Môj profil 
Predplatné
Mnohé z otázok, ktoré Stephen v oblasti astrofyziky nadhodil, budú jeho pokračovatelia ešte dlho riešiť
Osobne som si istý, že niektoré ostanú minimálne sto rokov nezodpovedané.
Svoj najvýznamnejší objav urobil Stephen už ako 25-ročný (podobne tak aj Einstein v tom veku postuloval svoju teóriu relativity ako svoj najväčší objav) a ním odštartoval svoju jedinečnú kariéru. Podotknem, že toto slovo ale neznášal a nikdy nehovoril o svojich skvelých vedeckých príspevkoch ako o robení kariéry.
Pri spomenutom objave išlo o teóriu, z ktorej vyplýva, že čierne diery, podobne ako všetky teplé objekty, musia vydávať žiarenie a preto síce pomaly ale konštantne strácajú svoju hmotnosť i energiu. Toto žiarenie bolo pomenované podľa jeho objaviteľa ako Hawkingovo žiarenie. Zatiaľ nebolo v praxi namerané. Problém je v tom, že hodnota žiarenia je veľmi nízka a preto meracia technika súčasnosti nie je schopná ho zachytiť.
Málokto vie, že Hawking sa veľa naučil od Jeana Charona a obaja samozrejme veľa od Einsteina
Títo dvaja muži boli jeho najgeniálnejšími pokračovateľmi.
Hawking sa vo svojich pohľadoch na niektoré kozmické fenomény opieral aj o komplexnú teóriu relativity môjho vysokocteného priateľa, skvelého francúzskeho fyzika Jeana Charona (ktorého poznatky som zapracoval do niektorých mojich publikácií, napr. O nesmrteľnosti individuálneho vedomia), v ktorej ako prvý fyzik vnímal hmotu a ducha ako „dve strany jednej mince“, pričom tu zohrávajú dôležitú úlohu práve čierne diery.
Jedna z Charonových najlepších publikácií je Duch hmoty, kde dokazuje, že duch (vedomie) je vo všetkom, dokonca aj v elektrónoch a či práve tam.
Posledne roky života pracoval na teórii, že to bola istá forma informácie, ktorá spustila Big Bang. K tomu mal blízko aj Hawking, aj keď sa k tomu verejne nevyjadroval. Diskutoval však o tejto hypotéze so Jeanom viackrát.
Obaja títo géniova – Hawking i Charon – mali spoločné aj to, že neverili na nijakého osobného boha a pokladali monoteistické náboženstvá len za výmyseľ istých prešibaných ľudí v dávnych dobách, nasadzovaný ako jedinečný nástroj na ovládanie más.
Ale ani Hawking – podobne ako Einstein – nebol bezchybným géniom
Napríklad ešte v roku 2000 tvrdil, že čierne diery všetky kvantovo-mechanické informácie zničia. Ale o 4 roky neskôr svoj postulát o tom odvolal a spolu s kolegami publikoval v roku 2016 prácu, kde boli uvedené nové dôkazy o tom, že také informácie sa predsa len zachovajú aj v čiernej diere.
Napriek tomu – čo priznáva aj známy astrofyzik Bousso, blízky priateľ Stephena – až dosiaľ nikto nevie povedať, ako vyzerá informácia vo vnútri Hawkingovho žiarenia, ktoré emituje čierna diera.
Keď mal Hawking 21 rokov, zistili lekári, že má nevyliečiteľnú chorobu ALS – amyotrofnú laterálnu sklerózu. Prognostikovali, že sa nedožije viac ako 3 roky.
Svetová verejnosť Hawkinga dlho nevnímala – naproti tomu Einsteina už veľmi skoro
O 7 rokov neskôr bol na prekvapenie lekárov stále ešte pri živote, ale už mohol len sedieť v elektrickom vozíčku. V priebehu života bol dvakrát ženatý a mal 3 deti, zbieral ocenenia a ceny, ale svetová verejnosť ho začala vnímať až po roku 1988, keď publikoval svoju prvú knihu aj pre bežných ľudí Stručná história času, ktorá bola napísaná v reči zrozumiteľnej aj pre inteligentných laikov. Bola preložená do viac ako 40 rečí a stala sa svetovým bestsellerom.
Podarilo sa mu v nej opísať pojmy ako Big Bang, čierna diera, časopriestor, zakrivený priestor,….atď. v pomerne vtipnej ľahkosti a relatívnej jednoduchosti.
Nasledovali knihy (nie pre vedcov), ktoré zvyšovali jeho popularitu v širokej verejnosti: Univerzum v orechovej škrupinke, Stručná história kozmu a ďalšie.
Obdivuhodný bol aj tým, že nemal kvôli svojim ťažkým telesným problémom nijaké zábrany v kontakte aj s ľuďmi, ktorí boli ďaleko vzdialení od jeho sveta teoretických úvah o kozme. Naopak, často ho vyhľadával.
Odišiel od nás 14. marca 2018 človek, ktorý bol jedinečný v početných aspektoch ľudského bytia.
Roman Bednár
