Môj profil 
Predplatné
Publiku sa prihovoril veľvyslanec Krzysztof Strzałka, ktorý vyzdvihol nielen osobnosť T. Zasepu, ale aj poľsko-slovenské vzťahy, ktoré svojou činnosťou podporoval. Jadrom spomienkového podujatia bolo premietanie celovečerného dokumentárneho filmu Pán rektor, ktorý mapuje život a pôsobenie T. Zasepu a ktorý sa takto po prvýkrát premietal v Bratislave. Na spomienke nechýbal ani súčasný rektor KU doc. Jaroslav Demko. Medzi účastníkov zavítali nielen predstavitelia akademického života napr. aj z UK, ale tiež obyvatelia Lúčok, kde bol prof. Zasepa čestným občanom.
Spomienka sa konala symbolicky na tretie výročie odchodu prof. Tadeusza Zasępu do večnosti. Jeho srdce dotĺklo v Ružomberku v nedeľu 18. septembra 2016. Bývalý rektor Katolíckej univerzity, ktorý sa pričinil o vznik novej budovy Univerzitnej knižnice, bol známy svojím heslom: „Som sám, aby iní neboli sami.“ Mal poľské i slovenské občianstvo, obľuboval pieseň Slovensko moje, otčina moja. „Keď sa ma ľudia pýtajú, prečo milujem Slovensko, s humorom odpovedám – pretože láska je slepá.“
Kto bol Tadeusz Zasepa?
Tadeusz Zasepa sa narodil 23. apríla 1946 v Radziechowiciach v Poľskej republike. V rokoch 1962 – 1965 študoval na gymnáziu v Częstochowej, pokračoval v Kňazskom seminári diecézy Częstochowa v Krakove. Do roku 1974 pracoval ako kaplán aj pre nepočujúcich vo farnosti Svätého Ducha Wieruszów. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní na Katolíckej univerzite v Lubline (1974 – 1977), absolvoval aj viaceré študijné stáže na The Catholic University of America vo Washingtone, na University of Geneva v Ženeve a na Universita Cattolica del Sacro Cuore v Miláne.
Doktorát z pastorálnej teológie dosiahol v roku 1983 na lublinskej Katolíckej univerzite, v roku 1987 bol habilitovaný v odbore pastorálna teológia – mediálne vzdelávanie. V roku 1995 sa stal mimoriadnym profesorom a v roku 2001 riadnym profesorom. Oblasťou jeho vedeckého záujmu bola teória masmediálnej komunikácie, teória a dejiny žurnalistiky a súčasné formy odovzdávania viery, v ktorých publikoval desiatky monografií, vedeckých štúdií a prác.
V roku 1993 založil v Poľsku Katolícke Rádio Lublin a stal sa jeho prvým riaditeľom. V rovnakom roku založil lublinskú edíciu týždenníka Nedeľa, kde pôsobil aj ako redaktor. Od roku 1998 začal prednášať pre poslucháčov postgraduálneho štúdia žurnalistiky na Trnavskej univerzite v Trnave. V roku 1999 založil Lubelsku Szkołu Biznesu – Szkołu Wyższu (neskôr Lubelska Szkoła Wyższa im. Króla Władysława Jagiełły) v Lubline a do roku 2008 v nej pôsobil vo funkcii rektora.
Tadeusz Zasępa hovoril aktívne 10 cudzími jazykmi, ovládal aj posunkovú reč. Pôsobil ako člen viacerých medzinárodných vedeckých rád, redakčných rád vedeckých časopisov, profesijných spolkov a združení. Za svoje dielo bol niekoľkokrát ocenený domácimi a zahraničnými inštitúciami. V roku 2004 mu Slovenská akadémia vied udelila prestížne ocenenie Medzinárodnú cenu SAV za príspevok k rozvoju spoločenských a humanitných vied, kultúry a umenia na Slovensku, Prešovská univerzita v Prešove ho v máji 2008 ocenila čestným titulom doctor honoris causa.
Od roku 2013 bol členom prestížnej Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Salzburgu, od mája 2013 pôsobil aj vo vedení Európskej federácie katolíckych univerzít (Fédération des universités catholiques Européennes – FUCE), bol čestným občanom obcí Lúčky, Švošov a mesta Ružomberok.
Od júla 2008 do júna 2014 pracoval ako rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde pôsobil aj ako profesor na katedre žurnalistiky. Zomrel 18. septembra 2016 vo veku 70 rokov a v 45. roku kňazského života.
Telesné pozostatky zosnulého profesora Zasępu vystavili po úmrtí na rozlúčkach v Lúčkach, vo Švošove a v Kostole Povýšenie sv. Kríža v Ružomberku Zádušnej svätej omši s pohrebnými obradmi predsedal za účasti viacerých biskupov a kňazov biskup z Čenstochovskej arcidiecézy Antoni Józef Długosz, V homílii sa prihovoril prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak. Telesné pozostatky Tadeusza Zasepu boli po svätej omši, počas ktorej na neho spomínali viacerí rečníci, podľa jeho priania uložené na ružomberskom cintoríne.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
