Francúzsky návrh zákona o imigračnej reforme čelí rozporu v najmenej troch hlavných bodoch

Bratislava 29. novembra 2023 (HSP/ The European Conservative/Foto: TASR)

Tento týždeň sa vo Francúzskej poslaneckej snemovni rokuje o Macronovom návrhu zákona o imigračnej politike. Informuje The European Conservative

Imigračná reforma, ktorú začiatkom mesiaca schválila Francúzska poslanecká snemovňa s dodatkami, ktoré sú ešte prísnejšie voči imigrácii ako pôvodný návrh zákona, čelí najmenej trom veľkým výzvam, keďže francúzsky prezident Emmanuel Macron sa ju snaží presadiť v Poslaneckej snemovni.

Diskusie o návrhu zákona sa začali tento týždeň v pondelok 27. novembra.

Bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti pre migrantov je jedným zo sporných bodov návrhu zákona. Poslankyňa Cécile Rilhacová, spojenkyňa prezidenta Macrona, pre televíznu stanicu Franceinfo uviedla, že existujú najmenej dve “červené čiary”, ktorých prekročenie by znamenalo, že ona a jej spojenci nebudú môcť za návrh zákona hlasovať.

Prvá červená čiara sa týkala legalizácie pracovníkov bez dokladov, pričom Rilhacová uviedla : „Musí existovať možnosť legalizácie pracovných miest pre ilegálnych migrantov. To je isté. Chceme, aby existovalo základné právo, to znamená, aby aj zahraniční pracovníci bez dokladov mohli byť na svoju žiadosť legalizovaní.“

Druhá červená čiara sa týka návrhu na odňatie štátnej zdravotnej pomoci (AME) ilegálnym migrantom. AME v súčasnosti pokrýva všetky náklady na ich zdravotnú starostlivosť, nielen náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Podľa správy z roku 2021 francúzski daňoví poplatníci platili na zdravotnú starostlivosť nelegálnych prisťahovalcov približne miliardu eur ročne, pretože tento systém využívali státisíce ľudí.

Rilhacová dodala, že ona ani jej spojenci nebudú hlasovať za žiadny návrh zákona, ktorý by zrušil AME pre nelegálnych prisťahovalcov, dokonca niektorí jej spojenci budú hlasovať proti tomuto návrhu zákona.

Francúzsky Senát už hlasoval za úplné zrušenie AME pre nelegálnych migrantov a za pokrytie len nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti.

Tretia červená línia sa týka prístupu na trh práce pre žiadateľov o azyl z krajín, ktoré pravdepodobne dostanú štatút utečenca. To odmietol Francúzsky senát, ktorý je do veľkej miery kontrolovaný pravicovými stranami.

Sacha Houlié, člen Macronovej strany Renesancia, uviedol, že : „Macronove strany a ľavica sa budú usilovať o obnovenie návrhu, aby sa žiadateľom o azyl umožnil okamžitý prístup na francúzsky trh práce, ak je pravdepodobné, že dostanú azyl.“

Otvorenosť poslancov Les Republicains by tiež mohla Macronovej vláde umožniť, aby nemusela prijať článok 49.3, ktorý francúzskej výkonnej moci udeľuje právomoc presadiť zákony, aj keď nemajú väčšinu hlasov vo francúzskom parlamente. Tento článok bol napríklad použitý začiatkom marca tohto roku na presadenie kontroverznej dôchodkovej reformy, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov a viedla k rozsiahlym protestom a štrajkom.

V prieskume z roku 2021 71 % Francúzov uviedlo, že prisťahovalectva do Francúzska bolo dosť a že si neprajú ďalšie. 64 % responentov uviedlo, že si neželá, aby Francúzsko prijalo ďalších utečencov z dôvodu obáv týkajúcich sa terorizmu. Prieskum z apríla 2023 ukázal, že 82 % francúzskych občanov sa vyslovilo za imigračný zákon, ktorý by uľahčil deportácie nelegálnych prisťahovalcov z krajiny.

Ďalší prieskum z roku 2021 ukázal, že takmer 7 z 10 Francúzov však verí v tzv. Teóriu veľkého nahradenia, ktorú vytvoril spisovateľ Renaud Camus a ktorá tvrdí, že : „ Elity vo vláde a podnikaní sú hnacou silou demografického nahradenia pôvodných národov v Európe a inde prostredníctvom masovej imigračnej politiky.“