Nákazám hroziacim v prípade, ak dôjde k poklesu zaočkovanosti, napríklad aktuálne osýpkam, ružienke či mumpsu, pri ktorých bol aj na Slovensku zaznamenaný pokles, sa venujú odborníci na XXII. Červenkových dňoch preventívnej medicíny. Dvojdňový odborno-vedecký kongres s medzinárodnou účasťou sa začal dnes na Táľoch a zúčastňuje sa na ňom okolo 70 epidemiológov, ktorí pracujú na poli prevencie a surveillance prenosných ochorení, ale i odborníci venujúci sa epidemiológii chronických neprenosných chorôb.

Ako TASR informovala Mária Avdičová, podpredsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti a vedúca odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), účastníci diskutujú aj o problematike postojov obyvateľstva k očkovaniu či o edukačných a intervenčných aktivitách vedúcich k vyššej zaočkovanosti slovenskej populácie.

Podľa Avdičovej ak priemerná zaočkovanosť klesne pod 95 percent v prípade spomínaných chorôb, vytvára to už podmienky pre ich šírenie. Aktuálne celoslovenské výsledky kontroly zaočkovanosti v rámci pravidelného povinného očkovania detí prekročili hranicu 95 percent s výnimkou základného očkovania proti MMR (očkovanie proti osýpkam, príušniciam, ružienke) v ročníku narodenia 2014, kde zaočkovanosť dosiahla 94,5 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím bol zaznamenaný mierny vzostup pri základnom očkovaní proti diftérii, tetanu, pertussis, infekciám vyvolaným H. influenzae typu B, vírusovej hepatitíde typu B a poliomyelitíde ako i proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam.

Ako pokračovala Avdičová, na úrovni krajov sa zaočkovanosť pohybovala od 92,1 percenta (preočkovanie proti MMR v 11. roku života v Trenčianskom kraji) po 98,8 percenta (preočkovanie proti diftérii, tetanu, pertussis a pod. v 13. roku života v Nitrianskom kraji). Na úrovni okresov hranicu 95 percent zaočkovanosti nedosiahlo 43 okresov a na úrovni pediatrických obvodov hranicu 90 percent zaočkovanosti nedosiahlo 24,1 percenta z celkového počtu 1219 obvodov. Najviac v Bratislavskom a Trenčianskom kraji.

“Najvyššia miera odmietania povinného očkovania v ročníkoch narodenia detí podliehajúcich aktuálnej kontrole bola zistená v rámci základného očkovania proti MMR, a to v ročníku narodenia 2013 (3,3 percenta) a 2012 (3,1 percenta). Najviac v Trenčianskom a Bratislavskom kraji. V kontrolovanom období bolo RÚVZ zaevidovaných spolu 517 odmietnutých povinných očkovaní v základnom očkovaní a 378 odmietnutých preočkovaní. Kompletné odmietnutie povinného očkovania bolo nahlásené u 765 detí,” konštatovala Avdičová.

Ako dodala, zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí dosahovala dlhodobo v SR úroveň 98 až 99 percent. V súčasnosti sa celoslovenská zaočkovanosť pohybuje na úrovni 94,5 až 97,7 percenta. V ďalšom období je preto potrebné udržať priaznivú úroveň kolektívnej ochrany proti všetkým ochoreniam zaradeným do Národného imunizačného programu SR vzhľadom na riziko zavlečenia infekčných ochorení na naše územie.

V súvislosti s osýpkami ako staronovou hrozbou Avdičová reagovala: “V súčasnosti je na Slovensku približne 383.000 vnímavých osôb, čo predstavuje 7,1 percenta populácie. Z toho najviac vnímavých je v skupine do jedného roka a vo veku 30 až 45 rokov. K najrizikovejšej skupine patria deti z rodín antivakcinačne zameraných a rómske deti. V posledných 18 rokoch nebol na Slovensku eliminačný proces osýpok narušený výskytom autochtónnych prípadov a niekoľko importovaných prípadov z krajín s vyššou alebo vysokou incidenciou epidemiologickú situáciu zatiaľ neovplyvnilo.”

Podľa nej však napriek tomu nemôžu byť odborníci so súčasnou situáciou v zaočkovanosti a vnímavosti našej populácie voči osýpkam spokojní.

Na Slovensku potvrdili importovaný prípad osýpok, mali ľahký priebeh

Hygienici potvrdili na Slovensku importovaný prípad osýpok. Ide o 25-ročného muža s trvalým pobytom v Taliansku. Jeho ochorenie malo ľahký priebeh, proti osýpkam očkovaný nebol. Nahlásila ho Klinika infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Na Slovensku je očkovanie proti tomuto ochoreniu povinné. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Zuzana Drobová.

Pacienta hospitalizovali 7. apríla, nasadili mu “adekvátnu terapiu”. Už ho prepustili do domácej liečby (18.4.) “V súčasnosti nie je infekčný, nepredstavuje riziko šírenia ochorenia,” povedala Drobová. Mladík sa pravdepodobne nakazil v Novom Sade v Srbsku, uviedla hovorkyňa košickej univerzitnej nemocnice Ivana Stašková.

Chorý študuje na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Všetky osoby, s ktorými prišiel do kontaktu, boli v deň nahlásenia ochorenia poslané k ošetrujúcemu lekárovi na vyšetrenie. “Ich zdravotný stav naďalej sledujeme,” povedala Drobová. Neočkované osoby poslali hygienici k praktickým lekárom.

“Importovaný prípad osýpok v Slovenskej republike bude Úradom verejného zdravotníctva SR hlásený do Európskeho systému rýchleho varovania,” povedala Drobová.

Epidemiologická situácia vo výskyte osýpok je v súčasnosti podľa nej na Slovensku priaznivá. Posledné domáce ochorenie tu hygienici zaznamenali v roku 1998, posledné importované prípady osýpok hlásili v rokoch 2011 a 2012.

Osýpky trápia momentálne niektoré krajiny Európy, napríklad Maďarsko, Rumunsko, objavili sa aj v Česku. “Import na naše územie je možný z ktorejkoľvek krajiny, kde sa osýpky v súčasnosti vyskytujú,” povedala Drobová.

Ide o najzávažnejšie ochorenie detského veku, spoznať ho podľa charakteristických vyrážok. Je veľmi nákazlivé, vírus sa šíri vzduchom. Osýpky spôsobujú časté komplikácie – zápaly priedušiek, pľúc i centrálneho nervového systému. Začínajú sa nádchou, kašľom, zápalom spojiviek a svetloplachosťou. Zdrojom nákazy je človek v počiatočnom štádiu ochorenia, nemusí mať teda ešte vyrážky.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča na dosiahnutie dostatočnej kolektívnej imunity proti osýpkam zabezpečiť 95-percentnú zaočkovanosť dvoma dávkami očkovacej látky. “V ostatných rokoch sme zaznamenali pokles zaočkovanosti pre odmietanie očkovania a antivakcinačné kampane,” povedala Drobová.

“V prevencii platia všeobecné zásady osobnej hygieny a dôsledné vyhýbanie sa kontaktu s osobami chorými na akékoľvek prenosné ochorenie s respiračnými prejavmi a exantémom. Najúčinnejšie je očkovanie, ktoré je povinné,” zdôraznil hlavný hygienik SR Ján Mikas z ÚVZ SR.

Na Slovensku sa proti osýpkam začalo očkovať v roku 1969. Dovtedy na ne ochorelo tisíce Slovákov ročne, nevyhli sa početným komplikáciám ani úmrtiam. V rámci povinného očkovania sa očkujú deti v 15. až 18. mesiaci života a preočkovanie sa vykonáva u detí v 11. roku života. Pri deťoch mladších ako 15 mesiacov, ktoré ešte neboli zaočkované proti osýpkam, sa neodporúča s nimi cestovať do oblastí postihnutých osýpkami.

Mikas opäť odporučil rodičom, ktorí nedali zaočkovať svoje deti, aby tak urobili. “Verejnosť budeme naďalej priebežne informovať o vývoji aktuálnej epidemiologickej situácie vo výskyte osýpok na Slovensku aj v Európe,” dodal.

Pravidelné povinné očkovanie detí lekári na Slovensku vykonávajú proti desiatim infekciám, a to proti osýpkam, príušniciam a rubeole, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám a pneumokokovým invazívnym infekciám. Tieto očkovania sú zo zákona povinné. Pokiaľ rodičia nedajú svoje dieťa zaočkovať, hrozí im pokuta 331 eur.