Európska únia urobila vo štvrtok významný krok k ukončeniu sporu s jedným zo svojich členských štátov – Poľskom. EK oznámila, že mu začne uvoľňovať miliardy eur, ktoré boli zmrazené v súvislosti s politikou predchádzajúcej vlády. Tá podľa bloku znamenala rozsiahle porušovanie základných demokratických zásad.

Odmena pre Tuska

Tento krok je dôležitou odmenou pre poľského premiéra Donalda Tuska. Od svojho decembrového nástupu do funkcie sa neúnavne snažil zvrátiť opatrenia zavedené predchádzajúcou konzervatívnou vládou. Tento krok má nielen politický význam. Otvára tiež Poľsku cestu k pomoci EÚ vo výške až 137 miliárd eur v nasledujúcich rokoch.

„Sme ohromení vaším úsilím a úsilím poľského ľudu obnoviť právny štát ako základ vašej spoločnosti. Spoločnosti, v ktorej každý hrá podľa pravidiel. Spoločnosti, v ktorej ľudia a podniky môžu dôverovať inštitúciám a môžu brať orgány na zodpovednosť,“ povedala Ursula von der Leyenová v príhovore.

Komisia dala zelenú dvom samostatným rozhodnutiam, ktoré poľskej vláde umožňujú prístup k dlho hľadanému balíku peňazí, ktoré krajina naliehavo potrebuje na financovanie ekologických, digitálnych a rozvojových projektov.

Toto rozhodnutie znamená zásadnú zmenu vo vzťahoch Poľska s EÚ. Obe strany sa otvorene stretli po tom, ako sa v roku 2015 dostala k moci ostro nacionalistická strana Právo a spravodlivosť (PiS). Strana zaviedla reformy, ktoré podľa kritikov dostali poľské súdnictvo pod politickú kontrolu. EÚ pohrozila pozastavením hlasovacích práv Poľska v EÚ a zablokovala mu aj prístup k fondom EÚ.

„Dnešok je pre Poľsko prelomovým dňom,“ povedal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. „Vďaka jeho úsiliu o obnovenie právneho štátu sme teraz schopní odblokovať prístup k množstvu fondov, ktoré pomáhajú krajinám EÚ zotaviť sa z krízy COVID-19 a pomôcť ich ekonomikám dostať sa na úroveň bohatších členských štátov,“ dodal.

Fondy uvoľnia peniaze čoskoro

Podľa komplikovaných účtovných pravidiel EÚ by Poľsko mohlo v priebehu nasledujúcich týždňov dostať prvých 600 miliónov eur v reálnej hotovosti zo 75- miliardového balíka pomoci, ktorý bol zablokovaný. Ďalšie finančné prostriedky budú prevedené, keď Poľsko odovzdá materiály potrebné k projektom. Čoskoro by sa malo uvoľniť aj 6,3 miliardy eur z programu na podporu obnovy ekonomiky po pandémii COVID-19 , ktorý má celkový objem 60 miliárd eur.

Tuskovo volebné víťazstvo v októbri minulého roka malo zásadný význam pre dosiahnutie tejto zmeny. Komisia teraz uznala, že Poľsko vynaložilo dostatočné úsilie na vyriešenie problémov, aby mu mohla začať uvoľňovať finančné prostriedky. Ak Poľsko nebude v plnej miere postupovať, mohli by sa opätovne zaviesť reštriktívne opatrenia.

Podpredsedníčka EÚ Veřa Jourová prejavila dôveru v Tuskovu politiku. Povedala: „Dnes obraciame stránku v otázkach právneho štátu s Poľskom. Uznávame dôležité kroky, ktoré vláda urobila.“

Poľská proeurópska koalícia troch stredoľavých strán pod vedením Tuska zvíťazila v parlamentných voľbách 15. októbra. V decembri si prevzala vládu po strane Právo a spravodlivosť, ktorá vládla osem rokov a zaviedla zmeny v súdnictve, reprodukčných právach a médiách, vďaka ktorým sa Poľsko čoraz viac dostáva do kolízie s EÚ.

Akčný plán

K prelomu v tomto spore došlo po tom, ako poľský minister spravodlivosti Adam Bodnar predložil európskym úradníkom „akčný plán“. Varšava začiatkom februára predložila tento „akčný plán“ deviatich návrhov zákonov na obnovenie nezávislosti súdnictva, od najvyšších tribunálov až po bežné súdy.

Predstavitelia EÚ tiež zdôraznili, že niektoré návrhy v poľskom pláne sa nemôžu stať zákonom bez súhlasu prezidenta Andrzeja Dudu. Tento poľský „akčný plán“ je teda stále len návrhom a čelí hrozbe veta prezidenta , ktorý je politicky spriaznený so stranou PiS. V tejto fáze nie je jasné, koľko z deviatich návrhov zákonov sa dostane do „finále“.

Napriek takýmto vnútropolitickým problémom EÚ rozhodla, že existuje dostatočný pozitívny právny impulz na začatie uvoľňovania finančných prostriedkov.

Peniaze budú pochádzať z fondu EÚ Next Generation, ktorý má pomôcť členom bloku zotaviť sa z poklesu ekonomiky v dôsledku pandémie COVID-19, a tiež z Kohézneho fondu, ktorý podporuje rozvoj infraštruktúry.

Jakub Jaraczewski je výskumný pracovník berlínskeho think-tanku Democracy Reporting International. Vyjadril sklamanie nad tým, že Komisia nepočkala, kým všetky právne predpisy prinesú hmatateľné účinky. EK svoje rozhodnutie čiastočne založila na „sľuboch“ Varšavy.

„To, čo nová poľská vláda urobila za tých niekoľko mesiacov, si zaslúži pochvalu. Zostáva však ešte veľa práce,“ uviedol Jaraczewski na sociálnych sieťach. „Tým, že Komisia kladie politiku na prvé miesto, otvára sa argumentu, že celý tento príbeh o právnom štáte bol v skutočnosti len o tom, aby vláda PiS prišla o moc,“ dodal.