odmietam a považujem za absurdné akékoľvek tvrdenia o tom, že by som sa ako minister financií podieľal na páchaní trestnej činnosti. Práve naša vláda začala proces očisty a transparentného fungovania finančnej správy,” uviedol Heger. Vskutku, je absurdné podozrievať práve túto vládnu partičku z čohokoľvek, keď predsa všetci vedia, a režimné médiá nám to nezabudnú stále pripomínať, že to oni začali všeobecnú očistu spoločnosti od mafie, korupcie a všetkého zlého.

Podobne aj Žežulka odmieta, že by kohokoľvek zo spoločnosti Allexis žiadal o úplatok. „Neurobil som tak priamo ani prostredníctvom inej osoby. Dňa 15. septembra som sa oboznámil s obsahom anonymného blogu a ako príslušník Finančnej správy som okamžite podal podnet na sekciu inšpekcie a vnútornej kontroly, aby boli uvedené podozrenia preverené,” uviedol.

A toto samo osebe je pekný dôkaz, že títo ľudia sú čistí: predstavte si, sám prezident Finančnej správy dal svojim podriadeným podnet, aby prešetrili jeho údajné vydieranie. Nepochybne, keby zistili, že niekoho vydieral, tak by mu to hneď oznámili. Otvorená zostáva akurát otázka, ako sa dá spätne okrem výpovedí konkrétnych osôb alebo vydieračských listov zistiť, či niekto niekoho vydieral. Čo vlastne mohli Žežulkovi podriadení zistiť kontrolou starých faktúr?

No tí pracovníci zrejme pátrali a zistili zaujímavé veci. „V roku 2020 došlo k omeškaniu platieb v sume 1,2 milióna eur v období máj až november z niekoľkých dôvodov, a to z nedostatočného finančného krytia na rok 2020, straty bezpečnostnej previerky dodávateľa, ako aj z dôvodu pochybného spôsobu doručovania faktúr, ktoré nezodpovedalo bežným obchodným zvyklostiam,” uviedol Žežulka s tým, že v tejto veci sa stále ťahá súdny spor týkajúci sa úrokov z omeškania.

Čože? Štátna organizácia nemala peniaze, tak jednoducho neplatila? Alebo neplatila kvôli „strate bezpečnostnej previerky dodávateľa“? A to už je aký dôvod nezaplatiť za už odvedenú prácu? A ešte smiešnejšie je, že vraj problém bol v „pochybnom spôsobe doručovania faktúr“. V normálnej firme ak nedôjde faktúra, tak zodpovedná pracovníčka zdvihne telefón a vec za päť minút so zodpovednou pracovníčkou druhej firmy vybaví. To sa tak rieši už pri faktúrach na jedno- či dvojciferné sumy. Nie je trochu divné, že pri sedemmiestnej platbe tu je niekoľkoročná súdna ťahanica pre „pochybný spôsob doručovania faktúr, ktorý nezodpovedal bežným obchodným zvyklostiam“?

A prečo sú tie dôvody naraz hneď tri? Nestačil by jeden skutočný? Vysvetlenie poznáme už zo škôlky: ak by náhodou jedno klamstvo bolo príliš priehľadné, klamári zo strachu zvyknú pre istotu pridať ešte ďalšie dve. Ale ak dáme bokom tieto absurdné hlúposti, aký je skutočný dôvod neplatenia? Nie náhodou ten, ktorý spomenul Suchoba vo svojom súkromnom maili advokátke?

A mainstream stále nič

Tak teda, NAKA Žežulkovi a Hegerovi, rovnako ako Mikulcovi a ďalším tie dvere stále nevykopla a mainstreamové médiá sú pekne tichúčko a ani im nenapadne do toho vŕtať.

Ľuboš Blaha k tomu posiela na svojom telegrame jasný odkaz: „Jedného dňa sa príde na to, že vo všetkých týchto špinavostiach boli médiá namočené až po uši. Iné vysvetlenie neexistuje. Prípad Vagovič je len prvá lastovička. Všetko sa raz vyšetrí – naveky tu Matovičova mafia nebude.“

Pre objektívnosť však nesmieme zabudnúť spomenúť, že medzi mainstreamovými novinármi sú aj takí, ako napríklad Monika Tódová, ale aj ďalší, ktorí s justičnou a mocenskou chobotnicou nekolaborujú a iba objektívne informujú. História a slovenský národ ich za to odmení svojou nehynúcou vďakou.

Ivan Lehotský