Môj profil 
Predplatné
Predtým ešte musia znenie smernice odobriť aj ministri členských krajín (Rada EÚ), k čomu by mohlo dôjsť už 9. apríla v Luxemburgu. Členské štáty EÚ budú mať dva roky na to, aby smernicu preniesli do svojho vnútroštátneho práva.
Za prijatie smernice hlasovalo v 751-člennom parlamente 348 poslancov, proti bolo 274 a 36 sa zdržali. Europoslanci sa už predtým odmietli zaoberať návrhmi, ktoré počítali s vypustením sporných článkov.
Návrh revidovanej smernice o autorskom práve podporovali európski novinári, predstavitelia tlačových agentúr či hudobných vydavateľstiev. Navrhovaná reforma chce totiž donútiť internetové platformy, aby sa podelili o časť svojich ziskov s tými médiami, na ktorých články, fotografie, videá či hudobné diela odkazujú.
Na druhej strane sú lobisti v podobe veľkých internetových platforiem (Google News, Facebook, Wikipédia či Twitter), ktoré zatiaľ zadarmo šíria rôzne obsahy printových médií, hudobnej či filmovej produkcie, výtvarného a literárneho umenia. Veľké digitálne platformy sa nechcú deliť o zisky, ktoré im plynú najmä z reklamy sprevádzajúcej odkazy na rôzne mediálne produkty.
Proti reforme autorských práv v EÚ protestovali cez víkend v Berlíne a ďalších nemeckých mestách desaťtisíce ľudí. Podobné protesty organizovala iniciatíva Save the Internet (Zachráňme internet) aj vo Francúzsku, Rakúsku, Česku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Poľsku, Fínsku, Portugalsku a na Cypre.
“Ešte nikdy nebol taký široký protest proti nejakej smernici EÚ,” upozornila podľa agentúry DPA nemecká poslankyňa Julia Redová z politickej frakcie Zelení / Európska slobodná aliancia, ktorá v EP patrila medzi popredných kritikov tejto reformy. Už v pondelok v stanovisku pre médiá upozornila, že ak bude reforma prijatá v predloženej podobe, bude to mať závažné dôsledky pre internet a “ohrozí” to dôveru celej generácie v politiku.
Nemecký poslanec Axel Voss z tábora ľudovcov (EPP), ktorý v mene Európskeho parlamentu rokoval o konečnej podobe spornej smernice, však v utorok – pred samotným hlasovaním – zdôraznil, že “táto reforma nepovedie k žiadnej cenzúre”. Spresnil, že revízia pôvodnej smernice z roku 2001 vytvorí právnu istotu pri používaní chránených autorských práv a zároveň vyváži slobodu prejavu, ako aj požiadavky digitálneho sveta.
Reformu, ktorá by mala modernizovať autorské práva v digitálnom veku, navrhla Európska komisia v roku 2016. V júli minulého roku sa europoslanci na znení smernice nezhodli. Mnohí z nich označili za sporný najmä jej článok 11, podľa ktorého vydavatelia môžu vyžadovať poplatky za odkazy alebo náhľady na článok na internetových platformách.
Najdôležitejšími súčasťami reformy sú články 11 a 13. Článok 11 má vydavateľom umožniť zarábať peniaze vždy, keď digitálne spoločnosti ako Google odkážu na ich web. Článok 13, v konečnom znení text uvádzaný ako článok 17, zasa prikazuje spoločnostiam ako YouTube či Facebook filtrovať obsah, ktorý porušuje autorský zákon.
.JPG)
.jpg)
