Fantastická schizofrénia. Ide o utečencov vnucovaných Bruselom a Ruskom

Viete, čo je paradox? Keď lepšoľudia varujú pred útokom radikálnych stúpencov islamu, ale velebia Európsku úniu za kvóty na utečencov, ktoré nám bruselskí páni opäť chcú vnútiť

14. 05. 2021 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke utečenci

Bratislava 14. mája 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Olmo Calvo, SITA/AP-Olivier Matthys, Yoan Valat)

▶ ❚❚ ↻

Poďme si to, vážení čitatelia, rozbiť do konkrétnych príkladov.

“Odveta pritom nemusí na prvý pohľad vôbec vyzerať ako operácia ruskej rozviedky. Rovnako ako sa to nezdalo na samom začiatku po výbuchu munície vo Vrběticiach v roku 2014. Bezpečnostné zložky sa podľa mojich informácií teraz obávajú najmä jednej veci – a tou je časť moslimskej komunity, ktorú sa ruská tajná služba snaží už dlho infiltrovať”, fantazíruje známy novinár Jaroslav Kmenta.

Vraj k takýmto operáciám majú byť využití moslimovia, ktorí sa už zabývali v krajinách V4, teda Vyšehradskej štvorky, teda v Česku, na Slovensku alebo v Maďarsku či v Poľsku.

Kmenta ako jedného z radikálov zmieňuje Leonida Kušnarenka, právnika a bývalého predsedu pražskej moslimskej obce. Prečo skončil? Len pre pripomenutie, ponúkal členom obce ozbrojenú pomoc. Lenže novinár z nejakého dôvodu zabudol spomenúť, že Kušnarenko pochádza z Ukrajiny a islam prijal v Karlových Varoch. Nie je to Rus a k ruskej národnosti sa nehlási.

Druhý príklad nie je rozprávka o tajnej bunke teroristov, ale nepríjemná pravda, ktorú médiá hlavného prúdu nezmieňujú. Ona totiž nie je veľmi populárna.

Európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyzvala štáty únie, aby prejavili solidaritu s Talianskom, do ktorého cez víkend na lodiach priplávalo viac ako 1 400 migrantov. EÚ vraj potrebuje rýchle riešenie do doby, ako bude prijatý Nový migračnej pakt EÚ.

Inými slovami to znamená: Brusel si nevie s migračnou vlnou opäť a zase rady. Preto tlačí na členské štáty, aby si vzali utečencov. Začína to štrnástimi stovkami migrantov, ale akonáhle sa stavidlá otvoria, bude to argument pre kvóty a celej EÚ prerozdeľovanie utečencov bez princípu dobrovoľnosti.

Tá tvrdohlavosť bruselských pánov je fascinujúca. Neustále a cieľavedome útočia na city členských štátov EÚ, aby utečencov prijali. Pretože to je jediná stratégia, ktorú Európska únia má. Zastaviť vlny migrantov nevie, integrovať ich nevie, tak ich aspoň nasadí do každej krajiny.

O dvojakom prístupe k utečencom Sputnik hovoril s členom poslaneckého klubu SPD a podpredsedom českej snemovne výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Jiřím Kohútkom.

“Niektorí novinári, ako vidíme pomerne často, fungujú skôr ako vplyvní agenti so spravodajskými službami alebo vyšetrovacími orgánmi, ktorí prostredníctvom únikov informácií zo živých káuz a spisov rozohrávajú najrôznejšie politické a mediálne hry. Často ide aj o súčasť spravodajských hier a o šírenie zjavných dezinformácií. Podobne tomu bolo napr. v prípade tzv. Ricínového agenta, čo bola blamáž tajnej služby i niektorých médií. A v tomto duchu vnímam aj zvesti pána Kmenta.

Áno, Európska komisia v minulom roku predstavila tzv. Reformu spoločnej azylovej a migračnej politiky, pod názvom Nový pakt o migrácii a azyle. A tento plán má za cieľ, hoci v inej, záludnejšej forme, ako tomu bolo v roku 2015, prerozdeľovať nelegálne predovšetkým moslimských migrantov do Európskej únie do jej jednotlivých členských štátov, a to aj proti ich vôli.

Ambíciou návrhu je rozbúrať doterajší systém tzv. Dublinských pravidiel pre prisťahovalectvo do Európy, kedy migrant má povinnosť požiadať o azyl v tom štáte, kde do Európy vstúpil. A naopak, tento návrh sa snaží rozložiť zodpovednosť za neúspešné navrátenie migrantov, ktorým žiadosti o azyl zamietli (čo je prípad dvoch tretín všetkých žiadateľov o azyl), do krajín ich pôvodu, na všetky členské štáty Európskej únie.

Nový migračný pakt tak počíta s tým, že keď niektoré únijné krajiny nahlásia tzv. kritický stav v oblasti počtu žiadostí o azyl, vznikne ostatným členským štátom povinnosť solidarity. Európska komisia potom určí tzv. spravodlivý podiel (množstvo) žiadateľov o azyl, ktoré si jednotlivé členské krajiny budú musieť rozobrať.
.

A to buď priamo, za “odmenu” desaťtisíc eur za prijatého migranta, alebo tzv. na diaľku, formou sponzorstva a potom aj praktickej realizácie návratov neúspešných žiadateľov o azyl do ich domovských krajín. Ak sa tento návrh zlyhá zrealizovať do ôsmich mesiacov, preberá nelegálneho migranta so všetkým na svoje územie ten štát, ktorému solidaritu nariadili. A tam má možnosť zadržiavať ho počas procedúry vyhosťovania v detencii iba maximálne dvakrát na dvanásť týždňov. Vo zvyšnom čase mu musí umožniť voľný pohyb a živiť ho.

Pokiaľ bude vyhlásený stav tzv. absolútnej krízy, preberá krajina s nariadenou solidaritou migranta – a starosť o jeho vyhostenie – už po štyroch mesiacoch. O tom, kedy stav krízy prechádza do stavu absolútnej krízy, rozhoduje opäť Európska komisia. Čo znamená, že môže cieľovým štátom de facto nadiktovať premiestniť na svoje územie nariadený počet migrantov”, hovorí politik.

Prečo nám Brusel neustále vnucuje utečenecké kvóty? Nikto s nimi predsa nesúhlasí …

“Jednak preto, že mnohé krajiny EÚ majú s moslimskou ilegálnou migráciou, ktorú podporovali a často doteraz podporujú, veľké vnútropolitické, bezpečnostné a finančné problémy, ktoré chcú vyviezť do krajín, ktoré touto migráciou zasiahnuté ešte nie sú, čo sú najmä krajiny strednej Európy. A zároveň ide aj o politické a ekonomické oslabenie štátov strednej Európy, prostredníctvom tohto exportu migrantov, ktorý týmto krajinám prinesie ohromné finančné náklady, zhoršenie bezpečnostnej situácie a postupný rozklad spoločenského a právneho poriadku, ako to teraz napríklad vidíme vo Francúzsku, kde už časť armády vyzýva prezidenta Macrona k zásahu proti moslimským imigrantom. A títo vojaci zároveň hovoria, že ak Macron nezasiahne, zasiahnu sami”, hovorí poslanec.

macron — Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron

Nezabudlo sa u nás tak trochu na tému utečencov, ktorých nám vnucuje Európska únia?

“Určite áno, a je to veľká chyba. Bohužiaľ obdobie od vlaňajšieho marca je vo verejnom priestore úplne v znamení tematiky covidu, s výnimkou posledného mesiaca, keď ju doplňuje vrbětická kauza. Pritom za veľmi nebezpečný považujem Nový migračný pakt i české ministerstvo vnútra, ktoré k nemu uvádza:

“Hoci je v otázke solidarity zdôrazňovaná flexibilita solidárnych opatrení, podľa návrhov uvedených v Pakte skrývajú aj tieto novo navrhnuté formy solidarity úskalia, ktoré by v určitých scenároch mohli viesť k povinnosti premiestniť na územie členského štátu nelegálnym pobytom osoby (napr. v prípadoch, že by sa v rámci tzv. návratového sponzorstva nepodarilo osoby do krajiny tranzitu alebo pôvodu navrátiť)”.

A ešte horšie je, že o finálnej podobe Paktu už podľa všetkého zrejme nebude hlasovať Európska rada (predsedovia vlád krajín) s možnosťou zástupcov členských štátov uplatniť veto, ale opäť (ako v roku 2015 o prvých povinných migračných kvótach) Rada ministrov vnútra Európskej únie, kde sa už rozhoduje väčšinovým spôsobom a nesúhlasiaca menšina môže byť prehlasovaná. Majme sa naozaj na pozore!”, varuje poslanec za SPD Jiří Kohoutek.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Prezident Spolkového zväzu nemeckého priemyslu Peter Leibinger vyhlásil, že Európa by mala zotrvať pri obchodnej dohode so Spojenými štátmi. Podľa neho by ju mal Európsky parlament ratifikovať podľa plánu, inak hrozí zbytočná neistota, ktorú si európsky priemysel nemôže dovoliť. Informuje o tom agentúra DPA.

12:34

Cena zlata v pondelok stúpla na trojtýždňové maximum. Investori zvýšili dopyt po drahom kove po tom, čo Najvyšší súd USA zrušil väčšinu dovozných ciel prezidenta Donalda Trumpa, čo oslabilo dolár. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spotová cena zlata dosiahla do 8.35 h SEČ 5136,22 USD za uncu, čo je o 0,6 % viac než pri predchádzajúcej uzávierke. Krátko predtým vyskočila až na 5163,60 USD, najvyššiu úroveň od konca januára.

12:33

Slovensko vlani vyviezlo 18,319 TWh elektriny, čo je o 5 % viac než rok predtým.

Najviac elektriny smerovalo do Maďarska (14,741 TWh) a druhým najväčším odberateľom bola Ukrajina (2,955 TWh).

Väčšina exportu však cez Slovensko iba pretekala – z Česka a Poľska sme doviezli 15,966 TWh, takže skutočný prebytok tvoril len 2,353 TWh. Vyplýva to z údajov SEPS.