V boji o srdcia a mysle proti Rusku má Európa na muške nový cieľ. Nanešťastie pre ňu, Latinská Amerika ju nepočúva.

Rozsiahla šarmantná ofenzíva vysokých diplomatov významných európskych krajín a inštitúcií sa snaží získať neutrálne zmýšľajúce latinskoamerické krajiny na svoju stranu v rámci širšieho geopolitického boja s Ruskom a Čínou.

Najnovšie sa o to pokúša britský minister zahraničných vecí James Cleverly, ktorý v stredu navštívil Brazíliu v rámci posledného dňa týždňového turné po Latinskej Amerike, ktoré už zahŕňalo rokovania na vysokej úrovni v Kolumbii a Čile.

Táto cesta – prvá cesta britského ministra zahraničných vecí do tohto regiónu za posledných päť rokov – je súčasťou širšieho diplomatického úsilia, ktoré Cleverly výslovne uviedol vo svojom prejave v decembri minulého roka, o získanie národov, ktoré “sa často označujú za ‘nezúčastnené'” a “sú opatrné v angažovaní sa akýmkoľvek smerom len preto, že to chcú iné krajiny”.

Južná Amerika v posledných mesiacoch priťahuje osobitnú pozornosť západných lídrov, pretože spojenci Ukrajiny putujú po svete a hľadajú dôležité nerastné suroviny pre technologicky vyspelé dodávateľské reťazce, ako aj muníciu a zbrane.

Čile aj Brazília majú stovky tankov Leopard nemeckej výroby typu, ktorý Západ v posledných mesiacoch poskytol Ukrajine. Kolumbia a Brazília majú vojenskú techniku ruskej výroby vrátane dopravných vrtuľníkov MiG a protitankových striel, ktoré by ukrajinská armáda mohla ľahko obsluhovať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu na samite G7 snažil podporiť Brazíliu, aby podporila jeho krajinu, a to prejavom, ktorý bol čiastočne zameraný na brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu.

Bilaterálne stretnutie medzi Zelenským a Lulom, ako je všeobecne známy, však bolo zrušené z časových dôvodov, povedal Zelenskyj novinárom.

A v rozhovore pre POLITICO pred Cleverlyho návštevou brazílsky predstaviteľ vylúčil akékoľvek zvýšenie podpory Kyjevu. Brazília doteraz odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, ale odmietla poskytnúť vojenskú pomoc alebo uvaliť na Moskvu sankcie.

“V ideálnom svete by Briti chceli, aby sa Brazília pripojila k sankciám. Sú však dostatočne inteligentní na to, aby pochopili, že ideálny svet neexistuje a veci sú také, aké sú,” povedal úradník.

Na otázku, či by Británia mohla presvedčiť Čile, aby poskytlo vojenskú pomoc Ukrajine, čilský predstaviteľ odpovedal: “Je to téma, ktorú musia vyriešiť veľké mocnosti, nie niečo, čo môžeme urobiť z konca sveta.”

Cleverly sa v pondelok počas prejavu v hlavnom meste Čile Santiagu snažil nalákať latinskoamerické vlády bližšie k Západu tvrdením, že región si zaslúži väčšie slovo na medzinárodnej scéne, a podporil Brazíliu, ktorá získala stále miesto v Bezpečnostnej rade OSN.

“Naše svetové multilaterálne inštitúcie potrebujú reformu,” povedal, “najmä preto, aby Latinská Amerika získala väčší hlas a vplyv.”

Európska únia v posledných mesiacoch podniká podobné kroky, pričom Latinskú Ameriku navštívili vysokí predstavitelia ako predseda Európskej rady Charles Michel a nemecký kancelár Olaf Scholz. Najmä Michel naliehal na krajiny tzv. globálneho Juhu, aby podporili postoj EÚ a USA k Ukrajine, pretože sa obáva, že niektoré z nich sú príliš ústretové voči Rusku.

Ďalšou v poradí je nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Začiatkom budúceho mesiaca zamieri do Brazílie, aby podporila záverečné práce na obchodnej dohode medzi EÚ a Latinskou Amerikou a zároveň vyzvala Lulu, aby odsúdil ruskú agresiu a podporil Ukrajinu.

Scholz pri januárovej návšteve Brazílie v tejto úlohe zlyhal, čo vyústilo do napätej tlačovej konferencie, na ktorej Lula povedal, že jeho krajina “nemá záujem odovzdať muníciu, ktorá sa môže použiť vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom”.

Výmena miest

Nemecko však zostáva jedným z hlavných hnacích motorov snahy o užšie vzťahy s Latinskou Amerikou. Scholz v pondelok vymenoval “mnohé krajiny amerického juhu” na prvom mieste zoznamu regiónov, s ktorými chce EÚ zabezpečiť nové významné obchodné dohody.

O návrhu dohody EÚ s blokom Mercosur, ktorý tvoria Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj, sa rokuje už takmer 25 rokov a pre Nemecko je to najvyššia priorita, keďže Berlín by rád otvoril veľmi chránený juhoamerický trh. “Som veľmi za to, aby sme konečne rýchlo dosiahli to, čo tak dlho trvalo,” povedal Scholz tento týždeň.

Na tento účel sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v druhom júnovom týždni vydá do Čile, Brazílie a Argentíny, uviedli traja úradníci oboznámení s jej cestou. Jej cesta – pôvodne plánovaná na apríl – sa zameria aj na pripravovanú obchodnú dohodu a geobezpečnosť.

Bilaterálny obchod je oficiálne hlavnou témou aj súčasnej týždňovej návštevy Cleverlyovej, ako aj rozvoj britsko-latinskoamerickej spolupráce v oblasti energetiky a životného prostredia. Predstavitelia dvoch krajín, ktoré navštívil, však uviedli, že Cleverly chcel diskutovať aj o ich prístupoch k Rusku a Číne.

Ako pristupovať k Číne, zostáva zrejme najpálčivejšou otázkou zo všetkých, keďže Peking je stále najväčším obchodným partnerom Brazílie aj Čile.

Žiadna z ľavicových vlád si nechce znepriateliť Peking, ani byť nútená vybrať si medzi obchodovaním s Čínou a USA.

Citovaný brazílsky predstaviteľ uviedol, že Brasília si chce zachovať “vlastný priestor autonómie” a že očakáva, že Cleverly bude pri výmene názorov so svojím brazílskym partnerom Maurom Vieirom, s ktorým sa má stretnúť v stredu, postupovať diplomaticky.

“Briti sa snažia nájsť správnu rovnováhu vo svojich vzťahoch s Čínou vzhľadom na svoje záujmy a rovnako je na tom aj Brazília,” povedal úradník. “Bolo by absurdné, keby minister zahraničných vecí išiel do Brazílie a žiadal ju, aby menej obchodovala s Čínou. Vie, že by to bolo neúspešné.”

Čílsky úradník však uviedol, že sú “sklamaní”, že Cleverly neponúkol viac, aby si získal svoj národ. “Ak chcete konkurovať Číne, musíte platiť. Musíte priniesť niečo výmenou,” povedal úradník. “Očakával by som konkrétnejšie záväzky – ale to nebolo vidieť.”

Európu čaká ešte veľa práce, uzatvára POLITICO.