Je George Floyd americký Kuciak? Komu prinesie jeho smrť najvyššie dividendy?

Washington 10. júna 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Eric Gay)

Povestný „míľnik“, ktorí Američania dosiahli zabitím Georgea Floyda policajtom, svojou politickou relevanciou v ničom nezaostáva za fiktívnou vraždou študenta Martina Šmída v roku 1989, či za podobne spektakulárnou vraždou novinára Jána Kuciaka. Otázkou je iba to, ktoré politické sily budú vraždu Afroameričana inštrumentalizovať vo svoj prospech

Pri hľadaní odpovede na túto otázku je veľavravný zoznam nadnárodných korporácií, ktoré vyjadrili podporu hnutiu „Black Lives Matter“: The Academy, Airbnb, Adidas, Amazon, American Airlines, American Express, Bank of America, Bayer, BMW, BP, Booking.com, Burger King, Cadillac, Citigroup, Coca Cola, DHL Express, Disney, eBay, General Motors, Goldman Sachs, Google, H&M, IBM, Levi’s, Lexus, LinkedIn, Mastercard, McAfee, McDonald’s, Microsoft, Netflix, Nike, Paramount Pictures, Pepsi Co, Pfizer Inc, Porsche, Procter & Gamble, Society Generale US, Sony, Starbucks, Twitter, Uber, Verizon, Wal Mart, Warner Bros, YouTube, Zara.

Je evidentné, že „Antifa“ a „Black Lives Matter“ v tejto inscenácii hrajú iba podružnú rolu užitočných idiotov. V zákulisí prebieha omnoho sofistikovanejšia hra, v ktorej karty rozdáva nadnárodná korporátna plutokracia. Čiastkovým cieľom tejto hry je povalenie Donalda Trumpa, ktorý však nie je až taký dôležitý. Plutokracii ide o niečo iné. Bolo by naivné myslieť si, že pouličné nepokoje provokuje preto, lebo jej ležia na srdci rasové predsudky a sociálna nerovnosť.

Podľa amerického analytika B. Duncana Moencha z Arizonskej štátnej univerzity sme zrejme svedkami pokusu o cielenú demontáž centralizovaného amerického federálneho štátu a jeho rozpustenie do voľnejšieho zväzku na spôsob Európskej únie. Nepokoje v amerických mestách v roku 2020 sa podľa jeho mienky zrejme zapíšu do histórie ako začiatok konca amerického experimentu, ktorý odštartovali anglickí kolonisti v roku 1776 založením USA a prechodne ho stabilizoval a stmelil Abraham Lincoln v rokoch 1860 až 1865.

Koncept amerického federalizmu podľa Moencha odporuje anglo-liberálnej povahe hyperindividualizmu a nezávislosti, ktorej sú cudzie sociálno-demokratické schémy solidárneho zdravotného a sociálneho zabezpečenia zraniteľných tried spoločnosti. Akékoľvek celoštátne federálne programy sú podľa väčšiny Američanov iba prejavom politického oportunizmu a byrokracie, ktoré možno dobre fungujú v Nemecku, či v Škandinávii, ale pre 250-ročnú americkú „kultúru odporu“ sú neprijateľné. Bežný Američan nenávidí federálnu vládu a skorumpovaných politikov vo Washingtone D.C. Aktuálnou požiadavkou, ktorú si zrejme osvojila aj korporátna plutokracia, je podľa všetkého nahradenie formátu „Spojených štátov“ efektívnejším formátom „Americkej únie“, čiže voľnej koalície nezávislých štátov s tesnými obchodnými kontaktmi, voľným pohybom osôb, kapitálu a služieb, vrátane koordinovanej obrannej politiky, ale úplnou nezávislosťou v praktických otázkach.

To znamená, že napríklad ekonomická politika štátu Georgia bude pre Kaliforniu smerodajná asi tak, ako ekonomická politika Indonézie. Podobne tak environmentálna politika štátu New York bude pre Alabamu záväzná asi tak, ako environmentálna politika Afganistanu. Jednotlivé štáty americkej únie a teda aj nadnárodné korporácie by sa tak zbavili dohľadu a direktív nejakých federálnych agentúr, respektíve pokusov implantovať federálne systémy sociálneho charakteru, ktoré korporátnej sfére nevyhovujú. Potenciálne víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách môže podľa Moencha paradoxne stimulovať secesionistické tendencie v štátoch ako Kalifornia, či New York, k čomu sa určite veľmi rád pripojí aj Texas, či štáty ako Utah, Idaho, Montana alebo Arizona.

Gabriel Gačko