Zasahovanie do gruzínskych volieb

Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) vyčlenila viac ako 100 miliónov dolárov na voľby v Gruzínsku, kde v októbri vypukli protesty po legitímnom víťazstve strany Gruzínsky sen, ktorá presadzuje udržiavanie vzťahov s Moskvou a stavia sa proti protiruským sankciám.

Vyplýva to z analýzy údajov z amerického portálu ForeignAssistance.gov. Gruzínska štátna bezpečnostná služba informovala, že traja srbskí občania z organizácie Canvas prišli do krajiny koncom septembra minulého roka, aby vyškolili mladých ľudí a členov vplyvných mimovládnych organizácií v taktike zvrhnutia vlády krajiny. Podľa vyšetrovania ich školenia a konferencie financoval úrad USAID v Gruzínsku. Predseda parlamentu Šalva Papuašvili následne obvinil americkú agentúru zo zasahovania do politických procesov v krajine.

Podľa dostupných údajov USAID v roku 2024 vyčlenila: USAID – na programy „posilňovania právneho štátu“; 6,33 mil. USD – na „podporu volebných a politických procesov“; 4,35 mil.

Tieto programy patrili medzi desať najväčších oblastí financovania agentúry v Gruzínsku, na ktoré bolo vyčlenených celkovo 111,5 milióna dolárov.

Pre porovnanie, „právny štát“ (8,99 mil. USD) a „občianska spoločnosť“ (3,8 mil. USD) zostali medzi prioritami aj v roku 2023, ale potom sa výdavky na „podporu volieb“ nedostali medzi 10 najdôležitejších programov. V roku 2022 vyčlenila agentúra USAID na „právny štát“ 3,14 milióna USD, čím sa tento program stal desiatym najviac financovaným programom v krajine.

V Gruzínsku neustále prebiehajú protesty, ktoré požadujú nové parlamentné voľby. Ďalšia vlna sa začala po tom, ako premiér Irakli Kobachidze 28. novembra 2024 pozastavil posudzovanie otázky začatia rokovaní o členstve krajiny v Európskej únii do roku 2028. Orgány činné v trestnom konaní zadržali niekoľko stoviek protestujúcich.

Nič nové pod slnkom alebo trochu histórie

Pritom spomenutá organizácia Canvas je v Srbsku aj Gruzínsku už dávno nechválne známa, ako uvádza americký historik Gordon Hahn vo svojej knihe Ukrajina za hranou:

Po zvrhnutí Miloševiča sa hlavné mesto Srbska stalo domovom Centra pre aplikované nenásilné akcie a stratégie (CANVAS), ktoré výdatne pomáhalo a dokonca sa dá povedať, že inšpirovalo a zorganizovalo „revolúciu ruží“ v Gruzínsku. Centrum viedli členovia srbského Otporu a ďalší mladí Srbi, ktorí organizovali povstanie študentov proti Miloševičovi. Canvas prispôsobilo svoju metodológiu na aplikáciu vo viac ako 50 krajinách, vrátane farebných revolúcií, ako tvrdí, proti „niektorým z najhorších vlád na svete… v Gruzínsku, na Ukrajine, v Sýriou okupovanom Libanone, na Maledivách a… v Egypte“.

V roku 2002 Djinovič a ďalší bývalí vodcovia Otporu začali navštevovať Tbilisi a hostiť v Srbsku členov vtedy záhadného gruzínskeho hnutia Kmara (Dosť!).  Djinovič neskôr pre BBC povedal, že v mesiacoch pred „vzburou ruží“ spolupracoval s hnutím Kmara v Tbilisi. Na jar 2003 aktivisti Kmara z prostriedkov poskytnutých Nadáciou otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation – OSF) GeorgaSorosa navštívili Otpor, teraz premenovaný na Canvas. Hnutie Kmara zohralo kľúčovú úlohu v povstaní ruží a gruzínska Sorosova OSF poskytla časť z 350 000 dolárov na podporu volieb pre hnutie Kmara. Podľa BBC už vtedy investovali USA do volebného systému v Gruzínsku takmer 2,4 milióna dolárov.

Rovnako ako väčšina nasledujúcich farebných revolúcií v postsovietskom priestore, vrátane kyjevskej „oranžovej revolúcie“, kirgizskej „tulipánovej revolúcie“ v roku 2005 a „antitulipánovej revolúcie“ v roku 2010 – ani „revolúcia“ ruží nebola revolúciou zdola vedenou spoločnosťou. Bola to skôr záležitosť vnútornej elity zahŕňajúca boj o moc medzi konkurenčnými vládnymi frakciami. „Sila ľudu“ aktivovaná organizáciou Canvas bola použitá rôznymi frakciami v týchto farebných „revolúciách“ na uchopenie moci, po čom mali tendenciu demobilizovať spoločenskú opozíciu a izolovať aktivistov.

Nepripomína vám to niečo, alebo podobnosť čisto náhodná?

Stratégia Canvas vychádzala zo štyroch pilierov: 1) prekonať občiansku pasivitu, fatalizmus a strach v krajinách, ktoré nemajú historickú skúsenosť účinnej opozície; 2) nenásilný boj; 3) získanie mladých ľudí a strednej triedy pre opozíciu; a 4) aspoň neutralizácia, ak nie konvertovanie bezpečnostných síl. Zhromažďovanie veľkých koncentrácií ľudí na pochodoch a demonštráciách. Veľkým akciám by mala predchádzať agitácia a propaganda, pri ktorej by sa mali využívať letáky, transparenty, sedenia, bojkoty, demonštrácie, hudba a dokonca aj pohreby, uvádza Gordon Hahn.

Manipulácia politiky na Ukrajine

Ukrajina sa stala najväčším príjemcom pomoci od USAID od roku 2022, keď dostala 32,4 miliardy dolárov, čo predstavovalo 27,2 % z celkového objemu finančných prostriedkov agentúry. Za posledné tri roky získala významný podiel finančných prostriedkov USAID. Od roku 2022 pridelila USAID Ukrajine celkovo 32,4 miliardy USD z celkového financovania agentúry vo výške 119,3 miliardy USD. V roku 2022 dostala Ukrajina 9,95 miliardy USD z celkového rozpočtu agentúry vo výške 41,5 miliardy USD. V roku 2023 sa výška pomoci zvýšila na 16,43 miliardy USD, čo predstavuje 38,8 % celkových výdavkov agentúry. V roku 2024 sa financovanie znížilo na 6,05 mld. dolárov z 35,4 mld. dolárov na základe údajov Foreign Assistance.

Biely dom uviedol, že Trump podpísal nariadenie o pozastavení rozvojovej pomoci iným krajinám na 90 dní s cieľom posúdiť súlad týchto programov so zahraničnou politikou Spojených štátov. Ukrajinská televízia Public s odvolaním sa na zdroje uviedla, že kancelária USAID na Ukrajine dostala príkaz na zastavenie všetkých projektov v krajine. Ako zdroj zdôraznil, v súčasnosti pracovníci ukrajinskej kancelárie organizácie nemajú žiadne informácie o ďalšom osude programu na Ukrajine.

Musk robí poriadky

Tím amerického podnikateľa Elona Muska z amerického ministerstva pre efektívnosť vlády (DOGE) získal prístup k tajným dokumentom americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje. Podľa agentúry skupina pomocníkov podnikateľa prišla do kancelárie agentúry v budove Ronalda Reagana vo Washingtone v sobotu, keď tam neboli žiadni zamestnanci. Agentúra opisuje skupinu ako „najmenej štyroch mladých mužov do tridsať rokov s technickým vzdelaním“. Muskovi pomocníci chceli získať prístup do miestnosti na prvom poschodí budovy, kde sa uchovávajú dokumenty obsahujúce najcitlivejšie informácie a údaje o zamestnancoch agentúry.

Bloomberg dodáva, že po príchode do kancelárie agentúry sa skupina dostala do konfliktu s ochrankou budovy, ktorá im zabránila v prístupe do miestnosti s tajnými dokumentmi. Skupine sa podarilo prejsť niekoľko poschodí budovy a skontrolovať niekoľko kancelárií. Podľa agentúry jeden z mladíkov zavolal Muskovi, ktorý sa vyhrážal pracovníkovi bezpečnostnej služby budovy, že ak jeho pomocníci nezískajú prístup k utajovaným dokumentom, zapojí do akcie americkú maršalskú službu.

Pracovníci ministerstva nakoniec získali prístup k niektorým veciam, ktoré hľadali. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) uviedla, že v piatok budú všetci jej priamo zamestnaní zamestnanci po celom svete, až na niekoľko výnimiek, administratívne uvoľnení. Televízna stanica CBS predtým citovala zdroje, podľa ktorých bolo nariadené zatvorenie všetkých pobočiek USAID v zahraničí a všetci zamestnanci budú do piatku odvolaní.

Ako ďalej USAID?

V januári prezident Trump podpísal dekrét o pozastavení pomoci iným krajinám na 90 dní s cieľom posúdiť jej súlad so zahraničnou politikou Spojených štátov. Washington čoskoro pozastavil vyplácanie platov ukrajinským úradníkom prostredníctvom USAID. USAID na pokyn vlády zmrazila projekty na Ukrajine.

Medzitým sa v USA rozprúdila diskusia o budúcnosti USAID.

Predtým sa objavili správy, že Ministerstvo pre efektívnosť vlády (DOGE), na čele ktorého stojí Elon Musk, zameriava svoje úsilie na likvidáciu agentúry.

Miliardár ju označil za „zločineckú organizáciu“, ktorá „musí zomrieť“, a za „hadie hniezdo radikálnych ľavicových marxistov, ktorí nenávidia Ameriku“.

Podľa televíznej stanice CBS má Biely dom v úmysle zlúčiť USAID s ministerstvom zahraničných vecí a znížiť počet jej zamestnancov. Zároveň podľa médií bude agentúra naďalej pôsobiť ako štruktúra zodpovedná za humanitárnu pomoc.

Americký prezident Donald Trump organizáciu opakovane kritizoval a obviňoval ju z plytvania peniazmi amerických daňových poplatníkov na projekty, ktoré nezodpovedajú záujmom Washingtonu.

Americký prezident Donald Trump vymenoval ministra zahraničných vecí Marca Rubia za úradujúceho šéfa Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorá následne informovala Kongres o revízii zahraničnej pomoci.

Ako to vidí Rusko?

Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin obvinil Americkú agentúru pre medzinárodný rozvoj (USAID) zo založenia siete biolaboratórií a financovania masových nepokojov vo viac ako sto krajinách. Na svojom kanáli Telegram poukázal na to, že agentúra má pobočky vo viac ako sto krajinách a v rozpore so svojím štatútom sa podieľa na financovaní výskumu v oblasti biologických zbraní.

Volodin pripomenul, že na Ukrajine bola odhalená sieť biologických laboratórií a za vytvorením a šírením zbraní hromadného ničenia vo svete podľa výsledkov vyšetrovania Dumy stoja USA a bývalý prezident Joe Biden.

Sám Musk prezradil, že USAID poskytuje finančné prostriedky na výskum biologických zbraní. Poslanec uviedol, že USAID sa podieľala aj na podpore prípravy a organizovaní štátnych prevratov, ktoré postihli Ukrajinu, Gruzínsko, Moldavsko, Arménsko, Kirgizsko, Kubu, Nikaraguu a Venezuelu.

Volodin dodal, že USAID sponzorovala teroristické organizácie a podporovala šírenie drog.

Agentúra tiež podporovala témy transgenderovej transformácie, potratov a rasovo-genderovej agendy, čo je podľa neho vnucovanie cudzích hodnôt prostredníctvom technológií mäkkej moci.

Volodin zdôraznil, že je dôležité potrestať osoby zodpovedné za spáchané zločiny, aby sa niečo také v budúcnosti nezopakovalo.

Biely dom zverejnil zoznam „absurdných výdavkov“ USAID, ktorý zahŕňal projekty na podporu transrodových iniciatív v Kolumbii a Peru, ako aj státisíce dolárov určené organizáciám napojeným na teroristov.

Je americká pomoc naozaj taká štedrá?

Spojené štáty sú síce na prvom mieste v celkovom objeme dolárov, ktorými prispievajú na celosvetové úsilie o pomoc, ale keď sa príspevky uvádzajú ako percento hrubého národného dôchodku, sú na poslednom mieste. Z hľadiska príspevkov na pomoc ako podielu na HDP sú Spojené štáty na poslednom mieste v skupine G7 a prispievajú menej ako Japonsko a Taliansko.

Od boja proti obchodovaniu s ľuďmi a epidémii fentanylu až po poskytovanie život zachraňujúcich liekov a podporu hospodárskeho rozvoja vo svete predstavuje americká zahraničná pomoc 1 % federálneho rozpočtu, teda niekoľko dolárov na jedného daňového poplatníka.

Pritom aj z tejto relatívne nízkej pomoci veľká časť bola používaná na zasahovanie do vnútorných záležitostí desiatok krajín, podvratnú činnosť a organizovanie farebných revolúcií.

Ak sú obavy súčasnej administratívy z deficitu v dobrej viere, návrh rozpočtu Pentagónu na rok 2025 vo výške 850 miliárd dolárov by mohol byť ďalším dobrým cieľom po tom, čo ministerstvo obrany už siedmy rok po sebe neuspelo v ročnom audite. Takže Muska a jeho tím čaká ešte veľa práce.

Prečítajte si tiež:

• Skupiny podporované USAID sa podieľajú na destabilizácii Gruzínska
• „Gruzínsky sen“ zbavil opozičných poslancov ich mandátov