Môj profil 
Predplatné
Na ich začiatku je záhadný výbuch na obrnenom krížniku Maine vo februári 1898 v Havane.
Atmosféra po potopení krížnika ovplyvnila verejnú mienku a prispela k rozpútaniu americko-španielskej vojny. Po nej došlo k desiatkam prípadov ozbrojeného zasahovania a nevyhlásených vojen USA proti mnohým štátom. Posledným je zatiaľ bombardovanie Sýrie.
Necháme bokom záhady okolo útoku na Pearl Harbor v decembri 1941, po ktorom USA vyhlásili vojnu Japonsku. Aj na začiatku ich vojny vo Vietname však bola dezintepretácia: tonkinský incident – klamstvá o útokoch na vojenské lode USA 2. a 4. augusta 1968.
Kongres USA 7. augusta drvivou väčšinou hlasov prijal tonkinskú deklaráciu. Prezident L. Johnson deklaráciu podpísal 10. augusta a vyložil si ju ako súhlas s rozpútaním agresie proti Vietnamskej demokratickej republike. Avšak už 5. augusta dopoludnia došlo k prvému bombardovaniu. Jeho cieľom bola továreň v meste Vinh a vojenské námorné základne.
Po odtajnení materiálov sa svet dozvedel, že pri prvom incidente zrejme začala paľbu vojenská loď USA (je podozrenie, že pri tom bola vo vietnamských výsostných vodách). A pri druhom útoku sa jeho príčiny naozaj nemohli odhaliť, lebo k ničomu nedošlo a v priestore nijaké vietnamské vojenské lode neboli.
V pomerne čerstvej pamäti je ešte zbabrané zdôvodňovanie útoku na Irak na základe dôkazov o existencii zbraní hromadného ničenia na snímkach spravodajských služieb USA.
Nič sa však nepodarilo nájsť. O tom, že al-Káide sa v dôsledku invázie USA do Iraku podarilo „revitalizovať“ a že v Iraku vznikla najväčšia vlna terorizmu v dejinách, v ktorej zahynulo vyše tridsaťtisíc ľudí sa však mienkotvorné média nezmieňujú. Ticho je aj o tom, že pri odchode vojsk USA z Iraku bol v krajine viac rokov totálny rozvrat a na jej čelo sa dostal kontroverzný politik ale prijateľný pre Washington.
K druhej patologickej črte konania USA voči iným štátom teda patrí podpora a dosadzovanie lojálnych ľudí na ich čelo. Je známy výrok „isteže je to bastard ale je to náš bastard“.
Pripisuje sa prezidentovi H. Trumanovi. Údajne tak odpovedal na otázku predstaviteľa CIA, prečo Washington podporuje nikaragujského tyranského diktátora A. Somozu.
A koho dnes podporujú USA na Ukrajine? Nevadí im, že ide o osoby, ktoré sa dostali k moci nelegitímne, že majú fašizujúce sklony, že porušujú demokraciu a ľudské práva, že vedú antiteroristickú operáciu, hoci nijaké teroristické akcie neboli? Stačí, že destabilizujú domáce pomery, vystupujú proti Ruskej federácii, stupňujú napätie medzi ňou a Európskou úniou.
Umožňujú tým, aby sa Washington mohol angažovať ďaleko od svojich hraníc a „nezištne“ pomáhať takým, ktorí mu slúžia a presadzujú jeho záujmy bez ohľadu na následky.
Treťou črtou je vznik neželaných následkov v politike, ktorá je bezohľadná a iracionálna.
Administratíva R. Reagana napomohla vytvoreniu al-Káidy, s ktorou potom jeho nástupcovia tvrdo bojovali, ale neboli schopní zničiť ju. B. Obama nadväzujúc na G. Busha ml. pomohol na svet ďalšiemu teroristickému monštru – Islamskému štátu Iraku a Levanty (ďalej len ISIL).
ISIL sa síce oficiálne prezentoval až v apríli 2013 ale vytvárať sa začal už pred viac ako desiatimi rokmi vo víre udalostí, ktoré nastali po invázii Washingtonu a jeho spojencov do Afganistanu a predovšetkým Iraku. Ťažko sa vysvetlí, prečo pôsobenie IŠIL Washingtonu v Sýrii neprekážalo ale v Iraku sa už po niekoľkých dňoch stalo fatálnou hrozbou?
Vrcholom farizejstva v tomto prípade je zmienka v hlavnom dokumente waleského summitu NATO o tom, že B. Asád pomohol formovaniu ISIL v Sýrii a jeho preniknutiu za hranice.
Okrem IŠIL sa však terorizmus v tomto dokumente spomína už len raz. Akoby sa všetci teroristi stratili a potom v pieskoch Blízkeho východu na sýrsko–irackých hraniciach naraz povstala nová globálna hrozba, ktorú treba ničiť bombardovaním.
Hrozbu terorizmu nemožno podceňovať. Nejde však v tomto prípade viac o to, že zahraničná politika Washingtonu je pokrytecká a nezodpovedná a jeho tajné služby na čele so CIA nie sú schopné urobiť to, čo hlásajú? Výsledkom kontroverzných aktivít USA je čoraz viac šírenie chaosu, destabilizácia bezpečnosti sveta ale aj ich spojencov, na ktorých tlačia, aby dokázali svoju lojalitu. Vzhľadom na členstvo v NATO je oficiálne medzi nimi aj Slovensko.
Vojny USA proti hrozbám, ktoré samy vyfabrikujú, stoja veľa peňazí, čo zhoršuje neprekonanú krízu. Sprevádzajú ich, a to je ešte horšie, mnohé nevinné obete. Navyše aj nová vojna proti ISIL hrozí tým, že zase bude krutá, dlhá a ťažká ale bez víťazstva – tak ako v Iraku a Afganistane. Niečo na svete pod taktovkou USA už dlho nie je v poriadku.
František Škvrnda, autor pôsobí na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave
.jpg)
.jpg)
.JPG)
