Môj profil 
Predplatné
Brusel 22. júna (TASR) – Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) ako politický koncept v rámci Európskej únie (EÚ) bola vytvorená už pred 50 rokmi. V októbri 2011 eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciološ predstavil návrh reformy CAP, ktorá podľa neho bude určovať podobu európskeho poľnohospodárstva nielen v rozpočtovom období do roku 2020, ale na celé nasledujúce desaťročie.
Pred "Ciološovou reformou" k poslednému pokusu o zmeny spoločnej agropolitiky došlo v roku 2003, keď mala únia 15 členských štátov. Krajiny so silným agrárnym sektorom ako Francúzsko sa držali výhod CAP, kým priemyselne rozvinuté štáty na čele s Veľkou Britániou sa snažili znížiť význam alebo dokonca odstrániť spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá podľa nich deformovala jednotný trh.
Spory medzi členskými krajinami súvisiace s CAP dostali nový rozmer a význam po rozšírení EÚ o 10 nových krajín v roku 2004, vrátane Slovenska, a následne v roku 2007 pristúpením Bulharska a Rumunska. Išlo o krajiny s podstatným podielom poľnohospodárskej a živočíšnej výroby, čo posunulo diskusie o spoločnej agrárnej politike smerom k jej posilneniu a rozšíreniu. Pôvodné pravidlá už totiž nemohli čeliť novej realite.
Nová zreformovaná CAP by mala nadobudnúť platnosť v roku 2014. Podľa pôvodného návrhu Európskej komisie (EK) dotácie pre poľnohospodárov mali byť vo výške 371,72 miliardy eur (36,2 % celkového rozpočtu EÚ) počas 7 rokov (2014-2020). Je to najväčšia výdavková položka eurorozpočtu. Reforma agrárnej politiky by zároveň mala viesť k spravodlivejšiemu vyrovnaniu medzi východnou a západnou Európou, kde najväčším kameňom úrazu sú priame platby pre poľnohospodárov.
Ciološova reforma predvída obmedzenie dotácií pre veľké poľnohospodárske podniky, tzv. stropovanie, pričom dáva väčší priestor na podporu malých a mladých poľnohospodárov. CAP sa oproti minulosti stáva ekologickejšie zameranou a vznikol nový koncept "aktívneho poľnohospodára". Ten má zabrániť zbytočným dotáciám napríklad pre majiteľov futbalových a golfových ihrísk, letísk či rybníkov, ktorí doteraz prezentovali svoje podnikanie pod hlavičkou poľnohospodárstva a mohli čerpať zdroje z tejto rozpočtovej obálky.
Lisabonská zmluva stanovuje, že Európska komisia je jedinou inštitúciou EÚ, ktorá má právo zákonodarnej iniciatívy v oblasti agropolitiky. Konečné rozhodnutie o novej podobe CAP však záleží aj od Európskeho parlamentu (EP) a Rady ministrov, zastupujúcej členské štáty, ktoré majú právo spolurozhodovania.
V pondelok (24. 6.) bude v Luxemburgu zasadať Rada EÚ pre poľnohospodárstvo, na ktorej sa zúčastnia aj vyjednávacie tímy EP a EK. Témou trojstranných rokovaní je práve CAP – najstaršia a najrozsiahlejšia spoločná politika únie. Taliansky europoslanec a predseda Výboru EP pre poľnohospodárstvo Paolo De Castro vo štvrtok (20. 6.) uviedol, že ministrov čaká veľmi náročná fáza rokovaní, lebo je snaha všetkých strán dohodnúť sa na budúcej podobe CAP.
Zasadnutie Rady sa koná iba týždeň pred ukončením polročného írskeho predsedníctva v EÚ a podľa diplomatických zdrojov nie je vôľa presunúť túto náročnú tému na nasledujúce litovské predsedníctvo v únii.
.jpg)
