Hatšepsut – kráľ starovekého Egypta. Bola však ženou a jej meno chceli vymazať z histórie

Hatšepsut, panovníčka starého Egypta, výnimočná kráľovná (vládla v rokoch cca 1473 – 1458 pred n. l.). Bola jednou z najväčších egyptských panovníc. Vyobrazovaná ako muž, v mužskom oblečení. Je známa ako “žena, ktorá bola kráľom.” Hatšepsut sa titulovala v mužskom rode a aj nosila falošnú briadku, takzvanú panovnícku “božskú bradu.” Jej vláda trvala 22 rokov a jej nevlastný syn sa po jej smrti snažil zničiť všetky zmienky o nej. Nepodarilo sa mu to a nakoniec jej meno pretrvalo do dnešných čias

05. 05. 2021 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke socha Hatšepsut, panovníčky starého Egypta

Bratislava 5. mája 2021 (HSP/Foto:Flickr)

▶ ❚❚ ↻

Hatšepsut bola dcérou vládcu Thutmosa I. a jeho manželky kráľovnej Ahmose. Za manžela mala následníka trónu, svojho nevlastného brata Thutmosa II. Po smrti jej manžela zostala krajina na istý čas bez vládcu. Thutmosea II. však určil pred smrťou svojho nástupcu, jeho syna Thutmosea III., ktorého mal s jednou zo svojich vedľajších manželiek, Asetou. Keďže Hatšepsut mala s mužom dcéry a Thutmose III. nebol v tej dobe ešte plnoletý, mal okolo 5 až 10 rokov, Hatšepsut nastúpila na trón ako poručníčka následníka trónu. Okolnosti jej nástupu na trón však nie sú dodnes úplne jasné. Na trón si vraj robila nárok aj na základe nápisu, ktorý dala vytesať a v ktorom tvrdila, že jej otcom bol najvyšší egyptský boh Amon (ktorý vzal na seba ľudskú podobu jej otca Thutmosa I.). Nakoniec však predsa len bola uznaná za regentku kráľovstva. Vládla dlhých 22 rokov až do svojej smrti. Zomrela okolo roku 1458 pred n. l.

Zádušný chrám

Venovala sa rozvoju krajiny, výstavbe miest, chrámov, opravám budov zničených za čias okupácie, rozvoju obchodu, vied a umenia. Ekonomika Egypta bola za jej vlády na rozmachu. Dala prestavať kráľovské mesto Téby. Jej najpozoruhodnejšou stavbou bol veľkolepý zádušný chrám v komplexe Dér el-Bahrí (v preklade severný kláštor), ktorý bol jedným z najkrajších chrámov a jedným z najväčších architektonických divov starého Egypta. Poloha chrámu je úžasná. Chrám bol vytesaný do skaly, v interiéri sa nachádzalo množstvo sôch a je vybudovaný na troch umelých terasách. K chrámu je možné sa dostať cez Luxorský most, ktorý strážia dve sochy boha Hora. Zachoval sa aj jej chrám bohyne Pachet, alebo chrám vo Wádi Halfe. Hatšepsut neviedla vojny, ako väčšina jej predchodcov či nasledovníkov.

Všetko zničiť

Po jej smrti sa stal napokon vládcom jej nevlastný syn Thutmose III. Jeho vláda trvala 54 rokov, z toho 22 rokov zaňho vládla nevlastná matka. Matkina dlhá vláda sa mu pravdepodobne nepáčila. Keď konečne zasadol na trón, nechal odstrániť jej meno zo všetkých nápisov. Meno, tvár, akýkoľvek náznak o nej – všetko nariadil zničiť, odstrániť. Nápisy, reliéfy, sochy. Jeho cieľom bolo vymazať ju z histórie ľudstva. Jej sôch sa zachovalo len málo a jej podobizeň bola odstránená z väčšiny chrámov. Ničitelia jej mena však neboli dôkladný, a tak sa podarilo zachovať viacero dôkazov o jej vláde. Iní historici naopak tvrdia, že Thutmose III. sa nechcel pomstiť. Dal odstrániť všetky zmienky o nej, len aby vyvolal dojem, že vládla neprerušená línia faraónov s menom Thutmose. Ťažko povedať, keďže aj cesta k miestu jej posledného odpočinku bola zahataná.

Skrytá múmia

Jej hrobku objavili v Údolí kráľov a spolu s jej sarkofágom bol v hrobke premiestnený aj sarkofág jej otca. Nebola teda pochovaná v Údolí kráľovien, ako tomu bývalo u vládnucich a významných žien starovekého Egypta. Jej sarkofág bol ale prázdny.

Archeológ Howard Carter objavil v roku 1903 dva sarkofágy, múmie dvoch ženských tiel, pochované v obyčajnej hrobke. Predpokladom bolo, že jedno z tiel patrí Hatšepsutinej opatrovateľke a druhé neznámej žene. O 17 rokov neskôr bola objavená spomínaná prázdna hrobka Hatšepsut v Údolí kráľov. Až neskôr sa ukázalo, že jednou z tiel pochovaných v obyčajnej hrobke bola Hatšepsut. V kanope (pohrebná nádoba obsahujúca niektoré orgány múmie), na ktorej bolo uvedené Hatšepsutino meno, sa nachádzal zlomený zub – stolička. Podľa výsledkov z DNA a tomografie bolo dokázané, že zlomený zub patrí neznámej žene z obyčajného hrobu. Tou ženou v obyčajnom hrobe bola Hatšepsut. Výsledky výskumu tiež odhalili, že Hatšepsut zomrela ako 45 až 60 ročná žena, mala rakovinu, nezdravý chrup a obézne telo. Vďaka vede a forenznej technike vedci identifikovali jej múmiu, ktorú si dnes môžeme pozrieť v káhirskom múzeu.

Nástupom jej nevlastného syna, Thutmose III., končí aj mierové žitie za vlády Hatšepsut. Bol nazývaný Napoleonom starovekého Egypta, pretože rozšíril ríšu do veľkosti, akú sa nepodarilo dosiahnuť žiadnemu inému faraónovi. Vyslal 17 víťazných dobyvačných výprav.

Či už odstránil meno nevlastnej matky z pomsty, žiarlivosti, alebo pragmatických dôvodov, nepodarilo sa mu to. Rovnako, ako sa nepodarilo utajiť miesto jej odpočinku a telo ukryté v obyčajnom hrobe pomohla identifikovať veda.

Veronika Majzúnová

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Kallasová: Otvorenie priechodu Rafah bude pre Palestínčanov prospešné. Hraničný priechod Rafah bol oficiálne otvorený pre peších Palestínčanov v pondelok.