Domáce vzdelávanie môže mať výhody pre určitú skupinu detí, tvrdí psychologička

Bratislava 23. augusta 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP/MTI-Noemi Bruzak)

Domáce vzdelávanie môže mať výhody pre určitú skupinu detí, napríklad tie s nerovnomerným a neštandardným vývinom, špecifickými potrebami či pre emočne nezrelé, neisté či úzkostné deti. Ako pre agentúru SITA vysvetlila psychologička Bronislava Kundrátová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP), rodičia by sa však pri rozhodovaní o jeho vhodnosti pre ich dieťa mali poradiť aj s psychológom

Podľa psychologičky táto forma vzdelávania rešpektuje nerovnomernosti vo vývine dieťata a emočne či sociálne nezrelým deťom poskytuje pocit istoty a bezpečia. Na Slovensku sa takto môžu vzdelávať zatiaľ len žiaci prvého stupňa. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR by to chcelo zmeniť a v prvej štvrtine 2021 pripraviť zákon o domácom vzdelávaní pre druhý stupeň základných škôl.

Kundrátová uviedla, že každá vývinová etapa dieťaťa má svoje špecifiká. Mladšie dieťa môže mať dlhšie potrebu bezpečia a istoty a väčšiu väzbu majú na rodinu či bližších rovesníkov. V prípade dospievajúceho dieťaťa nadobúdajú význam rovesnícke skupiny, spoznávanie a konfrontácia so širším okolím. Môže sa tiež vyhradzovať voči príliš ochranárskemu prístupu rodičov, v prípade domáckeho vzdelávania ochranárskemu prístupu vzdelávacej skupiny.

Dodáva, že pre vývin dospievajúceho je podstatné, aby sa učil zvládať aj záťažové a diskomfortné situácie, ktoré zažíva v bežnej škole. „Pre jeho emočný a sociálny vývin je dôležité naučiť sa zvládať a spracovať hnev, keď má pocit nespravodlivosti, naučiť sa reagovať a spolupracovať s rôznymi typmi dospelých (učiteľov). V neposlednom rade fungovať v širšom kolektíve, vedieť si presadiť alebo prezentovať svoj názor nielen medzi rovesníkmi ale aj dospelými,“ priblížila. Dodáva, že rozmanitosť sociálnych situácii od pozitívnych po tie záťažové a z nich získané a naučené zručnosti a sociálne stratégie umožnia dospievajúcemu zvládať nároky ďalších období.

Pri domácom vzdelávaní sa nedá podľa psychologičky zovšeobecniť, že by deti mohli mať slabý sociálny kontakt. Priblížila, že ak má rodina široké spektrum sociálnych kontaktov, na ktorých sa zúčastňuje aj dieťa, tak aj ono má dostatok príležitosti rozvíjať sociálne zručnosti a kompetencie. Dodáva, že väčšina detí z domáceho vzdelávania navštevuje tiež rôzne záujmové krúžky a aktivity. Stretáva sa na nich so svojimi rovesníkmi a jeho sociálny vývin tak nie je ohrozený. „Problémom môže byť uzavretá alebo izolovaná rodina s nízkymi sociálnymi kontaktmi alebo rodina, ktorá nepodporuje ďalšie sociálne aktivity dieťaťa,“ uviedla. Školský kolektív či prostredie by Kundrátová neoznačila za nenahraditeľné, no podotkla, že ide o prostredie, kde sa dieťa môže stretávať s rozmanitejšími sociálnymi situáciami. Aj záťažové situácie dokážu tvarovať komunikačné a sociálne zručnosti dieťaťa. Samozrejme, ak bola takáto situácia riešená v prospech dieťaťa.

Individuálne sa doma vzdeláva málo žiakov. Z takmer 222-tisíc žiakov prvého stupňa základných škôl sa ich učí doma viac ako 500. Domáce vzdelávanie žiakov prvého stupňa základnej školy je možné od roku 2008. Ich spolužiaci z druhého stupňa takúto možnosť nemajú. Ak rodičia chcú, aby ich dieťa študovalo doma aj na druhom stupni, môže ho prihlásiť do školy v Českej republike, kde to je povolené od roku 2007. Na druhom stupni v tomto školskom roku evidovali v ČR 120 žiakov na druhom stupni. Ak by sa prijal návrh ministerstva školstva slovenskí žiaci by možno od septembra 2021 mohli pokračovať vo vzdelávaní v domácom prostredí aj na Slovensku.