Ekologické poľnohospodárstvo v L.Tepličke je podľa miestneho družstva v ohrození

25. 09. 2013 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Liptovská Teplička 25. septembra (TASR) – Po viac ako 22 rokoch ekologického hospodárenia Poľnohospodárskeho podielnického družstva (PPD) Liptovská Teplička (okres Poprad) je reálna hrozba, že v roku 2014 nebude schopné zachovať ekologickú výrobu. Stane sa tak v prípade prerušenia dotácií na podporu ekológie zo strany štátu a bez jeho pomoci bude jediným východiskom prepustenie zamestnancov alebo ústup od ekologického hospodárstva.

Predsedníčka PPD Anna Glejdurová tvrdí, že „by bolo hanbou a neodpustiteľným hriechom, ak by sme spolu so štátom nenašli spoločnú reč. Ja si neviem predstaviť, čo sa stane so životom na našej dedine, ak budeme musieť pristúpiť k prepúšťaniu alebo ustúpiť od ekologického, prírode blízkeho obhospodarovania polí a dolín na úpätí národného parku. Určite to bude mať negatívne dopady na zachovanie záväzkov voči sieti chránených území NATURA 2000“.

Kvalita bryndze a syrových výrobkov z Liptovskej Tepličky už podľa nej presiahli hranice regiónu a nedávno reprezentovali Slovensko na medzinárodnom odbornom podujatí Slow Food – CHEESE 2013 v meste Bra v Taliansku. „Dávame svetu na vedomie, že v regióne pod Tatrami je jedinečná príroda, pomocou ktorej stáročia miestne obyvateľstvo vyrábalo kvalitné a tradičné potraviny,“ konštatovala Glejdurová.

Riešenia v rámci regiónu sa budú hľadať aj pomocou iniciatívy TATRY 2020 – regionálne partnerstvo pre súdržnosť. Jej aktéri sa v regióne snažia stanoviť spoločné priority pre financovanie rozvoja regiónu v súlade s konceptom zeleného a inkluzívneho rastu.

“Podpora ekologického poľnohospodárstva (EkP) nie je len pomoc prírode, ale je to pomoc produkovať zdravé a tradičné potraviny za férovú cenu, nehovoriac o zamestnanosti a absentujúcej podpore krátkych regionálnych distribučných reťazcov. Verím, že nájdeme spoločne riešenie, inak verejne proklamované snahy štátu o zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti, podpory slovenských producentov, ale aj zachovania zamestnanosti, budú stáť na tenkom ľade,” uzavrela Glejdúrová.

„EkP je v súčasnom období podporované prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka cez opatrenie Agroenvironmentálne platby v rámci Programu rozvoja vidieka (PRV) SR 2007-2013. Nariadenie pritom okrem iného stanovuje, že členské štáty sprístupnia podporu na celom svojom území v súlade so svojimi konkrétnymi potrebami, agroenvironmentálne platby sa poskytnú poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne prijali agroenvironmentálny záväzok, a tiež, že tieto záväzky sa spravidla prijmú na obdobie piatich až siedmich rokov,“ vysvetľuje princíp podpory riaditeľ odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Peter Hajnala.

Schválený PRV SR 2007-2013 stanovil pre oblasť EkP päťročné záväzky s tým, aby boli ukončené najneskôr v roku 2013. Ciele programu a ich finančné rámce pre EkP boli nastavené a plnené, pričom sa podporilo viac ako 166.000 hektárov celkovou sumou vyše 100 miliónov eur, takže záväzok ministerstvo splnilo na viac ako 100 %. „Vzhľadom na predpokladané oneskorenie prijatia legislatívy EÚ vo vzťahu k celej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky komisia ustanovila rok 2014 ako prechodný, t.j. pokračovať podľa súčasných pravidiel 2007 – 2013. Súčasný program rozvoja vidieka je však v oblasti agroenvironmentálnej podpory, teda aj EkP, plne nakontrahovaný,“ zdôraznil Hajnala s tým, že nové podmienky v zmysle novej reformy sa budú uplatňovať až od roku 2015.

MPRV je podľa neho za podporu aktivít smerujúcich k ochrane životného prostredia a zamestnanosti na vidieku, a preto aj v budúcom programovom období plánuje takúto podporu v PRV. „Nové finančné prostriedky 2014 – 2020 sa rovná nové podmienky Spoločnej poľnohospodárskej politiky a tieto majú byť v prvom rade využité na plnenie priorít a cieľov novej reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako i stratégie Európa 2020. Zásadou však zostáva zachovanie princípu dobrovoľnosti záväzkov pre príjemcov podpory z PRV, a teda nevzťahuje sa na nich nárokovateľná položka pre takýto druh podpory,“ uzavrel Hajnala.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Gruzínska vládna strana Gruzínsky sen plánuje žalovať britského vysielateľa BBC pre reportáž, že policajné zložky vlani na potlačenie protivládnych demonštrantov v Tbilisi použili aj brómbenzylkyanid – chemickú bojovú látku z čias prvej svetovej vojny.

20:22

Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahla bod, kedy jasne ohrozuje bezpečnosť plavby v Čiernom mori, domnieva sa turecký prezident Erdoğan.

„Cielené napadnutie komerčných lodí v našej výhradnej hospodárskej zóne v piatok signalizuje znepokojujúcu eskaláciu. Útoky na obchodné lode v Čiernom mori sú neprijateľné a varoval som všetky zainteresované strany,“ vyhlásil turecký prezident.

Pripomíname, že predtým boli pri pobreží Turecka napadnuté dva tankery ruskej tieňovej flotily. Ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje napísali, že išlo o operáciu SBU.