Tallin 30. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Timur Nisametdinov)
Estónska ekonomika prakticky úplne prišla o priemysel a poľnohospodárstvo, povedal estónsky doktor ekonomických vied Hanon Barabaner na konferencii „Budúcnosť Baltického mora: hrozby a možnosti“
Podľa Barabanerových slov za čias Sovietskeho zväzu Estónsko, v ktorom žilo 1,5% obyvateľov tohto štátu, vyrábalo 2% poľnohospodárskych výrobkov celej obrovskej krajiny. Dnes nie je Estónsko schopné zabezpečiť poľnohospodárskymi výrobkami ani samo seba, ale 60% dováža zo zahraničia. „Pobaltské republiky boli republikami konečnej výroby. Boli dobre zahrnuté do reťaze národohospodárskych vzťahov v rámci ZSSR. Avšak keď sa tieto historicky dané, objektívne zväzky popretŕhali, začali sa procesy deindustrializácie a nivočenia poľnohospodárskeho odvetvia,“ konštatuje Barabaner.
Podľa neho sprvu zmeny v estónskej ekonomike, také ako zavedenie vlastnej meny, aktívne zavádzanie elektronickej ekonomiky, zrod rozvinutého a veľkého bankového sektoru, boli prijaté optimisticky. No výsledkom týchto procesov bola podľa estónskeho experta deindustrializácia ekonomického sektoru: „Z veľkých podnikov v Estónsku ostal iba jeden – Baltský lodiarsky závod, ktorý pôsobí v deviatich štátoch a ktorého hlavná spoločnosť sa nachádza v Estónsku. No ostatné koncerny, ktoré sa orientovali na strojárstvo, elektrotechniku, chémiu, dnes nevyrábajú.“
Profesor ekonomiky ako príklad uviedol tallinský závod Dvigateľ (Motor), ktorý bol aktívnym účastníkom celého kozmického a termojadrového programu ZSSR: „Na tomto závode sa nachádzalo unikátne vybavenie, ktoré napokon odpísali v prospech Švédska ako kovový odpad. Švédi ho potom obnovili a využili,“ zaspomínal si Barabaner.
Vladimír Mohorita