Francúzsko pod Macronom po viac ako 140 rokoch vracia “preventívnu cenzúru”

Paríž 28. mája 2023 (HSP/Foto:Twitter@KhawlaZayed29)

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin 9. mája požiadal prefektov v celom Francúzsku, aby zakázali všetky podujatia a protesty organizované “krajnou pravicou alebo ultrapravicou”. Len v Paríži zakázala policajná prefektúra počas uplynulého víkendu šesť takýchto podujatí vrátane sympózia organizovaného inštitútom Iliade, informuje portál REMIX News

Cieľom sympózia, ktoré sa malo konať v nedeľu, bolo uctiť si pamiatku Dominiqua Vennera, historika, ktorý si presne pred desiatimi rokmi vzal život v parížskej katedrále Notre-Dame de Paris ako “obeť”, aby “prelomil letargiu, ktorá nás zachvátila”, aby “prebudil driemajúce svedomie”.

“Búrim sa proti osudu. Protestujem proti jedom duše a túžbam invazívnych jednotlivcov zničiť kotvy našej identity vrátane rodiny, intímneho základu našej mnohotvárnej civilizácie,” uviedol v posolstve, ktoré sa čítalo po jeho smrti.

V jednom zo šiestich rozhodnutí, ktoré minulý víkend prijal policajný prefekt v Paríži, aby vyhovel nariadeniu vlády premiérky Élisabeth Borneovej, správny súd zrušil zákaz konferencie a pochodu organizovaného rojalistickou organizáciou Action Française na pamiatku Johanky z Arku. Pochod sa tak mohol konať a uskutočnil sa bez narušenia verejného poriadku, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch.

Organizátori sympózia inštitútu Iliade však boli informovaní tak neskoro – menej ako 24 hodín pred plánovaným podujatím – že nebolo možné získať predbežné opatrenie súdu v ich prospech. Preto keď sa pozvaní účastníci sympózia dostavili na miesto, ktoré si inštitút Iliade v Paríži prenajal, policajný kordón im zabránil vo vstupe.

Laurent Nuñez, policajný prefekt v Paríži, zdôvodnil tento zákaz tým, že vo svojom rozhodnutí uviedol, že “Existuje vážne riziko, že pri príležitosti tejto pocty zaznejú výroky podnecujúce nenávisť a diskrimináciu voči skupine osôb z dôvodu ich pôvodu alebo príslušnosti či nepríslušnosti k etnickej skupine, národu alebo náboženstvu (…), ktoré majú taký charakter, že spochybňujú národnú súdržnosť a zásady zakotvené v Deklarácii práv človeka a občana.”

Presne o tom je preventívna cenzúra: Inštitút Iliade ani žiaden z účastníkov zakázaného sympózia zatiaľ nič neurobil ani nepovedal, ale môže sa to stať, preto by sa sympózium nemalo vôbec konať.

Tento typ cenzúry bol vo Francúzsku predtým odstránený zákonom o slobode tlače z roku 1881 a doteraz sa obnovoval len v čase vojny.

V roku 2014 však predseda Conseil d’Etat, najvyššieho francúzskeho správneho súdu, ktorý je úzko prepojený s výkonnou mocou, keďže jeho sudcovia sú za svoje služby často odmeňovaní vysokými funkciami na ministerstvách, vytvoril precedens tým, že potvrdil zákaz vystúpenia Dieudonné M’Bala M’Bala, francúzskeho komika, ktorý za svoje africké meno vďačí svojmu otcovi z Kamerunu a ktorý bol v minulosti niekoľkokrát odsúdený za podnecovanie rasovej nenávisti kvôli svojim antisionistickým vtipom, ktoré mali byť antisemitské.

Rozhodnutie ministra vnútra Géralda Darmanina z 9. mája však ide ešte ďalej, pretože sa zameriava na organizácie, ktoré v minulosti nemuseli byť odsúdené, ale v očiach francúzskych orgánov patria ku “krajnej pravici” alebo “ultrapravici”.

Darmanin sa tak rozhodol po tom, čo sa 6. mája uskutočnil pochod približne 500 mladých ľudí oblečených v čiernom s keltskými krížmi, ktoré sa vo Francúzsku často označujú za neofašistický symbol, ako každý rok – vždy legálne a pokojne – na pamiatku smrti mladého krajne pravicového aktivistu, ktorý v roku 1994 utekal pred políciou počas zakázaného protestu. Organizácie ako Francúzska rojalistická akcia alebo identitárny Institut Iliade však nemajú žiadne väzby na účastníkov pochodu 6. mája.

Dokonca aj taký politicky veľmi korektný komentátor, ako je Jean-Yves Camus, ktorý je často pozývaný prevažne ľavicovými francúzskymi mainstreamovými médiami ako expert na krajnú pravicu, vyjadril zdesenie nad rozhodnutím parížskeho policajného prefekta týkajúceho sa inštitútu Iliade: “Neexistovalo žiadne reálne riziko, ak vôbec nejaké, že sa veci vymknú spod kontroly,” povedal, keďže “konferencie Iliade sa pomerne rýchlo natáčajú a zverejňujú na ich webovej stránke”.

O riziku, že na nedeľňajšom sympóziu zaznejú rasistické poznámky, Camus povedal, že takéto riziko možno predpokladať len vtedy, “ak je rozprávanie o Veľkej výmene rasistické”.

V skutočnosti išlo o bod uvedený v písomných dôvodoch, ktorými parížsky policajný prefekt odôvodnil svoje rozhodnutie zakázať toto podujatie: “Toto stretnutie nie je jednoduchým podujatím na počesť, ale skôr “oslavou pokračovania akcií proti urýchleniu Veľkej výmeny Afro-Maghrebi”. Policajný prefekt použil v tejto vete úvodzovky, keďže tieto slová o “veľkej afro-ma grebskej náhrade” pripísal inštitútu Iliade, hoci jeho riaditeľ Jean-Yves Le Gallou na tlačovej konferencii poprel, že by tieto slová pochádzali od jeho organizácie.

Inštitút Iliade tiež spochybnil tvrdenie úradov, že nedeľné sympózium bolo verejným podujatím, keďže sa malo konať v súkromne prenajatých priestoroch len pre pozvaných účastníkov.

Vyzerá to tak, akoby francúzske úrady chceli zakázať akúkoľvek diskusiu o prebiehajúcej výmene obyvateľstva spojenej so stále väčšou masovou imigráciou, legálnou aj nelegálnou, ktorú veľká väčšina francúzskych občanov považuje za dôvod na obavy.

Le Gallou, bývalý vysoký štátny úradník, hovorí, že to odráža oveľa širšie politické tendencie: “Vláda je oslabená svojou politikou, ktorá je v rozpore s túžbami Francúzov, najmä pokiaľ ide o dve hlavné témy: masové prisťahovalectvo, ktoré sa postupne rozdeľuje na francúzskom vidieku… a obmedzenie súkromného vlastníctva v súvislosti s rozvojom veternej energie.” Politickým lídrom teda zostávajú len dve riešenia, myslí si Le Gallou: “masívna propaganda a cenzúra. Existujú dve formy cenzúry, a to priama cenzúra, ktorú sme zažili, a cenzúra zastrašovaním. Toto je to, čo nazývam ‘totalitným kliešťovým pohybom’.”

Návrat preventívnej cenzúry namierenej proti tým, ktorí sú proti masovému prisťahovalectvu alebo obhajujú konzervatívne, vlastenecké hodnoty, prichádza po tom, čo prezident Emmanuel Macron prostredníctvom svojho ministra vnútra Géralda Darmanina zakázal nenásilnú, zákony dodržiavajúcu mládežnícku organizáciu Generácia identity v roku 2021 za jej pokojné protestné akcie proti nedostatočným kontrolám zo strany úradov na zastavenie prílevu nelegálnych prisťahovalcov na hraniciach Francúzska s Talianskom a Španielskom.

Rozhodnutiu policajného prefekta zakázať sympózium inštitútu Iliade predchádzal článok uverejnený na ľavicovej webovej stránke Médiapart. Bol napísaný s informáciami o zosnulom historikovi Dominiquovi Vennerovi, ktoré mohli k autorovi preniknúť len od úradov, takže sa zdá, že táto publikácia bola súčasťou plánu úradov na zákaz podujatia.

Článok bol uverejnený v piatok o 17.00 h. Len o niekoľko hodín neskôr policajný prefekt rozhodol o zákaze podujatia, ktoré bolo naplánované na nedeľu o 15.00 h, ale jeho služby zrejme čakali až do soboty popoludnia, aby o svojom rozhodnutí informovali organizátorov a tí tak nemohli zákaz včas zvrátiť sudcom.

V prezidentskej kampani v roku 2017, ktorá vyniesla k moci Emmanuela Macrona, bol Médiapart jedným z dvoch ľavicových mediálnych portálov, ktoré pravidelne dostávali dokumenty nezákonne uniknuté z polície a justičných orgánov v prípade vedenom proti stredopravému kandidátovi Françoisovi Fillonovi s cieľom zmariť jeho kampaň a uvoľniť miesto dedičovi socialistického prezidenta Françoisa Hollanda, t. j. jeho bývalému osobitnému poradcovi pre Európu a exministrovi hospodárstva Emmanuelovi Macronovi.

Zdá sa teda, že výkonná moc využíva stále tie isté médiá na útoky proti svojim oponentom veľmi protiústavným spôsobom, a v tejto situácii sa možno pýtať, či je Francúzsko ešte stále plnohodnotnou demokraciou.