Môj profil 
Predplatné
“Tieto programy skutočne začali reformy a odvrátili grécky bankrot, ale nezávislé financovanie na dlhopisových trhoch zostáva hlavnou výzvou pre túto krajinu,” citoval jedného z autorov správy EUobserver.
Celkovo zatiaľ existujú tri úverové balíky pre Grécko: v roku 2010 poskytli Medzinárodný menový fond a Európska komisia úvery vo výške 110 miliárd eur. V roku 2012 to bolo 172,6 miliárd eur. Od leta 2015 prebieha tretí úverový program s objemom 86 miliárd eur. Tento balík vyprší v lete roku 2018. V súčasnosti je úplne nejasné, ako by mala situácia pokračovať.
Na druhej strane musí krajina realizovať ďalekosiahle reformy a úspory. Podľa štatistického úradu Eurostat však má Grécko stále najvyššiu nezamestnanosť v Európe (21,2 %, k júnu 2017). Pomer dlhu – tj pomer verejného dlhu k hospodárskej výkonnosti – je tiež najvyšší v Európe a dosahuje 175 percent. Navyše ekonomická produkcia opäť klesá.
Audítori sa tiež sťažujú, že základné ekonomické predpoklady o ekonomickej situácii v Grécku neboli dostatočne odôvodnené. Napriek tomu, že v programoch sa predpokladala spolupráca medzi Európskou komisiou a MMF a Európskou centrálnou bankou (ECB), nikdy sa formálne nestanovila.
Audítori okrem iného odporúčajú, aby sa pri spúšťaní takýchto nástrojov od začiatku začlenili úsporné a reformné opatrenia do základnej stratégie hospodárskeho rastu pre príslušnú krajinu. Jednotlivé reformné kroky by sa nemali vykonávať v náhodnom poradí, ale mali by byť triedené podľa naliehavosti. Pokiaľ ide o Grécko, teraz je tiež potrebné analyzovať, aký vhodný dohľad by mal nastúpiť po vypršaní tretieho úverového programu.
Komisár pre hospodárske záležitosti EÚ Pierre Moscovici poukázal na ťažkú situáciu, v ktorej sa mala Komisia nachádzať v tom čase. “Rozhodnutia sa neuskutočnili vo vákuu, ale v hlbokej a dlhotrvajúcej kríze,” povedal. Deväť mesiacov pred koncom súčasného programu má Grécko pozitívne výsledky, hospodárstvo opäť stúpa a vysoká nezamestnanosť klesá.
