Estónska líderka sa vo štvrtok zúčastnila na slávnostnom otvorení zrekonštruovaného veľvyslanectva Estónska v Rusku. Následne sa stretla so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktorý poznamenal, že predchádzajúci nedostatok zmysluplných kontaktov medzi ruskými a estónskymi činiteľmi bol abnormálny.
Kaljulaidová zároveň pozvala Putina na návštevu svojej krajiny; návšteva sa zrealizuje na budúci rok. Kaljulaidová Putina pozvala na kongres ugrofínskych národov, ktorý sa bude konať v meste Tartu.
Obaja lídri počas schôdzky hovorili aj o bilaterálnych otázkach vrátane ratifikácie hraničnej dohody, projektu Severný prúd a implementácii minských dohôd.
Putin s estónskou prezidentkou hovoril aj o strachu pobaltských štátov z “ruskej hrozby”, oznámil kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, ktorý dané vyhlásenia označil za “absolútne nepodložené”.
“Spomenuli NATO, obavy Estónska a niekoľkých ďalších pobaltských štátov o bezpečnosť. Sme si istí, že sú absolútne nepodložené. Umelo ich vytvárajú vojenskí velitelia NATO a zámorskí politici,” povedal Peskov, pričom zdôraznil, že Rusko “nepredstavuje hrozbu pre žiadneho zo svojich susedov”.
Hovorca takisto poznamenal, že Kremeľ naďalej vyjadruje znepokojenie nad osudom rusky hovoriacich menšín v pobaltských štátoch.
“Situácia rusky hovoriacej menšiny v Estónsku a ďalších pobaltských krajinách bola pre nás vždy kľúčovou záležitosťou. Naši estónski partneri však preukázali určitú flexibilitu – napríklad pri odklade prechodu škôl s ruštinou ako vyučovacím jazykom k estónčine,” zakončil Peskov.