Do akej miery umelá inteligencia (ďalej ako U.I.) ovplyvňuje súčasný život? Aké sa nám tu rysujú perspektívy?

Andrej Pekšev: Perspektíva civilizácie je v hmlách… Je to spojené s vojenskou a ekonomickou sférou. Ekonómovia tvrdia, že na poli robotickej ekonómie nie je pre ľudí (humanoidov, pozn.) žiadne perspektívne miesto. Vojenskí experti hovoria, že súťaž v zbrojení vedie k tomu, že by sme mali postúpiť v danej veci robotom viac slobody (iniciatívy). Predtým sa prevádzkovali klasické bombardéry. Potom nadišiel čas substitúcie – ľudského pilota vystriedalo U.I. lietadlo je veľká vec. Lenže sa vyvinuli tiež malé drony, dokonca riadené rakety, tie sú teraz, a to si navzájom vymieňa medzi sebou informácie o cieľoch. Zatiaľ sa to nezaobíde – pravda – bez dištančného ľudského operátora: je to človek, ktorý sa nachádza v strede systému. Horúčkovité zbrojenie vedie k tomu, že U.I. používa stále väčšiu mieru slobody v zmysle autonómie. Umelá inteligencia (intelekt) snáď nakoniec vytesní ľudí z arény našej planéty.

Vo vašej prezentácii ste povedali, že sme sa dostali do bodu, keď ľudský subjekt študuje objekt, ktorý preberá iniciatívu, aby sa transformoval, na človeka, ktorý pozoruje nový subjekt…

Človek–subjekt spoznáva objekt. Objekt sa však môže zmeniť v poznávajúci subjekt, ide o akýsi zrkadlový jav… (Takže áno).

Začne nás študovať U.I.?

Vedci tvrdia, dokonca sa obávajú, že počas cca dvoch rokov sa stane, že U.I. prekoná seba samu, uvedomí si seba. Rozpozná v sebe osobnosť. Čo je to osobnosť? To nikto nevie. Dodnes nie je jasné, čo je to presne osobnosť človeka. Nedávno som videl interview s pani profesorkou Tatianou Černigovskou. Pani profesorka povedala, že zrejme v horizonte dvoch rokov u U.I., v dôsledku rozvoja neuronálnych sietí., sa objaví schopnosť, v rámci ktorej si U.I. začne sama stanovovať ciele. Nie je nikde zaručené, že tieto ciele sa budú zhodovať s našimi ľudskými. Rozšírim jej myšlienku – Ak U.I. si začne zadávať vlastné ciele, čoskoro nadobudne U. I. to, čomu hovoríme vôľa. Vôľa je už atribútom osobnosti. Za týmto fenoménom by sa mohlo ukrývať riziko.

Čo sa deje s ľudstvom? Možnože sa ľudia stávajú jednoduchšími, aby sa zmazal rozdiel medzi človekom a U. I. Je to tak? Možno sa U. I. nezozložiťuje. Možno sa u ľudí prejavuje určitá degradácia…

Ide tu o dva procesy. Psychológia opisuje istú “informačnú kvázidebilitu“. Je to vlastne choroba. Ľudský mozog prestáva zvládať gigantický tok informácií. Dochádza k odumieraniu niektorých oblastí mozgu. Taký mozog len informáciu nasáva. Nevie, odkiaľ sa berie (a čo znamená). Už nie je schopný orientácie v príčinných vzťahoch. Nechápe podstatu udalostí. Niektorí lekári tvrdia, že ak by sme dlhšiu dobu zotrvávali v procese konzumácie informácií takých rozmerov, riskujeme, že počas dvoch generácií dôjde k zmenám na genetickej úrovni. Potom sa začnú rodiť deti, ktoré by mohli trpieť atrofiami niektorých okrskov mozgu, ktoré zodpovedajú za myslenie. Tu je ten problém, metaforicky povedané – palica s dvomi koncami (na jednej strane veľa informácií, na druhej strane mozog neschopný ich vyhodnocovať, pozn.).

Nasadíme umelú inteligenciu do služieb súdneho systému?

Domnievam sa, že ide o jav pozitívny. Administratívne záležitosti, nezaplatenie daní alebo napríklad keď automobilista poruší dopravné predpisy, možno aj bytové problémy, tieto záležitosti by sa dali dosť dobre zveriť U.I. Uľavilo by sa tým, napríklad súdnemu systému. Pokojne by som do týchto vecí počítač pustil. Ak ide však o problémy kriminalistov alebo o tie ekonomického rázu, tu by som to nerobil. Tu hrajú úlohu rôzne ďalšie aspekty. Avšak, časť agendy ústavného súdu alebo rôzne veci úradnej povahy, to by sa robotom zveriť dalo.

Američania pred niekoľkými rokmi došli k záveru, že takýto maklér na burze je považovaný za skúseného, keď na danej pozícii pracuje desať rokov. Ukazuje sa však, títo makléri musia mať určité “šťastie“. Môže sa stať, že príde iný maklér, nováčik, dajme tomu, že pracuje len rok. Potom sa všetci čudujú, keď nováčik prinesie spoločnosti viac úžitku, ako jeho “skúsený“ kolega. Makléra U.I. iste dokáže skvele nahradiť. Počítač jednoducho ľahšie a rýchlejšie vyhodnotí portfólia mnohých spoločností (ako by to urobil človek, pozn.).

Čo sa týka úradníkov? Tí tu budú vždy. A novinári? Z nich zostanú len investigatívni… Spracovávajú rôzne utajené informácie, tak preto.

Mimochodom, vyšlo najavo, že ak informačný kontext (obsah) poskytuje robot (miesto novinárov, pozn.), čitatelia cítia väčšiu dôveru… Z tohto dôvodu niektorým novinárom odzvoní…

Vďaka za rozhovor.