Môj profil 
Predplatné
Noviny Il Sole 24 Ore prinášajú originálny krátky rozhovor s prezidentom ECB Mariom Draghim. Noviny Draghiho vyspovedali počas letu domov po summite v Bruseli. Draghi pôsobil unavene a prepracovane. Zrejme chcel, aby novinári videli bremeno fyzickej a psychickej záťaže summitov. Po nástupe na palubu si zbežne prečítal Wall Street Journal a Corriere della Sera. Potom sa pokúsil pomocou iPodu počúvať hudbu. Až po pristátí v Ríme Draghi odpovedal na dve otázky novinárov. Prvou otázkou bolo, či si myslí, že dôjde k riešeniu dlhového sporu v Grécku. Draghi sa len uškrnul a povedal: „Neviem, tentoraz je to naozaj ťažké.”
Draghi musí navonok vyvolať dojem, že prišiel na hranicu svojich možností, aby sa zabránilo povstaniu Nemcov. Portál Bloomberg tvrdí, že v posledných dňoch došlo k diskusii medzi ECB a EÚ. Údajne sa mala skúmať možnosť, že ESM by mohol garantovať pôžičky Ela pre Grécko. ECB nechce podstúpiť žiadne riziká. Záruka, ktorou by ECB umožnila aj podporu gréckych bánk, bude predmetom rokovaní v nedeľu. ESM tiež nemá neobmedzené zdroje, no je to nadnárodná finančná inštitúcia, ktorá môžu konať rýchlo a diskrétne.
Vo svojej odpovedi na druhú otázku Draghi povedal oveľa viac, než sa zdá na prvý pohľad. Novinár sa ho spýtal, čo by sa stalo, keby sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi Putinom a Tsiprasom. Draghi: “Tak ja si nemyslím, že to je skutočné nebezpečenstvo, keďže sú absolútne bez peňazí…”
Táto malá poznámka ukazuje, že Európskej Únii, zdá sa, minimálne z finančného hľadiska naozaj došli možnosti. Inak by Draghi nepovedal, že Rusi nemajú peniaze. To znamená, že EÚ nemá peniaze.
Záchrancovia eurozóny sa zrejme naozaj obávajú, že Vladimir Putin by v Grécku spravil vážne kroky. To by mohlo znamenať, že Američania sa budú snažiť neústupným Východoeurópanom a obyvateľom pobaltských krajín zmeniť názor. Štáty východnej Európy a pobaltské štáty prezentujú zjavný odpor voči už tretiemu gréckemu záchrannému balíčku. Aj Poľsko zaujalo tvrdý postoj voči Grécku, rovnako ako Slovensko, Bulharsko a aj ostatné malé štáty ako Litva, či Lotyšsko. Hlavnou motiváciou je obava, že Grécko bude uprednostnené pred ostatnými štátmi.
Pre všetky štáty východnej Európy a pobaltské štáty, v ktorých NATO vzbudilo strach z ruskej agresie, je vítanou príležitosťou dostať sa k novým finančným prostriedkom. S každým rozmiestnením vojsk NATO v príslušných krajinách takisto prúdia značné sumy z vojenského rozpočtu. Studená vojna sa môže ukázať pre východnú Európu a pobaltské štáty ako ekonomické oživenie. Za určitých okolností by tieto štáty boli ochotné prijať nové pôžičky pre Grécko.
