Francúzsky politik a spisovateľ Éric Zemmour v novom rozhovore varoval, že Francúzsko neexistuje na to, aby prijalo rastúcu populáciu Afriky, a že v dôsledku demografických zmien bude budúci politický systém krajiny veľmi identitárny.

“Nie sme tu na to, aby sme prijali demografický prebytok afrických krajín. Nie sme tu preto, aby sme náš sociálny štát dali do služieb Afriky. Nie sme tu na to, aby sme liečili celú Afriku, zvyčajne zadarmo,” povedal Zemmour, ktorý vedie stranu Rekonquista, pre francúzsky spravodajský portál Le Point.

“Veľmi dobre chápem, že Afričania sú zároveň slobodní, nezávislí, že si definujú svoje priateľstvá, svoje spojenectvá podľa vlastného uváženia. Oni sú zodpovední za svoje krajiny, my za svoje.”

Rozhovor sa dotýkal širokého spektra tém a skúmal Zemmourovu novú knihu “Nepovedal som posledné slovo”, ktorá je kronikou jeho volebnej kampane po minuloročnej porážke. Kniha sa zaoberá aj dominantnými politickými trendmi vo francúzskej spoločnosti a tým, kam Francúzsko smeruje v budúcnosti.

V tomto kontexte je otázka Afriky veľmi dôležitá, keďže podľa prieskumov verejnej mienky si desiatky miliónov Afričanov želajú migrovať na Západ. Jednou z hlavných destinácií je Francúzsko, ale Zemmour odmieta myšlienku, že by Francúzsko malo povinnosť prijať týchto nových migrantov. Pokiaľ ide o severoafrické krajiny so silnými väzbami na Francúzsko, Zemmour povedal, že tieto národy sa teraz snažia “emancipovať” od Francúzska a že Francúzsko by malo odpovedať rovnakou mierou.

“Žijeme v novom období. Africké krajiny sa chcú emancipovať, nie však od koloniálnej nadvlády, ale od Francúzska. Pretože sa zároveň vrhajú do náručia novej neokoloniálnej kurately Ruska, Číny, dokonca aj Anglicka.

“Francúzsko musí urobiť to isté. Preto sa už nesmie domnievať, že africká imigrácia je vítaná. Aj my sa musíme emancipovať od africkej kolonizácie vo Francúzsku a obnoviť vzťahy s Afrikou na zdravom základe.”

Zemmour, ktorý už dlho varuje pred veľkou výmenou, tiež hovoril o tom, že budúcnosť francúzskeho politického systému je do značnej miery spojená s rýchlo sa meniacou demografiou. Podľa jeho názoru sa po vymretí generácie “boomerov” politický boj vo Francúzsku stane veľmi identitárnym. Paradoxom je, že zostávajúcich etnických Francúzov môže byť príliš málo na to, aby adekvátne zastupovali svoje záujmy.

“Povaha boja sa zmení. Podľa INSEE 30 % detí mladších ako 4 roky pochádza z neeurópskej imigrácie. Každé tretie dieťa. O 20 rokov ich bude 30 percent, ktorí budú voliť a žiť v čoraz viac islamizovaných enklávach. Pre tých, ktorí tvrdia, že žiadna Veľká výmena neexistuje: čísla hovoria za všetko.

“France Stratégie”, organizácia napojená na premiéra, uskutočnila pred viac ako rokom štúdiu, ktorá vysvetľuje, že v mnohých mestách dosahuje podiel ľudí z neeurópskej imigrácie medzi mladými ľuďmi vo veku od 0 do 18 rokov 75 až 85 percent.

“V mestách, kde boli predtým nekonečne malé, napríklad v Limoges, už dosahujú 27 percent. Demografia tvorí históriu. Základným zákonom v dejinách sú čísla. A čísla práve preklápajú Francúzsko do iného sveta.”

Pre staršie generácie Francúzska je Francúzsko v mnohých ohľadoch stále Francúzskom, keďže obyvateľstvo tejto generácie je takmer výlučne etnickým Francúzom a mnohé z týchto starších generácií sa úspešne izolovali od rastúcej rozmanitosti krajiny. Zemmour však hovorí, že u mladších generácií tento postoj neprevláda, ale táto skupina možno nebude mať dostatočný demografický počet na to, aby si po odchode starších, belošských generácií z tejto situácie odhlasovala svoju cestu.

“Ak budeme pokračovať, o 20 rokov budú proti sebe stáť dva bloky. Rodení a asimilovaní Francúzi, ktorí budú chcieť pokračovať vo svojom živote vo Francúzsku, a potom tí, ktorí sa budú domnievať, že Francúzsko musí byť na ich obraz islamskou republikou.

“Budú tu tí, ktorí chcú, aby Francúzsko zostalo európskou krajinou, a tí, ktorí si myslia, že Francúzsko je teraz africkou krajinou. Je zrejmé, že ide o uznanie neúspechu. Bude to znamenať, že sa mi nepodarilo dostať sa k moci a včas zastaviť tento pekelný mechanizmus. Otázkou je, či si francúzsky ľud uvedomuje, alebo neuvedomuje smrteľné nebezpečenstvo, ktoré ho čaká. Ak to tak nie je, dejiny budú napredovať.”

Na otázku, či sa v budúcnosti vráti ako prezidentský kandidát, Zemmour odpovedal, že jeho politické hnutie určite áno, ale svoju dvojitú spisovateľsko-politickú rolu nepovažuje za nevyhnutne protichodnú.

“Som a zostanem angažovaným intelektuálom. Takže môžem robiť oboje. To však neznamená, že osobne budem skákať po každom volebnom lístku a kandidovať v každých voľbách. Moja strana tam bude zakaždým. Som šéfom strany, takže ma zakaždým uvidíte v kampani,” povedal Zemmour v dlhom rozhovore pre denník Le Point.

Na otázku, či obdivuje ľavicového politika Jeana-Luca Mélanchona, Zemmour odpovedal, že hoci s ním vidí veľa spoločných čŕt, Mélanchon ho v žiadnom prípade “nefascinuje”.

“Poznám ho dobre a dlho. Odmietam slovo fascinácia. Fascinujú ma Flaubert, Napoleon, de Gaulle alebo Chateaubriand. Nie však Jean-Luc Mélenchon. Spolu so mnou však zostáva jediným zo všetkých kandidátov, ktorý sa svojím konaním a reflexiou zapísal do histórie. Máme veľa spoločného. Pochádzame z druhej strany Stredozemného mora, to sa počíta. Aj keď vyvodzujeme antagonistické závery,” povedal Zemmour.

“Naši mŕtvi nám vládnu, Mélenchon a ja. Ale nedali nám rovnaké lekcie ani rovnakú históriu. Odišiel zo Socialistickej strany, pod paľbou vytvoril vlastnú stranu a vo svojich prvých prezidentských voľbách získal 11 percent. Pozrite sa, kde je dnes… Keď som túto ľavicu veľa pozoroval, robí to, čo pravica vždy odmietala: politicko-kultúrnu činnosť. Tú, ktorá formuje myslenie, umožňuje (im) vládnuť a ešte viac umožňuje (im) zabrániť oponentovi vládnuť.”