Politici sa v diskusii o nej väčšinou sústreďujú na dve letiská, 105 miliónov dolárov a naše členstvo v NATO, ale dôsledky na suverenitu, zvrchovanosť SR, vzájomnú spojitosť udalostí narúšajúcich kontrolu zbraní a potenciálne deštrukčné ohrozenie slovenských objektov vojenskou mocou Ruska väčšina marginalizuje.

Honba za ziskom

Tej časti mocenskej štruktúry USA, ktorá sa sústredila na silové presadzovanie svojich chamtivých záujmov po celom svete, sa jej stratégia rúca. Proces jej vytesňovania zo štátnej moci možno otvorene pozorovať od amerických prezidentských volieb v roku 2016, aj keď časť jej vplyvu na svetové dianie pretrváva. Ich metódy riadenia stupňované od jemného nátlaku cez hrozby až po surové „humanitárne“ bombardovanie vyvolali nielen strach, ale aj postupne sa jednotiaci odpor. Dnes strácajú kontrolu nad následkami, ktoré vyvolali. Nimi podnietené a zatiaľ ešte podporované politické štruktúry mimo územia USA sa snažia udržať si vlastný vplyv. Ale aj ich čas sa kráti. Svojou naivnou poslušnosťou smerujú k prekvapivému koncu. Žiaľ, do svojich mecenášov sú natoľko zahľadení, že nie sú spôsobilí pripustiť spojitosť a pochopiť význam udalostí, ktoré sa na svetovej politickej scéne dejú. Vo svojej snahe bezohľadne zneužiť akúkoľvek príležitosť na vlastný prospech nepostrehli, že ich americkí páni svoju príležitosť nastoliť svetové panstvo zbabrali. Pre neprekonateľný egocentrizmus a bezohľadnú honbu za ziskom ignorovali odpor, ktorý svojou agresivitou vyvolávali. Prepásli príležitosť, ktorá sa pred nimi rozprestrela rozpadnutím Sovietskeho zväzu a vnútením svojej ekonomicko-vojenskej predstavy globalizácie ukázali, kam smerujú a o čo im naozaj ide. Nie všetci zostali hluchí a slepí voči týmto hrozbám. Prebudili sa sily, ktoré sa nechcú len pasívne prizerať, ako je likvidovaný ich svet, a tie sa začali brániť. Nuž, tak teraz nastupuje ono biblické z proroka Daniela 5,25: Mene, mene, tekel a parsin. (Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec…)

Prejavy egocentrizmu

Prejavov amerického egocentrizmu je mnoho. Pripomeniem len niektoré, v pamäti verejnosti ešte živé: Prezident Clinton porušil sľub predchodcu nerozširovať NATO na východ, čo pokračuje dodnes natoľko, že potenciálne vojnové vystúpenie USA a celého NATO proti Rusku má podstatne výhodnejšie územné pozície, než mal Hitler v roku 1941 proti ZSSR. Georgeom W. Bushom vedené USA v roku 2002 vypovedali zmluvu o obmedzení systémov protiraketovej obrany (PRO). Od začiatku februára tohto roka zas Trump odstupuje od dohody o zničení a zákaze rakiet s dosahom na strednú a menšiu vzdialenosť (RMSD). To predstavuje pozemné jadrové strely s doletom od 500 do 5 500 km. Takže neporušená už zostáva len zmluva o obmedzení počtu strategických zbraní. Potom zbohom zdravý rozum, ktorý znížil počty jadrových hlavíc, dosahujúcich na vrchole jadrového zbrojenia u USA niečo okolo 32-tisíc a v ZSSR cca 26-tisíc, na dnešných približne 7-tisíc kusov u každého z nich.

Proti komu sa chystajú USA rozmiestňovať RMSD, naznačuje stretnutie predstaviteľov stálych členov BR OSN v Pekingu koncom januára tohto roka. Kvôli jednoznačnosti účastníkov pripomeniem: USA, Francúzsko, Veľká Británia, Čína a Rusko. Pravda, prví traja to nebudú. Výstrahou pre našich politikov by mala byť „zrkadlová“ reakcia Ruska. Býva často smerovaná asymetricky.

Obete ružovej propagandy

USA postupujú takto, lebo sa nezriekli úsilia ovládnuť surovinové zdroje sveta hoc aj vojenskou cestou. Z opakovaného výrazu „America First“ sa napokon stalo štátne náboženstvo. Ani si neuvedomili, kam tým umiestnili ostatné štáty a národy. Ignorovali fakt, že zákon akcie a reakcie platí aj v spoločenských vzťahoch, nielen v exaktných vedách. V presvedčení o svojej technologickej prevahe si vytvorili autosugestívnu predstavu, že sú schopní vybudovať svoj protiraketový štít takej kvality, aby ním nijaká ruská strela neprenikla, kým ich vlastné rakety ruskú PRO prekonajú. V takej situácii by Rusko nemalo inú záchranu pred zničením než pristúpiť na každú podmienku. Mýlili sa. Rusi dlho mlčali, ale od roku 2014 postupne začali verejne ukazovať, čo všetko si na svoju obranu nachystali. Skrátenú, ale veľmi rozhodnú interpretáciu aktivovateľného ruského potenciálu dal ruský prezident vo svojich prejavoch v marci 2018 a februári 2019. Nesporne bola adresovaná nielen odborníkom, ale aj obetiam ružovej propagandy. Ak to niekomu nestačí a spochybňuje možnosti ruských vojenských technológií, tak pripomeniem, že sýrska kampaň ruských vojsk praxou potvrdila príkru pravdivosť Putinových slov. Utešovanie sa niektorými zádrhmi, ktoré, len tak mimochodom, ľahko môžu byť zámerné, je prejav dosť naivnej viery a pripomína topiaceho sa so slamkou v hrsti.

Trumanov argument

Odstupovanie od zmluvy o RMSD dáva USA fiktívnu nádej na získanie vojenských výhod. Celý svet veľmi dobre vie, že rozmiestnenie amerických základní okolo Ruska už nadobudlo podobu stredovekého obliehacieho valu. Jeho dozbrojenie RMSD by iste spôsobilo ruským prieskumným a obranným kapacitám veľké starosti. Obzvlášť pre hrozbu dopadov striel s jadrovými hlavicami do piatich minút po ich odpálení. Chlácholivé sľuby amerických politikov o nerozmiestňovaní týchto zbraní v Európe nemožno brať vážne. Veď Trumanov argument – mať zbraň za peniaze daňových poplatníkov a nepoužiť ju pri „ochrane“ amerických životov je politická chyba – tam stále platí. Pravda je, že Rusko svojou doktrínou použitia jadrových zbraní vlastné objekty pred zničením neochráni. V rovnakej situácii sú však aj USA. Autosugestívna predstava o nedosiahnuteľnosti územia USA zbraňami nepriateľa je už dávno prekonaná a tomu nezabráni ani dnešná americká PRO. Odborníci to dobre vedia, ale propagandisti nepripúšťajú. Tak politici aspoň predpokladajú, že ich vojenské základne predsunuté do zahraničia sústredia v prípade vojny prvotnú ničivú silu ruských zbraní na seba a na územie USA sa bude môcť sústrediť už len zvyšok údernej kapacity. Takže pokračujú v ich tvorbe. Jednou z potenciálnych obetí toho predpokladu, vďaka mnohým našim koaličným, ale aj opozičným politikom, je aj americký verný spojenec, Slovenská republika. Až sem vedú nekritické postoje, predstavované spochybňovanou DOS presadzovanou ministrom Lajčákom a jeho podporovateľmi. Tajnostkárstvo MZV okolo jej obsahu situáciu ešte zhoršuje. Skúsenosti dokazujú, že SR bude v rokovaniach ťahať za oveľa kratší koniec než USA. S najväčšou pravdepodobnosťou sa dá očakávať , že buď bude obsah zmluvy uspokojovať americkú potrebu, alebo nastolia sankcie, a to aj kvôli výchove všetkých okolo. Tobôž, keď iniciatíva vyšla z americkej strany.

Proti našim záujmom

Na čo však USA potrebujú uspôsobenie našich vojenských letísk ich normám, skrývané za výraz „modernizácia“, ktorý je pre našu verejnosť prijateľnejší. Nuž poznatky získané z diskusií politických činiteľov dávajú tušiť, že letiská budú v prípade stupňovania napätia s Ruskom využité prinajmenšom pre prieskumné i bojové bezpilotné lietadlá, štarty i pristávanie bojových, prieskumných, prepravných i doplňovacích lietadiel, poskytnú potrebné zabezpečenie, obsluhu i ochranu. Pravdaže, budú ako inde, pod zvláštnou jurisdikciou USA, čo prinesie nemalé problémy. Keďže diktované úpravy presahujú potreby našej armády, nemá zmysel hovoriť o našom prospechu. Hľadajme radšej opak, lebo bez povšimnutia nezostanú. Strana, proti ktorej je táto „modernizácia“ smerovaná, nebude mať iné východisko, než zhodnotiť význam týchto objektov z hľadiska vlastnej obrany a priradí im patričné miesto v ich pláne odvety. Ako to môže dopadnúť v prípade použitia klasických zbraní, mohli sme nedávno pozorovať v Sýrii. V prípade nasadenia jadrových zbraní nech našu fantáziu inšpiruje prípad Hirošimy a Nagasaki, aktualizovaný sedemdesiatročnou modernizáciou. Môžeme sa pohoršovať i utešovať, ako len chceme, ale suchý prepočet nás zbaví akéhokoľvek romantického nánosu. Za vytvorenie hrozby budeme musieť aj sami hrozbu znášať. Akých politikov sme si vybrali, takí za nás rozhodujú. Ak súhlasíme s následkami ich postupu, tak ich môžeme ďalej podporovať. Ak nie, dajme prednosť tým, ktorí otvorene a pravdivo prezentujú, čo zamýšľajú robiť, keď prevezmú riadenie štátu. Aj takýto pohľad možno venovať významu našich volieb.

Súhlasíte s odmietnutím 105 miliónov dolárov (93 miliónov eur) od USA na obnovu letísk Malacky-Kuchyňa a Sliač, pretože SNS má podozrenie, že prijatím finančných prostriedkov sa SR zaviaže vybudovať americké vojenské základne na našom území?
Jaroslav Paška-podpredseda SNS, poslanec NR SR

SNS dlhý čas vysvetľuje, že 105 miliónov USD nie je určených na obnovu našich letísk, ale len na vybudovanie nových objektov americkej armády na našom území. Podľa údajov uvedených v rozpočte „Departement of the Air Force“, časti „Military Construction Program“, ide o úpravy leteckých dráh na Sliači a v Kuchyni za 26 mil. USD tak, aby im tam mohli pristávať ťažké transportné lietadlá Hercules. Američania chcú pri Malackách za 20 mil. USD pre seba vybudovať veľký sklad pohonných hmôt a za ďalších 59 mil. USD tridsať muničných skladov, aj s opciou dobudovania ďalších pätnástich muničných skladov neskôr. Falošné reči o „obnove letísk“ majú len zakryť budovanie novej bázy US Army na Slovensku. SNS rovnako odmieta aj podpis s americkými projektmi súvisiacej Dohody o obrannej spolupráci s USA, ktorou sa má legalizovať dlhodobá prítomnosť amerických vojsk na území Slovenska.
Milan Uhrík-poslanec NR SR, podpredseda ĽS Naše Slovensko

Rezolútne odmietame akékoľvek zahraničné „investície“ do Ozbrojených síl SR. Nič také ako „nezištná pomoc“ od  mocnosti túžiacej po svetovláde neexistuje. Kritiku zo strany SNS však vnímame len ako predvolebnú pózu. Zástupcovia SNS dvakrát poslali slovenských vojakov na ruské hranice, hlasovali za rozšírenie NATO, pozvali amerických vojenských špecialistov na slovenské základne a len nedávno v rámci kšeftov kúpili od Američanov stíhačky za 1,6 miliardy eur. A zrazu, dva mesiace pred eurovoľbami, sú z nich najväčší národniari. Taktiež odmietame zahmlievanie zo strany ministra Lajčáka, ktorý už pri násilnom presadzovaní marrákešského protokolu dokázal, že záujmy zahraničia sú mu prednejšie ako záujmy Slovenska. ĽS Naše Slovensko bude preto v NR SR iniciovať jeho odvolávanie z postu ministra.
Sergej Kozlík-podpredseda Národnej koalície (NK)

Nemám nijakú dôveru k spôsobu, akým Ministerstvo zahraničných vecí SR rokuje o podmienkach dohody o obnove letísk na Slovensku. Nemám však ani nijakú dôveru k teátru, ktorý SNS, a menovite jej predseda Danko, robia okolo celej záležitosti. Na jednej strane Danko apeluje, aby sa k tejto veci vyjadrili naši partneri v EÚ, na druhej strane, cez ministerstvo obrany riadené nominantom SNS sa nakúpili americké stíhačky za 1,6 miliardy dolárov. Uvedené rozhodnutie, vzhľadom na potrebu technickej pomoci, zácviku pilotov, servisných služieb, vytvorí oveľa väčšiu mieru závislosti Slovenska od USA než príspevok na dobudovanie leteckých základní. Na názor partnerov z EÚ sa pri tomto rozhodnutí nikto nepýtal, naopak, ponuky európskych výrobcov stíhačiek cez výberové konanie neprešli.
Ľuboš Blaha-poslanec NR SR (Smer-SD)

Rezolútne odmietam akékoľvek vojenské základne USA na Slovensku. Nijakí americkí vojaci v špeciálnom režime, nijaké sklady zbraní, nič. Som si istý, že Smer na čele s Robertom Ficom nikdy nedopustí cudzie vojská na našom území. Boli sme to my, kto stiahol vojakov z Iraku. Boli sme to my, kto Američanom odmietol schváliť venezuelského tajtrlíka za prezidenta. Boli sme to my, kto Američanom odmieta uznať Kosovo. My vieme povedať „nie“! Prepáčte, ale nás nikto nemôže obviňovať, že by sme dopustili dohodu, ktorá by tu vytvorila americké základne. Urobím všetko pre to, aby sa nič také neudialo a 105 miliónov od Američanov je mi ukradnutých – nijaké základne tu nebudú, bodka. Kiež by sa nám podarilo zvrátiť aj obchod s americkými stíhačkami, ktorý pripravil rezort obrany – aj tu by bolo dobré zabrať a zastaviť to.
Roman Stopka-predseda Práce slovenského národa (PSN)

S odmietnutím súhlasím, pretože chystaná zmluva o obrannej spolupráci s USA ohrozuje štátnosť Slovenskej republiky. Už som písal, že koalíciu BuDaFi nedrží pokope nič okrem mocibažných záujmov jej pôvodných tvorcov. Koaličné strany sú cieľovo natoľko odlišné, že v spoločnej vláde si museli navzájom platiť takými ústupkami, v ktorých sa prospech SR rozpúšťal do nenávratna. Smerom predostretá zmluva by priniesla ďalšie okresávanie štátnej suverenity a zvrchovanosti ústiace do zániku SR. Preto oceňujem vedenie SNS, že našlo odvahu na postup hodný názvu strany. Ich principiálnosť síce prichádza neskoro, ale predsa. Aj keď to koalícia tajila, hlboký rozdiel v kľúčových hodnotách týchto strán sa napokon ukázal aj verejne. Potešujúce je, že aj nový predseda vlády Pellegrini, rovnako ako v prípade marrákešského dohovoru, odmietol postoj ministra, ktorého nominovala jeho strana. Bol tým MZV postavený do pozície cudzorodého telesa aj v Smere? Z morálnych dôvodov predpokladám, že podľa vzoru predsedu vlády aj minister osvedčí svoj charakter a podanie demisie zopakuje. Hádam pre SR úspešnejšie než v prvom prípade. Ibaže by sa chápadlá chobotnice ukázali v celej dĺžke. Keďže príprava zmluvy sa začala skôr, než zaujal post dnešný predseda vlády, mal by sa vyjadriť aj Robert Fico, a to nielen k samotnej zmluve, ale aj k osobe MZV a k prepojeniu jeho personálnej politiky na iné záujmy než štátne a koaličné. Očividne sa so zvrchovanosťou a suverenitou SR kupčilo. Má teda koalícia štyroch členov a smerovanie zahraničnej politiky patrí do kompetencie pána Lajčáka? Čo nám na to povie pán expremiér?

Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk

Text pôvodne vyšiel v mesačníku Extra plus