Einstein – najgeniálnejší fyzik, Hawking – najgeniálnejší astrofyzik. V úrovni života a smrti ich spája 14. marec

Bratislava 7. novembra 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:SITA/AP-Photo by Joel Ryan/Invision/AP)

Veľký génius Hawking je mŕtvy. Skonal 14. marca ako 76-ročný, a tak sa dožil presne toho istého veku ako Einstein, a ten sa zas narodil v ten istý deň, keď Hawking skonal. Obdivoval som Hawkinga a veľa som sa od neho učil. Zomrel v mesiaci, v ktorom som sa ja narodil. Keďže astrofyzika bola od detstva aj mojím koníčkom a napísal som z tejto oblasti vedy niekoľko kníh, tak som Stephena Hawkinga a jeho práce sledoval neustále, odkedy som sa o ňom prvý raz dozvedel

Mnohé z otázok, ktoré Stephen v oblasti astrofyziky nadhodil, budú jeho pokračovatelia ešte dlho riešiť

Osobne som si istý, že niektoré ostanú minimálne sto rokov nezodpovedané.

Svoj najvýznamnejší objav urobil Stephen už ako 25-ročný (podobne tak aj Einstein v tom veku postuloval svoju teóriu relativity ako svoj najväčší objav) a ním odštartoval svoju jedinečnú kariéru. Podotknem, že toto slovo ale neznášal a nikdy nehovoril o svojich skvelých vedeckých príspevkoch ako o robení kariéry.

Pri spomenutom objave išlo o teóriu, z ktorej vyplýva, že čierne diery, podobne ako všetky teplé objekty, musia vydávať žiarenie a preto síce pomaly ale konštantne strácajú svoju hmotnosť i energiu. Toto žiarenie bolo pomenované podľa jeho objaviteľa ako Hawkingovo žiarenie. Zatiaľ nebolo v praxi namerané. Problém je v tom, že hodnota žiarenia je veľmi nízka a preto meracia technika súčasnosti nie je schopná ho zachytiť.

Málokto vie, že Hawking sa veľa naučil od Jeana Charona a obaja samozrejme veľa od Einsteina

Títo dvaja muži boli jeho najgeniálnejšími pokračovateľmi.

Hawking sa vo svojich pohľadoch na niektoré kozmické fenomény opieral aj o komplexnú teóriu relativity môjho vysokocteného priateľa, skvelého francúzskeho fyzika Jeana Charona (ktorého poznatky som zapracoval do niektorých mojich publikácií, napr. O nesmrteľnosti individuálneho vedomia), v ktorej ako prvý fyzik vnímal hmotu a ducha ako „dve strany jednej mince“, pričom tu zohrávajú dôležitú úlohu práve čierne diery.

Jedna z Charonových najlepších publikácií je Duch hmoty, kde dokazuje, že duch (vedomie) je vo všetkom, dokonca aj v elektrónoch a či práve tam.

Posledne roky života pracoval na teórii, že to bola istá forma informácie, ktorá spustila Big Bang. K tomu mal blízko aj Hawking, aj keď sa k tomu verejne nevyjadroval. Diskutoval však o tejto hypotéze so Jeanom viackrát.

Obaja títo géniova – Hawking i Charon – mali spoločné aj to, že neverili na nijakého osobného boha a pokladali monoteistické náboženstvá len za výmyseľ istých prešibaných ľudí v dávnych dobách, nasadzovaný ako jedinečný nástroj na ovládanie más.

Ale ani Hawking – podobne ako Einstein – nebol bezchybným géniom

Napríklad ešte v roku 2000 tvrdil, že čierne diery všetky kvantovo-mechanické informácie zničia. Ale o 4 roky neskôr svoj postulát o tom odvolal a spolu s kolegami publikoval v roku 2016 prácu, kde boli uvedené nové dôkazy o tom, že také informácie sa predsa len zachovajú aj v čiernej diere.

Napriek tomu – čo priznáva aj známy astrofyzik Bousso, blízky priateľ Stephena – až dosiaľ nikto nevie povedať, ako vyzerá informácia vo vnútri Hawkingovho žiarenia, ktoré emituje čierna diera.
Keď mal Hawking 21 rokov, zistili lekári, že má nevyliečiteľnú chorobu ALS – amyotrofnú laterálnu sklerózu. Prognostikovali, že sa nedožije viac ako 3 roky.

Svetová verejnosť Hawkinga dlho nevnímala – naproti tomu Einsteina už veľmi skoro

O 7 rokov neskôr bol na prekvapenie lekárov stále ešte pri živote, ale už mohol len sedieť v elektrickom vozíčku. V priebehu života bol dvakrát ženatý a mal 3 deti, zbieral ocenenia a ceny, ale svetová verejnosť ho začala vnímať až po roku 1988, keď publikoval svoju prvú knihu aj pre bežných ľudí Stručná história času, ktorá bola napísaná v reči zrozumiteľnej aj pre inteligentných laikov. Bola preložená do viac ako 40 rečí a stala sa svetovým bestsellerom.

Podarilo sa mu v nej opísať pojmy ako Big Bang, čierna diera, časopriestor, zakrivený priestor,….atď. v pomerne vtipnej ľahkosti a relatívnej jednoduchosti.

Nasledovali knihy (nie pre vedcov), ktoré zvyšovali jeho popularitu v širokej verejnosti: Univerzum v orechovej škrupinke, Stručná história kozmu a ďalšie.

Obdivuhodný bol aj tým, že nemal kvôli svojim ťažkým telesným problémom nijaké zábrany v kontakte aj s ľuďmi, ktorí boli ďaleko vzdialení od jeho sveta teoretických úvah o kozme. Naopak, často ho vyhľadával.

Odišiel od nás 14. marca 2018 človek, ktorý bol jedinečný v početných aspektoch ľudského bytia.

Roman Bednár