Poradca americkej hlavy štátu a vedúci Komisie pre vládnu efektivitu DOGE, miliardár Elon Musk sa o tejto inštitúcií vyjadril ako o zločineckej organizácii. Samotný Donald Trump jej vedenie označil za radikálnych bláznov a 20. januára dekrétom zastavil vyplácanie dotácii na tri mesiace, čo stále trvá. Začiatkom februára obaja sľúbili jej zrušenie. Agentúra mala a má prepojenie aj na Slovensko.
Na jej takmer bezodné dotačné schémy – vo výške vyše 42 miliárd dolárov – boli napojené priamo aj nepriamo mnohé slovenské mimovládne organizácie, ktoré významne zasahujú do verejného politického života, ale aj niektoré médiá. Elon Musk svoj sľub splnil. Na webovej stránke inštitúcie od 23. februára svieti tento nápis: „Od 23. februára 2025 budú všetci zamestnanci USAID, s výnimkou určených pracovníkov zodpovedných za kritické funkcie, hlavné vedenie alebo špeciálne určené programy, globálne umiestnení na administratívne voľno. USAID súčasne začína zavádzať zníženie počtu pracovníkov, ktoré sa dotkne približne 1 600 zamestnancov v Spojených štátoch.“ USAID skutočne skončí. Poďme sa teraz pozrieť, čo všetko počas svojej existencie napáchala.
História
Podľa dostupných informácií musia platby zo štátnej americkej pokladnice obsahovať symboly pokladničných účtov (TAS), čo sú jedinečné kódy používané na sledovanie federálnych výdavkov. Lenže subjekty federálnej vlády, cez ktoré išli platby vo výške 4,7 bilióna dolárov, nemali povinnosť toto pole vypĺňať a často bolo prázdne. Bez symbolu TAS je potom takmer nemožné vysledovať tok platieb z minulých rokov.
Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) bola založená 16. decembra 1980 dodatkom k zákonu o zahraničnej pomoci z roku 1961. Od roku 1981 inštitúciu riadi Úrad generálneho inšpektora, ktorý dohliada na programy a operácie štyroch agentúr zahraničnej pomoci USA. Týmito agentúrami sú: Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID), Millennium Challenge Corporation (MCC), Americká nadácia pre rozvoj Afriky (USADF) a Medziamerická nadácia (IAF). Nás prioritne zaujíma agentúra USAID, ktorá financovala aj slovenský mimovládny sektor.
Aj Slovensko má svoj USAID. Kam naše peniaze putujú?
Jej činnosť mala spočívať v americkom rozvojovom a humanitárnom úsilí po celom svete s cieľom zlepšovať a zachraňovať ľudské životy. Jej programy mali bojovať proti šíreniu chorôb, riešiť potravinovú neistotu, podporovať demokratické reformy a hospodársky rast na zmiernenie chudoby. Agentúra tiež mala poskytovať pomoc krajinám zotavujúcim sa z katastrof a v období konfliktov. V základnej definícii jej činnosti sa nikde neuvádza, že môže podporovať verejné subjekty, ktoré priamo zasahujú do vnútornej politiky iných štátov, vrátane podpory dokonca jednoznačne protivládnych médií. Tak ako sa to dialo aj na Slovensku.
Slovenská stopa
V ostatnom vydaní Slovenských národných novín sme informovali o pozadí a financovaní neštátnych organizácií, ktoré organizujú protivládne protesty v slovenským mestách. Ide hlavne o združenie Mier Ukrajine. Mier Ukrajine a ďalšie nadácie sú združené pod krídlami organizácie Platforma pre demokraciu. Mohli by sme ju nazvať „mimovládka mimovládok“. V jej výkonnom výbore sedia kontroverzné osobnosti z prostredia politických progresívnych síl ako Fedor Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá patrí do portfólia vplyvu miliardára Georga Sorosa, či Juraj Rizman z Post Bellum, priateľ exprezidentky Zuzany Čaputovej. V sieti vplyvu tejto organizácie sú viaceré združenia, ktoré sa ocitli aj na zozname podporených z amerického inštitútu.
Zo získaných informácií uverejňujeme len tie najzaujímavejšie. Slovenská debatná asociácia (SDA) získala 106 tisíc dolárov. Jej zámerom je diskutovať so žiakmi na základných a stredných školách na rôzne témy a rozvíjať ich kritické myslenie. SDA vznikla 17. novembra 1999 ako nástupca debatného programu Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá vznikla v novembri 1992 z prostriedkov Open Society Institute so sídlom v New Yorku. Ako uvádza na svojom portále, stala sa súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations, pôsobiacich vo viac ako 70 krajinách na celom svete. Ich zakladateľom je kontroverzný podnikateľ George Soros. Jeho sieť nadácií ju v minulých rokoch aj financovala. Jej preškolením prešli napríklad Matej Kurian, ktorý pôsobil ako analytik Inštitútu finančnej politiky a bol aj členom nadácie Zastavme korupciu. Ďalej Katarína Batková, riaditeľka Via Iuris. Alebo Andrej Svorenčík, ktorý prispieval do blogu Denníka N a bol poradcom dvom ministrom.
LGBT+ propaganda
Iniciatíva INAKOSŤ získala minimálne 115 tisíc dolárov. Iniciatíva spája ľudí a organizácie, ktoré hľadajú riešenia na zlepšenie života lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí, aby boli plnohodnotnou súčasťou svojich rodín, pracovných a školských kolektívov, miestnych spoločenstiev alebo cirkví. Jej činnosť v praxi vykazuje znaky radikalizácie na ľavicovej politickej scéne, hlavne z čias, kedy jej činnosť oživovala Hana Fábry z Prvého lesbického združenia Museion. Snažia sa o dosiahnutie právneho uznania párov rovnakého pohlavia a ich rodín, právne uznanie rodovej identity transrodových ľudí bez nutnosti sterilizácie a iných nie nevyhnutných lekárskych procedúr. Chcú vybudovať vzdelávací systém, v ktorom nebude hroziť mladým LGBTI ľuďom šikanovanie, mládež bude mať prístup k tzv. objektívnym informáciám o rôznych sexuálnych orientáciách a rodových identitách. Jej predstavitelia sa dokázali umiestniť aj vo verejnej správe a preto nemala problém získavať peniaze aj zo slovenských zdrojov.
Občianske združenie Dúha na východe od apríla 2021 realizuje projekt Dúhové vzdelávanie. Projekt sa snaží zlepšiť kvalitu života LGBT+ osôb na východnom Slovensku. Plánuje to dosiahnuť prostredníctvom vzdelávania rôznych cieľových skupín k akceptácii LGBT+ ľudí. Vzdelávacie aktivity sú zamerané na zmenu postojov a motivovanie k vlastným aktivitám. Je organizátorom dúhového pochodu v metropole východu.
Ďalšie významné združenie, ktoré zarábalo a zarába nemalé finančné zdroje na problematike homosexuálnych ľudí na Slovensku je Saplinq. Občianske združenie Saplinq bolo založené v roku 2012. Medzi ich najvýznamnejšie projekty patrí PRIDE Košice a komunitné a poradenské centrum PRIZMA v Košiciach. Na ich účte pristálo 35 tisíc dolárov od USAID.
Dlhé prsty USAID. Nové odhalenia
Okrem toho vedia zdarne čerpať finančné zdroje aj z otvorených slovenských dotačných schém. Podľa výpisu z Centrálneho registra zmlúv Slovenskej republiky sa im podarilo od svojho vzniku načerpať státisíce eur z rôznych štátnych organizácií a fondov a to vo výške 1,912 milióna eur. Najviac boli napojení na podporu IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže a Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM). Okrem toho ich podporil Fond na podporu umenia, ministerstvá kultúry, spravodlivosti, košické kultúrne centrá, mesto Košice a iné. Miroslav Heredoš zo združenia Voľná zóna aktuálne kritizuje súčasného ministra školstva Tomáša Druckera, že podpora tohto združenia pokračuje. Počas jeho ministrovania mali získať cez NIVAM vyše 200 tisíc eur.
Mediálni žoldnieri
Medzi samostatnú štedro podporovanú oblasť zo strany USAID patria mimovládne organizácie so zameraním na verejno-spoločenskú, teda politickú činnosť. Samozrejme, svoje úzko politické, ba až stranícke aktivity, zakrývajú vznešenými ideálmi o ochrane demokracie, slobody, ľudských práv a podobne. Na Slovensku je opak pravdou. Aktívne sa zapájajú do politického života so zámerom oslabiť súčasnú koalíciu a spôsobiť jej pád a to aj nátlakovými nástrojmi. Pomáhajú im pritom opozičné periodiká.
Spoločnosť N Press, s.r.o., ktorá je vydavateľom Denníka N, získala 55 tisíc eur. To však nie sú jediné zdroje získané z USA. Podporilo ho aj priamo Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v Bratislave. Vďaka tejto dotácii sa bezplatne zverejňuje newsletter kontroverznej novinárky Moniky Tódovej, pričom ostatný online obsah denníka je spoplatnený. Autorka sa samozrejme zameriava predovšetkým na korupciu vládnych politikov. Opozičných spomenula len dvoch, a to exprezidenta A. Kisku a župana R. Trnku. Ambasáde sme položili otázku, akou sumou podporila Denník N. „Odkedy Slovensko v roku 1993 získalo nezávislosť, Veľvyslanectvo USA v Bratislave poskytuje granty a podporuje programy na podporu spoločných demokratických hodnôt a posilnenia bilaterálnych vzťahov. Medzi minulých príjemcov finančných prostriedkov vlády USA na podporu našich spoločných hodnôt patrí aj premiér Robert Fico, ktorý sa zúčastnil na výmennom programe pre lídrov International Visitor Leadership Program. Spojené štáty cez svoje granty, vrátane grantu pre Denník N, podporujú tie princípy, ktoré sú zakotvené v slovenskej ústave, vrátane slobody tlače, podpory právneho štátu a dobrej správy vecí verejných,“ odpovedala ambasáda. Sumu teda nezverejnili. Odkázali nás na Denník N. Ten ani v minulosti na naše otázky neodpovedal. Výzva bola zverejnená na ich webovej stránke len 30 dní. Zaujímavé je, že Denník N to za tak krátku dobu stihol. Neodpovedali ani na doplňujúcu otázku: „V čom vidíte prínos tejto rubriky v Denníku N v rámci budovania americko-slovenských vzťahov?“
Aj americký gigant Google významne financuje Denník N, ktorého spolumajiteľmi sú majitelia internetovej slovenskej firmy Eset, ktorá zase spolupracuje s Google na ochrane ich prehliadača Google Chrome. V roku 2019 mu poskytol sumu 333-tisíc eur na vývoj open-source predplatiteľského systému. Ide už o tretí grant, ktorý redakcia získala z grantového programu na podporu online žurnalistiky. Ešte v roku 2017 získali pravdepodobne od Google 754-tisíc eur.
Nadácia Petit academy denníka SME získala z USAID takmer 25 tisíc dolárov. Jej činnosť sa zameriava na vzdelávanie národnostných menšín ako napr. Spravodajstvo v ukrajinčine, ÚJ SZÓ v škole a Slovensko pre všetkých. Politické zameranie denníka Sme je jednoznačné. Vydavateľstvo Petit press stojí aj za samozvaným projektom Konšpirátori, ktorý porušuje etické princípy a bez relevantných dôkazov zaraďuje slovenské online médiá na zoznam nevhodných konšpirátorov. Evidentne, kvôli reklamnému koláču. Za projektom stoja dve reklamné agentúry. Agentúra NetSucces je autorom projektu. Najsilnejším spoločníkom agentúry je pritom vydavateľstvo Petit Press. Agentúra sama o sebe tvrdí, že je súčasťou rodiny Petit Press, vydavateľa denníka SME. V komisii bol Dávid Tvrdoň z denníka SME. Dnes je tam Matúš Ritomský, ktorý doň prispieva. Za Denník N je tam samozvaný odborník na médiá F. Struhárik.
A napokon aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka, známe svojimi opozičnými postojmi k súčasnej vláde, získalo 126 tisíc dolárov. Šéfredaktorom portálu je novinár Lukáš Diko, ktorý sa v roku 2016 neslávne preslávil ako šéf spravodajstva RTVS svojimi esemeskami s vtedy opozičným politikom G. Grendelom (OĽaNO-NOVA). Vzniklo podozrenie, že spravodajstvo televízie bolo pod tlakom politickej strany D. Lipšica. V tíme je aj Karolína Farská, ktorá organizovala pred 7 rokmi protivládne protesty Za slušné Slovensko, aktuálne sa pridala k Mieru Ukrajine a podieľala sa na protestoch aj v súčasnosti.
Politické mimovládky
Zoznam podporených slovenských mimovládnych združení je rozsiahly. Sú medzi nimi aj také, ktoré vykonávajú verejno-prospešnú činnosť pre občana, spoločnosť či štát. Napríklad viaceré slovenské univerzity alebo humanitárne neziskové organizácie. Radikálne progresívne postoje vedenia USAID – ako ich nazval prezident Trump – sa prejavili tým, ktoré naše politické mimovládne združenia podporili. Z dlhého zoznamu, ktorý má redakcii k dispozícii, zverejňujeme len tie najznámejšie. Transparency International Slovensko dostalo 78 tisíc USD, Nadácia Milana Šimečku získala 42 566 USD, Globsec, v ktorom pôsobil exminister obrany J. Naď, dostal 21 tisíc, Post Bellum SK J. Rizmana si prilepšilo o 15 tisíc eur a Nadácia otvorenej spoločnosti 10 tisíc eur. Nejedná sa o vysoké sumy. Je to však len jeden zdroj ich financovania. Peniaze im tečú aj priamo z rozpočtu Slovenskej republiky. A to aj počas súčnej vlády. Napríklad Nadácia Milana Šimečku, prepojená na lídra opozície z Progresívneho Slovenska (PS), od nástupu Ficovej vlády, dokázala získať zo štátnych i samosprávnych zdrojov 154 550 eur, najviac od Fondu na podporu umenia.
A to nevieme o ďalších miliónoch z iných zdrojov – súkromných, firemných, samosprávnych, ale aj európskych. Aktuálna kauza sa opäť týka predsedu PS M. Šimečku. Jeho mama Marta, ktorá je štatutárkou Občianskeho združenia Projekt Fórum, čelí exekúcii. Výkonná agentúra Európskej únie pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) od nej vymáha 113 400 eur. Predmetom sporu je grant, ktorý jej udelila. V dohode o grante sa píše, že Projekt Fórum mal predložiť záverečnú správu agentúre do konca júna 2013. Stalo sa tak však až v marci 2014 po viacerých upomienkach. EACEA správu zamietla, pretože nespĺňala požiadavky stanovené v dohode. Nadácia Šimečkovej mamy od roku 2011 vytiahla zo slovenského rozpočtu ďalších vyše 535 tisíc eur z účtov väčšinou orgánov ústrednej štátnej správy.
Je evidentné, že mať tú správnu mimovládnu organizáciu sa na Slovensku oplatí. Taký štatutár alebo aktívny člen nemusí ani pracovať. Peniaze si dokáže z mimovládky vytiahnuť aj na súkromný život. Je na čase, aby vláda Slovenskej republiky konečne pripravila a schválila zákon o preukazovaní príjmov a výdajov mimovládnych organizácií. Príklad by si mohla vziať z kolísky svetovej demokracie – zo Spojených štátov amerických. Američania majú zákon FARA, na základe ktorého musia mimovládne organizácie i jednotlivci, ktorí sa venujú buď politickým, alebo iným aktivitám špecifikovaným v zákone a zastupujú pritom záujmy zahraničnej vlády, informovať o svojej činnosti. Zákon teda registruje subjekty so zahraničným vplyvom – nazýva ich agentmi.
Autori: Maroš Smolec, Milan Časnocha Mikš – článok pôvodne vyšiel na portál Slovenské národné novíny
Prečítajte si tiež
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
.JPG)
