Augsburg 1.júla 2017 (HSP/kath.net/pl/TASR/AP:)
Najväčšou etickou nehoráznosťou nie je právo na manželstvo homosexuálov, ale ten prídavok – neobmedzené právo adopcií detí pre homosexuálov
Môžu existovať prípady, keď to naoko “má zmysel a je správne”, aby si homosexuál adoptoval dieťa svojho partnera (naozaj len naoko). Avšak všeobecne priznať homosexuálom právo na adopciu nie je iba s otvorenými očami prijímané duševné poškodenie dieťaťa – veď štúdie dokazujú, že pre psychický a fyzický vývoj detí je najlepšie ich vyrastanie s otcom a matkou.
Je to ešte horšie: Otvárajú sa tým dvere cynickej produkcii ľudí na želanie iných. Napriek Eltonovi Johnovi a iným hollywoodskym hviezdam: nájomné materstvo nie je moderný hit, ale zločin. Zločin na dieťati, ktoré nikdy nespozná reálnu matku a vytrhne sa matke, ktorá ho porodila. Zločin na reálnej matke, ktorej sa odkúpi právo na „jej“ dieťa. A napokon aj zločin na otrokyni rodenia, ktorá je zneužívaná, alebo sa z ekonomickej núdze necháva zneužívať vo svojej najintímnejšej sfére – dare v symbiotickej blízkosti k dieťaťu darovať život.
A keďže sú to často ženy z najchudobnejších krajín, ktoré sa predajú na toto duševné sebazničenie, je objednávka z Hollywoodu alebo Wanne-Eickel aj istým druhom neokolonializmu, porovnateľným s vykorisťovaním ázijských robotníkov, čo je ešte horšie. Filmy istých hviezd predsa nemusíme pozerať, nemusíme počúvať ich hudbu, nemusíme si predplácať ženské časopisy, ktoré také veci stále ešte považujú za „cool“. Po „fair trade“ bude teraz čas aj na „fair born“ (férové narodenie) a „fair educated“ (férové vzdelanie).
Čo sa však týka „manželstva pre všetkých“, katolíci môžu byť šťastní. V budúcnosti už nebudú hovoriť o manželstve ale len o manželskej sviatosti. Tam sú veci jednoznačné!
Vo vládnucom milieu nominalizmu (kde nomina nemajú nič do činenia s realia) a pravicového pozitivizmu (kde právo je to, čo zákonodarca ako právo určí) má už slovko „manželstvo“ takú hodnotu ako falošný peniaz. Túto etiketu možno nalepiť na to, či ono, alebo aj na fľašku koly. Možno to označiť ako „manželstvo“, alebo aj „tralala“, či „la-li-lu“.
Myslí sa tým zrejme záväzný právny zväzok dvoch (?) osôb (?). Proti tomu niet čo namietať. To má dokonca etický zmysel. Ibaže chcieť si privlastniť slovko „manželstvo“ pre tieto dohody, aby sa na radnici mohli rozhadzovať konfety, to je patetické cirkusové číslo ľavicových ideológov, ktorí nechcú brať na vedomie, čo oslabujú: najlepší svet pre deti zo všetkých: ústavne s najvyšším nasadením chránené, trvalé, záväzné spoločenstvo otca, matky a dieťaťa.
Ideál sa nemusí vždy vydariť, vtedy musia byť možné náhradky, ktoré pravda sotva môžu dosiahnuť, čo je v prirodzenom stave manželstva stále ešte pravidlom: láskavé sprevádzanie šťastných, životaschopných, duševne stabilných detí.
Aká fraška: prekladajú sa diaľnice, aby vtáčiky mohli v pokoji hniezdiť. A vedú ich cez tisícročia starú chránenú oblasť detí – jadro klasickej rodiny.