Dráma v Mníchove: „Globálny poriadok vedený USA sa skončil. A nevráti sa“

Bratislava 20. februára 2020 (PR článok/Foto:SITA/AP-Andrew Caballero-Reynolds/Pool via AP,Torden)

Konferencia o bezpečnosti v Mníchove minulý týždeň sa niesla v znamení stereotypov o Američanoch. Ak to silno preženieme, môžeme povedať, že negatívny stereotyp je podobný obrazu kovboja, ktorý nevie, ako viesť obchodné rokovania, ale aktívne rozpráva vtipy na pohrebe a ako hlavný dôkaz v spore používa svoj obľúbený revolver Colt.

Vezmite prosím na vedomie, že ide o prehnaný negatívny stereotyp a podobné stereotypy je možné vymyslieť u všetkých ľudí, existuje však nuansa: v Mníchove bol práve taký kovbojský diplomat, bývalý šéf CIA a teraz minister zahraničných vecí USA – Mike Pompeo. Na dokončenie imidžu hlavy americkej diplomacie nestačil kovbojský klobúk, čižmy a pohár whisky: elegantný oblek tajomníka kontrastoval s jeho rétorikou.

Pravdu povediac, Pompeo sa skutočne usmieval, optimisticky žiaril a žartoval na pohrebe – oficiálnou deklarovanou a hlavnou témou konferencie v Mníchove v roku 2020 bola téma „Westlessness.“

Medzinárodný (t. j. americko-európsky) tím analytikov konferencií vo svojej osobitnej správe, ktorá bola uverejnená pred konferenciou,  mala naznačiť tón a ciele konferencie, že kolektívny Západ stratil svoj vplyv, stráca svoju identitu, svoje spoločné hodnoty – a je najvyšší čas premýšľať o tom, aký bude svet, v ktorom bude obraz kolektívneho Západu oveľa menší v porovnaní s tým, čo je teraz.

Na konferencii, ktorá sa venuje kríze západnej ideológie, západným hodnotám, západným koalíciám a úpadku sveta zameraného na západ, vstúpuje na scénu minister zahraničných vecí USA a odvážne prehlasuje, že „Západ víťazí.“

Mediálna agentúra France-Presse opätovne zdôrazňuje pozíciu hlavnej diplomacie vo Washingtone:

Minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo v sobotu odmietol európsky pesimizmus týkajúci sa ústupu Washingtonu z globálnej scény. Povedal, že smrť transatlantického spojenia je “veľmi prehnaná.”

“Západ zvíťazí a spoločne zvíťazíme,” – uviedol Pompeo na konferencii o bezpečnosti v Mníchove.  “Som rád, že môžem povedať, že smrť transatlantickej aliancie je veľmi prehnaná,” –  ​​uviedol Pompeo, parafrázujúci slávny citát Marka Twaina.

Upozornil na potrebu spolupracovať proti hrozbám, ktoré vyplývajú z ruských teritoriálnych ambícií.

Proti hrozbe hromadenia vojenskej sily Číny v Juhočínskom mori a proti iránskym „teroristickým kampaniam,“ ktoré prechádzajú konfliktmi na Blízkom východe.“

Najzábavnejšou vecou v tomto vyhlásení bývalého vodcu CIA nie je jeho faktická nepresnosť, ktorú si možno ľahko všimnúť pri pohľade na výsledky amerického úsilia v sýrskom, severokórejskom, krymskom a dokonca iránskom smere. Je smiešne, že nespokojnosť Európskej únie a vyhlásenie o smrti kolektívneho Západu vôbec nesúvisia s obvineniami, na ktoré sa Pompeo snaží odpovedať.

Nemecký prezident Steinmeier (ktorý nemôže byť podozrivý z citovania záverov ruskej propagandy) problém formuloval nasledovne (citácia CNBC):

“Náš najbližší spojenec –  Spojené štáty americké – pod súčasnou prezidentskou správou odmieta samotnú myšlienku medzinárodného spoločenstva,” uviedol on. “Bude to opäť skvelé,” ale kvôli tomu, že tam sú aj susedia a partneri,” – dodal Steinmeier, pričom nespomenul Trumpa menom, ale ukázal na slogan jeho predvolebnej kampane” Urobme Ameriku opäť skvelú.”

Táto Steinmeierova pozícia si vyžaduje preklad z diplomatickej nemčiny do pragmatickej ruštiny: predtým, ako Spojené štáty boli skvelé na úkor celého sveta, si Európa užívala určité bonusy tohto unipolárneho sveta (alebo bipolára v ére studenej vojny) spolu so Spojenými štátmi, ale teraz sa ukazuje, že tú Európu sa snažia okradnúť vlastní zahraniční partneri z ostatných krajín. To znamená, že v Berlíne a Paríži vyvstáva logická otázka: „Prečo potrebujeme Západ, v ktorom sa nás USA snaží okradnúť?“ Odpoveď je jasná: takýto „kolektívny západ“ nie je potrebný a môžeme začať plakať za tým, čo bolo lepšie predtým, ale staré časy nemôžeme vrátiť.

Konferencie sa zúčastnil zakladateľ najväčšej politickej a poradenskej spoločnosti na svete “Eurasia Group” americký politický analytik Jan Bremer, ktorý zhrnul hlavné tézy konferencie v krátkom tweete:

„Globálny poriadok vedený USA sa skončil. A nevráti sa.“

Ako európski optimisti, ktorí čakajú na zmeny vo Washingtonskej politike, sa dá predpokladať, že súčasná situácia je spojená s jedinečnými názormi Trumpovej administratívy.

Problém vo vzťahu medzi Washingtonom – Berlínom a Washingtonom – Parížom však nie je v Trumpovi, nie v jeho administratíve, ale v tom, že schopnosť USA vyriešiť svoje problémy na úkor iných krajín mimo kolektívneho Západu sa výrazne znížila.

Štrukturálne ekonomické problémy Spojených štátov však nezmizli, práve naopak, zväčšili sa (napríklad dvojitý deficit obchodnej bilancie a rozpočtu, ktorého sa obáva prezident USA). Z toho vyplýva, že pokusy Washingtonu prinútiť Európsku úniu zaplatiť ročne približne 370 – 380 miliárd dolárov na podporu NATO (to znamená v skutočnosti financovať americkú armádu) nie sú preto, že chamtivosť sa zrazu prebudila, ale preto, že je to najlepší spôsob, ako sa dostať von z nevýhodného postavenia z pohľadu Washingtonu.

Podobnú logiku možno vidieť v súvislosti s obchodnými vojnami s Európskou úniou a pokusmi Trumpa o zničenie európskeho koncernu “Airbus” alebo hrozby pre tarify proti nemeckým výrobcom automobilov (v skutočnosti sankcie). Nejde tu o neočakávaný ekonomický jingoizmus, ale o striktnú ekonomickú potrebu zachrániť  vlastnú ekonomiku, za ktorú je Trump pripravený viesť vojnu aj s Pekingom, dokonca s Bruselom (zatiaľ ekonomickú). Z tohto dôvodu sa útulný svet zameraný na Američanov, ktorý v Mníchove tak chýba, už nevráti.

V tejto súvislosti vedúci predstavitelia EÚ začínajú hodnotiť iným spôsobom dva dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú zahraničnú politiku: „euroatlantická solidarita“ a „ekonomickú realizovateľnosť.“ Solidarita s Washingtonom sa čoraz menej oceňuje a obraz sebeckých ekonomických záujmov rastie. V tejto súvislosti je potrebné interpretovať vyhlásenia Emmanuela Macrona o vzťahoch s Ruskom:

“Mame kopu zmrazených konfliktov, systém nedôvery, konflikty v oblasti kybernetickej bezpečnosti, sankcie, ktoré v Rusku absolútne nič nezmenili. Nenavrhujem ich zrušiť, iba potvrdzujem skutočnosť. Naše sankcie a kontrasankcie sú pre nás Európanov rovnako drahé, ako pre Rusko,  – to je výsledok, ktorý nie je príliš pozitívny,“ – uviedol Macron.

Určitá normalizácia vzťahov je však stále veľmi, veľmi ďaleko. Teraz sa Európa môže snažiť chrániť iba svoje základné záujmy. Napríklad Európska únia odmieta zablokovať “Nord Stream-2” a chystá uvaliť daň na činnosť amerických internetových spoločností v Európskej únii, ukazuje svoju pripravenosť spolupracovať s Huawei (spoločnosť, ktorá je pod americkými sankciami, na ktoré Pompeo osobne nadával v Mníchove), a hrozí Spojeným štátom,sankciami v prípade, že sa Američania pokúsia zničiť “Airbus” alebo európske automobilové koncerny.

Berlín a Paríž zatiaľ nemajú silu a vôľu na politické kroky a na presadzovanie svojich politík za hranicami Európskej únie.

Európske pokusy odtrhnúť sa od Washingtonu a ísť vlastnou cestou, napriek všetkým problémom, chybám, ťažkostiam a rizikám, však budú pokračovať.

Ako správne poznamenal Jan Bremer, „pre Európu je dôležitý aj pokus o vlastnú „tretiu cestu“ v záujme bezpečnosti, aby sa svetu dokázalo, že Európa nebude uprostred vojny medzi USA a Čínou, a aby si dokázala, že Európa je všetko, na čom záleží.“

Európa niečo znamená alebo nie? Včerajšia axióma svetovej politiky sa potichu zmenila na otvorenú otázku a pre Európu je to mimoriadne nepríjemný emocionálny objav. Preto bude zaujímavé pokračovať v hľadaní odpovede na túto otázku. Súdiac podľa prvých aktivít, ktoré sú veľmi plaché a niekedy smiešne, tí európski lídri, ktorí oceňujú aspoň minimálnu európsku nezávislosť, ktorú ruský básnik nazval ako „pochmúrneho nemeckého génia“  „ostrého galského významu,“ spoločne naznačujú, že hľadanie kľúčov k európskej slobode je v Pekingu a samozrejme, v Moskve.

Viac o amerických geopolitických „hrách“ USA sa môžete dozvedieť v zaujímavých knihách: Islamský terorizmus v službách CIA, USA, Juhoslávia od Noama Chomského a Zakázaná ekonomika. KÚPIŤ TU.

Zdroj: ria.ru

Autor: Ivan Danilov

Preklad: Elena Nagy