Bratislava 24. októbra (TASR) – Slováci šetria viac ako kedysi, v priemere majú nasporených sedem výplat. Ukázala to analýza hlavného stratéga Sberbank Slovensko Martina Barta pri príležitosti Svetového dňa sporenia 31. októbra.
Slováci sú šetrný národ. Za posledné roky ich úspory v bankách a fondoch narástli. Podľa najstarších údajov o vkladoch v bankách, ktoré uvádza Národná banka Slovenska, mal jeden Slovák v roku 1997 nasporených skoro šesť mesačných platov. Dnes je to o výplatu viac.
Vklady obyvateľov v bankách mali koncom roku 1997 objem 7,6 miliardy eur, čo bolo 31,8 % vtedajšieho HDP. V drvivej väčšine išlo o termínované a sporiace vklady. Priemerný vklad na obyvateľa vo veku nad 15 rokov bol 1787 eur, čo predstavovalo 5,8-násobok vtedajšieho priemerného platu. Ak sa vtedajšia situácia porovná so súčasnosťou (koniec 1. polroka 2013) možno zistiť, že vklady obyvateľstva sa zväčšili na 3,3-násobok objemu v porovnaní s rokom 1997. Podiel vkladov na HDP sa zvýšil na 35,7 %. Na jedného občana staršieho ako 15 rokov dnes pripadajú úspory vo výške 5578 eur, čo je 6,9-násobok priemerného platu.
V rokoch 2004 – 2005 zaznamenali vklady v bankách dočasnú stagnáciu. Práve vtedy totiž nastal boom investovania do podielových fondov, ktoré ľudia uprednostnili pred termínovanými či sporiacimi vkladmi v bankách. Ak by sa tieto formy sporenia pripočítali k súčasnej výške vkladov, porovnanie s minulosťou by bolo ešte výraznejšie. V podielových fondoch dnes majú ľudia uložených asi 4 miliardy eur a v penzijných fondoch zhruba 6,8 miliardy eur. Celkové úspory vo všetkých druhoch finančných aktív sa tak dnes vyšplhajú až na vyše 50 % HDP. Na jedného obyvateľa nad 15 rokov tak pripadá takmer 10-násobok priemernej mzdy. V minulosti formy sporenia do fondov prakticky neexistovali.
Zásadná zmena nastala aj v štruktúre vkladov. Kým v minulosti bolo 95 % vkladov na termínovaných a sporiacich vkladoch, dnes je to iba 60,5 % celkových vkladov. Znamená to, že klienti bánk si nechávajú na bežných účtoch vyššie sumy a nesnažia sa prebytočnú hotovosť presúvať na termínované či sporiace účty. Možno predpokladať, že súčasná úroveň sadzieb nie je až tak motivujúca. Dokazuje to aj fakt, že rast podielu zdrojov na netermínovaných účtoch vzrastal v súlade s tým, ako klesali úrokové miery.
Pohľad na vklady v bankách sa nezaobíde bez skúmania vývoja úverov. V roku 1997 boli obyvatelia veľmi málo zadlžení. Úvery dosahovali len necelých 9 % vkladov – to znamená, že na 100 eur vložených pripadalo 9 eur požičaných. Vklady tak predstavovali solídnu bázu aj z hľadiska likvidity pre stredno- a dlhodobé financovanie podnikov. Odvtedy však podiel úverov výrazne narástol. Dnes tvorí 72,8 % vkladov – teda na 100 eur vložených pripadá skoro 73 eur požičaných. Vklady obyvateľstva ani z hľadiska objemu ani z hľadiska likvidity už nie sú pre banky tak cenným zdrojom v porovnaní s minulosťou pre stredno- a dlhodobé financovanie.
Súčasný trend bolo možné predvídať, pretože vlastne kopíruje to, čo sa dialo v minulosti v západnej Európe. Ľudia si uvedomili, že musia mať určité finančné rezervy, jednak pre nepredvídateľné situácie a tiež na obdobie po produktívnom veku. V budúcnosti sa bude sporiť ešte viac než teraz, najmä na starobu, pretože rôzne schémy verejného dôchodkového zabezpečenia nebudú zabezpečovať nijaký komfort, ale len základné prežitie.
Pri skúmaní úspor z makroekonomického hľadiska sa miera úspor obyvateľstva od začiatku krízy značne zvýšila – za cenu poklesu spotreby. Vlani dosiahla 11,1 % z disponibilných príjmov obyvateľstva, pričom v rokoch najvyššieho ekonomického rastu a optimizmu sa pohybovala medzi 6 až 7 %.
TASR informovala Ľubomíra Chmelová so Sberbank Slovensko.
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
