Môj profil 
Predplatné
Tieto sviatky by mali byť nadpolitické. Mali by to byť miesta, kde ústavný činiteľ prichádza z pozície reprezentanta štátu, nech už je vláda taká alebo onaká,“ komentoval pre TABLET.TV nadchádzajúce oslavy pri príležitosti 1154. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie novinár a devínsky farár Mons. Marián Gavenda.
„Devín je významný aj historicky, aj ako symbol,“ poznamenal s tým, že odtiaľto knieža Rastislav poslal byzantskému cisárovi žiadosť o príchod učených mužov. „A Devín je jedným zo symbolov celého cyrilo–metodského dedičstva,“ povedal. Oslavy tento rok prebehnú 5. júla na Devíne pod záštitou premiéra Roberta Fica, podujatia k výročiu paralelne prebiehajú aj v ďalšom významnom centre veľkomoravského života, v Nitre.
„Iné národy majú za symboly niekedy mýtické postavy, ako boli Romulus a Rémus, inokedy slávnych vojvodcov. My máme Cyrila a Metoda, ktorí boli ľuďmi kultúry, ducha a osvety,“ pripomenul Gavenda.
Na otázku, či je možné, že na Devíne je aj hrob sv. Metoda, odpovedal, že hypotézy sú viaceré. „Podľa mojich informácií žiadne z miest, o ktorých sa hovorí, nemá také výrazné skóre, aby zatienilo tie ostatné. Na Devíne sa našiel náhrobný kameň s dvoma kalichmi, na základe čoho sa uvažuje, že tam bol pochovaný významný cirkevný hodnostár, arcibiskup. Čo sv. Metod bol,“ povedal. „Ale hrob sme zatiaľ nenašli. Neboli ešte robené vykopávky pod hlavnou loďou kostola, kde zrejme bol v časoch Veľkej Moravy veľký kostol. A pred tým keltské pohrebisko. Je tam prítomnosť kultového miesta aj kresťanského chrámu. Ostatné je otvorené,“ zhrnul Gavenda.
Úvahy o možnom slovanskom pôvode bratov, prípadne o tom, že takýto pôvod mohla mať ich matka, ponecháva Gavenda historikom. „Sv. Cyril bol vychovávaný ako budúci správca provincie, v ktorej bolo slovansky hovoriace obyvateľstvo,“ povedal s tým, že to môže byť dôvod jeho znalostí slovanského jazyka. „Bol to na tú dobu špičkový diplomat, teológ a veľká osobnosť. Mal niečo cez 40 rokov, keď mu pápež Hadrián ponúkol svoju vlastnú hrobku. Že tam bude pochovaný nejaký misionár zďaleka, viete, aké to bolo gesto?,“ poznamenal Gavenda.
Osoby týchto svätcov sú zaujímavé aj ekumenickým významom, keďže ich uznávajú východní aj západní kresťania. „Veľká schizma vtedy ešte nebola. Bolo dôležité, že si uvedomili potrebu zakoreniť toto územie na rímskeho biskupa. Tým urobili niečo, čo presahovalo aj ich možnosť predvídať. Stali sme sa dedičmi jednej obrovskej tradície židovstva, gréckej kultúry aj patristiky. Cyril bol špičkový znalec a celé toto dedičstvo priniesol sem a napojil na kmeň, ktorým bola západná kultúra,“ hovorí Gavenda.
„Dodnes si ich veľmi vážia napríklad aj pravoslávni kresťania v Bulharsku. V rámci bulharskej akadémie vied je aj cyrilo-metodská akadémia, vznikla okolo roku 1910, ešte za cára, a prežila všetky režimy. Keď majú sviatok Cyrila a Metoda Bulhari, oni ho majú v máji, býva súsošie sv. Cyrila a Metoda na Devíne obsypané živými kvetmi, zvyčajne príde aj niekto z ich vlády,“ vysvetľuje. „A je tu ekumenický prvok, lebo sv. Cyril a Metod reprezentovali cirkev, ktorá ešte nebola rozdelená. A v ich náuke a posolstve nie je nič, čo neskôr východ a západ delilo,“ dodáva.
Prečo sem bratov Rastislav pozval a prečo ich učeníkov neskôr Svätopluk nechal vyhnať? „Politik rozmýšľa politicky a mocnár aj mocensky. S franskými kňazmi prichádzal aj politický vplyv Frankov. Rastislav chcel, aby tu vznikla samostatná cirkevná inštitúcia.
Vtedy sa rodila aj kultúra a on to videl, chcel aby sa rodila vlastná,“ uvažuje Gavenda. „Ale často sa stáva, že rozhodnutia, ktoré jednotlivec robí počas svojho života, aj v dejinách národa, v čase, keď ich robí, majú väčší dosah ako tuší. Možno aj jednoduchá politická úvaha naklonila dianie určitým smerom, ktorý vidíme až dnes,“ dodáva.
Ale práve politická úvaha bola dôvodom, prečo museli učeníci oboch bratov po Metodovej smrti z tohto územia odísť. „Rozdrobenosť, závisť, mocenské záujmy a vzájomné boje, ktoré to spôsobili. Rozkvet pôsobenia sv. Cyrila a Metoda trval podľa odborníkov okolo štyridsať mesiacov,“ povedal Gavenda.
Za ten krátky čas stihli nesmierne veľa, presadili staroslovienčinu ako jeden zo štyroch liturgických jazykov, vytvorili písmo a základy práva. „V oblastiach, cez ktoré Cyril išiel, napríklad oblasť Chazarov, sa už okrem latinčiny a gréčtiny už používali na liturgické účely aj miestne jazyky. Ale v západnej cirkvi, ktorá sa postupne kryštalizovala, presadili zásadu používania ľudového jazyka. Vtedy sa stala staroslovienčina štvrtým liturgickým jazykom. Až o tisíc rokov neskôr, na druhom vatikánskom koncile, sa tento princíp presadil pre všetky ľudové jazyky,“ vysvetľuje Gavenda.
Po obsahovej stránke podľa neho znamená cyrilo–metodské dedičstvo život podľa biblie. Okrem toho na toto územie priniesli pozitívne právo, ktoré sa však podľa Gavednu opieralo o prirodzenosť jednotlivca ako spoločenského tvora a spoločnosti ako takej.
„Kontrastuje to s dnešným vnímaním práva, podľa ktorého je legitímne to, na čom sa dohodne väčšina. Ale genocída Židov počas 2. svetovej vojny ukázala, že pozitívne právo dokáže legalizovať zločin,“ povedal.
Význam oboch vierozvestcov zvlášť vyzdvihol slovanský pápež Ján Pavol II. „Chápal veci historicky a v súvislostiach. Vymenoval ich za spolupatrónov Európy. Ale čo je ešte dôležitejšie, napísal encykliku Slavorum Apostoli, osobitne venovanú Cyrilovi a Metodovi a ich aktuálnemu odkazu. Predsa len, pápež za svoj život tých encyklík nenapíše veľa,“ konštatoval Gavenda. „Keď sa budovala Európa, bolo populárne heslo ‘Budujme Európu hodnôt’. Každý vie, že je lepšie byť spravodlivý ako kradnúť. Ale byť naozaj spravodlivý, je za určitých okolností veľmi ťažké. Cyrilo-metodský odkaz je žiť podľa hodnôt,“ uzavrel.
.JPG)
.jpg)
