Svet 1. septembra 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- Kyodo News)
Americký vojenský analytik Dave Majumdar sa na portáli National Interest v článku s názvom “Would America Have Been Able to Shoot down North Korea’s Missile?” vyjadril v súvislosti so severokórejským vypustením bojovej rakety Hwasong-12 (28.8.2017, raketa preletela nad Japonskom a dopadla cca 900 km za Japonskom do mora) svoje pochybnosti o schopnostiach amerického protiraketového systému
Podľa amerického analytika sa ukázalo, že americký protiraketový systém má množstvo nedostatkov a jeho ochrana je skôr iluzórna. Američania a ani Japonci nedokázali severokórejskú raketu zostreliť, resp. sa ani o to nepokúsili. Niektorí americkí odborníci ale zastávajú názor, že neúspešný pokus o zostrelenie rakety by ešte viac posilnil ambície Severokórejčanov (plukovník Ralf Peters)
Podľa National Interest, Ministerstvo obrany USA zafixovalo trajektóriu severokórejskej rakety, ktorú Severokórejci vypustili dňa 28.8.2017 o 16:57 miestneho času. Prvé informácie potvrdzovali, že išlo o raketu stredného doletu. Raketa vyletela zo severokórejskej oblasti Sunan, preletela nad Japonskom a vo vzdialenosti 930 km od japonského pobrežia spadla do Tichého oceánu.
Americký odborník si kladie otázku, či dokážu USA a Japonsko zostreliť v prípade potreby severokórejské rakety počas letu a prišiel k názoru, že by išlo o nesmierne náročnú a drahú operáciu.
Japonci majú k dispozícii protiraketový systém Aegeis, podľa amerického odborníka však tieto rakety by sa museli nachádzať na ostrove Hokkaidó (nenachádzajú sa tam), aby dokázali aspoň teoreticky úspešne voči severokórejským raketám zasiahnuť. Protiraketový systém Patriot zasiahnuť nedokáže, pretože ten je určený na likvidovanie rakiet krátkeho doletu a jeho kapacity na severokórejské Hwasong 12 jednoducho nestačia. Systém THAAD rozmiestnený na juhokórejskom území je vhodnejší k nasadeniu, v prípade útoku na Japonsko sa však nachádza ďaleko, čo znižuje jeho úspešnosť – tvrdí americký vojenský odborník na protiraketovú obranu Joseph Cirincione.
Počas prvej irackej vojny nedokázali Patrioty zostreliť iracké rakety Scud a uchrániť izraelské územie. Následne museli Američania celý systém Patriotov upraviť a zmodernizovať, dnešné Patrioty sú na vyššej úrovni, (Scudy však boli “predpotopné rakety”, úroveň Patriotov u odborníkov stále vyvoláva množstvo otáznikov.) Celkovo sa väčšina odborníkov vyjadruje o možnostiach protiraketovej obrany značne skepticky.
Podľa Josepha Cirincioneho, systém Aegeis má Japonsko na svojich bojových lodiach a ak by kúpilo a uviedlo do bojovej pohotovosti systém THAAD a inštalovalo by ho v blízkosti Sappora, jeho šance na úspech pri zostreľovaní severokórejských rakiet by sa zvýšili.
Rakety stredného doletu však lietajú vo výške 550 km a zostreliť ich je možné len v počiatočnej alebo v záverečnej fáze letu. Pritom moderné rakety sa v zostupnej fáze rozpadnú a na cieľ smeruje množstvo malých bojových hlavíc s vlastnou trajektóriou letu, čo prakticky znemožňuje úspešný zásah voči moderným balistickým raketám.
Podľa amerických odborníkov, Japonsko nedokáže ani so systémom THAAD zabezpečiť ochranu svojho územia pred severokórejskými raketami. Svojou poslednou skúškou Severná Kórea potvrdila, že sa stala členom “jadrového klubu” a treba s ňou vážne počítať.
Podľa Davea Majumdara je už Severná Kórea jadrovou veľmocou a má k dispozícii aj rakety dlhého dosahu. USA sa musia naučiť žiť s vedomím, že existuje aj nukleárne vyzbrojený Pchjongjang a neexistuje žiadna reálna možnosť, ako vrátiť severokórejského vypusteného džina späť do fľaše – uzatvára svoju analýzu Dave Majumdar.