Môj profil 
Predplatné
Horná Štubňa 4. júna (TASR) – Pamätnú izbu obce, ktorej časť tvoria vystavené drevené aj kamenné plastiky a obrazy zachytávajúce Hornú Štubňu, slávnostne otvorili v tejto obci neďaleko Turčianskych Teplíc v máji. Myšlienka založiť ju vznikla podľa starostu Ondreja Piškiho pred pár rokmi, keďže ho oslovili umelci, ktorí sa schádzali nad obcou a tvorili tu. Izba sa nachádza v priestoroch obecného úradu.
Väčšina zo spomínaných umeleckých diel vznikla na rezbársko–maliarskom sympóziu s tvorivými dielňami, ktoré sa raz ročne koná nad obcou, a to od roku 2006, priblížil TASR miestny ľudový rezbár Ivan Blahušiak. Plastiky či obrazy v pamätnej izbe sú od autorov z Turca, prevažná väčšina od tých, ktorí žili alebo žijú či pôsobia v Hornej Štubni.
Blahušiak pokračoval, že na podujatí sa stretávajú umelci od Martina, prichádzajú sem aj účastníci z iných krajín, ako sú Česká republika, Poľsko či Ukrajina. "Myšlienka založiť túto galériu vznikla, keď sa robili sympóziá. Maliari a rezbári už vedeli, že chcem niečo do galérie, tak určité veci nechávali rovno u mňa. Keď bola miestnosť pripravená, poznášali sa sem," pokračoval Blahušiak.
Obrazy, ktoré sú v Pamätnej izbe obce, zobrazujú Hornú Štubňu. Na jednom z obrazov je aj tradičný štubniansky ženský kroj. Sympózium sa bude podľa Blahušiaka konať aj tento rok, malo by byť v auguste. "Teším sa. Myslím si, že zasa tu pribudne minimálne aspoň päť obrazov a päť sôch." Sám Blahušiak do galérie – ako výstavnú časť pamätnej izby nazýva, poskytol šesť výtvorov a štubniansky drevený erb. Sú tu od neho napríklad dve malé plastiky z marhuľového dreva, kamenná tvár či samorast.
"Najskôr to mala byť viac-menej izba s týmito obrazmi, sochami. Len potom vznikla myšlienka dať sem starý nábytok," pokračoval starosta. Je tu starý stôl z fary či veci z domu jednej z obyvateliek obce. Návštevník izby tak uvidí staré lyže, ešte funkčný šijací stroj, ktorý môže mať podľa Piškiho 80 – 100 rokov. Nad dverami visí spomínaný drevený erb obce, v ktorom je zobrazená píla, nakoľko obec založili drevorubači.
V izbe ďalej visia dobové fotografie, ktoré sa našli v obci. "Dúfam, že sa to ešte rozšíri," konštatoval starosta. Podľa neho z dobových fotografií sú asi najcennejšie tie z roku 1927, kedy vyhorela takmer celá obec. Ďalšie snímky zachytávajú bývalý obecný úrad či bývalú školu, ktorá sa už zrútila.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a fotoreportáž.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
