Môj profil 
Predplatné
Mnohé neziskové organizácie zameriavajú svoju aktivity predovšetkým na školy, v ktorých sa deťom snažia nalinkovať „správny názor“. Avšak z minulosti už podobnú skúsenosť máme, keďže totalitné režime stavali svoju moc práva na manipulácii s deťmi.
Hampl v súvislosti s pôsobením neziskových organizácií upozorňuje, že ešte pred pár rokmi sa politické neziskovky uspokojili s tým, že okrádali spoluobčanov. Dnes sa už snažia vyvolať strach a zlikvidovať občianske slobody.
„Je celkom logické, že máloktorý riaditeľ školy má odvahu sa im postaviť na odpor a nepustiť ich do svojej školy. Rovnako tak v rámci politickej triedy len výnimočne nájdete niekoho, kto má odvahu pokúsiť sa ich zakázať,“ vysvetlil český sociológ a dodal, že občas sa dá niečo urobiť aspoň na miestnej úrovni. „Je možné podporiť učiteľov či riaditeľa, ktorí sa postavia na odpor. Je možné organizovať petíciu rodičov, ich stretávanie atď. Chce to ale množstvo osobnej statočnosti.“
Výchova a manipulácia
Hampl sa tiež vyjadril otázke hranice medzi výchovou a manipuláciou. Podľa jeho slov je to úplne jednoduché. Výchova je tom, že deťom vštepujeme hodnoty – ochotu pomáhať blížnym, vlastenectvo, poctivosť, čestnosť. „Potom nech každý posúdi sám, či možno pomoc blížnemu aplikovať na dobre oblečených mužov vo vojenskom veku, ktorí nás nepokladajú za ľudí, ale za podradné stvorenia určené k zabíjaniu a znásilňovaniu.“
Na druhom stupni alebo na strednej škole by sa už deti mali učiť porovnávať názory, posudzovať dôkazy, rozlišovať pravdivé od nepravdivého. Sociológ však zdôrazňuje, že sa nič také neuskutočňuje. Deťom je totiž predložený zoznam správnych názorov, ktoré si majú osvojiť. „Kto príde s otázkou preukazujúcou nezávislé myslenie, ten je šikanovaný alebo zastrašovaný, občas prichádzajú aj správy o znižovaní známok zo správania za podpichovacie dotazy. Ide o vymývanie mozgov, s výchovou to nemá nič spoločné,“ vysvetlil Hampl.
Skauti a neziskovky
Český sociológ tiež ozrejmil aktuálne fungovanie skautského hnutia, ktoré začína byť výrazným podporovateľom súčasných trendov neziskového sektora, či už v podobe vítania migrantov, alebo boja proti nenávisti.
Podľa jeho slov ak sa v nejakej organizácii vytvorí vrstva profesionálnych úradníkov, manažérov a riaditeľov a táto vrstva sa oddelí od normálnych členov a kolegov, skôr či neskôr sa títo riadiaci profesionáli zblížia so svojimi kolegami na ministerstvách, v korporáciách a neziskovkách. „Potom začnú viesť tichú vojnu proti radovým členom. Rovnaký príbeh vidíme nielen pri Skautoch, ale i v politických stranách, cirkvách a vlastne kdekoľvek.“
„Rozdiel je viacmenej v tom, že od radových skautských sa tak nejako očakáva, že nesklonia hlavy, nepoddajú sa, neprispôsobia sa, budú odvážni a statoční. A keď vidíme, že sa neodvážia proti skorumpovanému vedeniu ani ceknúť, je to obrovské sklamanie. Čomu môžu takíto vedúci naučiť detí? Zbabelosti, ponižovaniu sa a žobraniu o dotácie?“ pýta sa Hampl.
Neziskový sektor a obchodné odvetvia
Na neziskový sektor je napojených množstvo obchodných odvetví, preto tento sektor nie je až tak neziskový, ako sa prvotne prezentuje. Pretože „čím je nejaké odvetvie viac prepojené so štátnou správou alebo aspoň viac závislé na štátnych reguláciách a dotáciách, tým viac sú podnikatelia a manažéri prepojení s politickými neziskovkami a extrémnou ľavicou,“ vysvetlil sociológ.
„Ak sa pozriete na príbehy multikultúrnych oligarchov ako Bakala alebo Sekyra, môže si všimnúť, že oni nezačínali tak, že by mali dielničku, potom jedného zamestnanca, potom druhého, potom 10 zamestnancov a nakoniec korporáciu,“ uviedol Hampl a dodal „na začiatku ich podnikateľskej kariéry boli politické kontakty, na základe toho zbohatli. A v českom prostredí to, žiaľ, boli častejšie kontakty s Václavom Havlom než s kýmkoľvek iným. Ľudia ako Sekyra sa dnes snažia odvďačiť svojim politickým spojencom a zároveň strážia, aby si tí spojenci udržali politickú moc.“
Vzhľadom na uvedené český sociológ aktuálny systém nepovažuje za demokratický. Demokratické riadenie je podľa jeho slov mechanizmus, ktorý má zaistiť, že politické rozhodovanie bude skutočne riadiť vôľa ľudu. Pokiaľ exituje trvalý rozpor medzi tým, čo ľudia chcú a čo politické elity robia, potom to znamená, že systém nefunguje a že sa nejedná o demokraciu. Ako príklad uviedol miliardy finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na pretlačenie názoru, že islamská migrácia je prínos.
„Napriek tomu sa prevládajúci názor nezmenil. Tu nemôžeme jednoznačne hovoriť o vôli ľudu. Režim, kde vláda nie je povinná takúto vôľu ľudu rešpektovať, takýto režim nie je demokratický o nič viac než Kórejská ľudová demokratická republika,“ dodal na záver český sociológ Hampl.
.jpg)
.JPG)
