Môj profil 
Predplatné
Podľa jeho ďalších slov usadlosť patrila v roku 1237 pod správu bratislavského hradu. V listine z konca 13. storočia sa jej názov spomína už vo forme Dobrogaz. Palatín Mikuláš v listine z roku 1352 spomína usadlosť iba pod názvom Dobor. “Obec mala kostol už aj v 13. storočí,” vyzdvihol.
V kronikách sa dočítame, že v 19. storočí Dobrohošť je obec v bratislavskej župe na ľavom brehu Dunaja. Bývalo v nej 691 katolíkov, 32 židov a jeden reformovaný.
Obec viackrát zatopil Dunaj
Dobrohošť bola Dunajom viackrát zatopená a v roku 1899 sužoval obyvateľov aj požiar. V tom čase Dobrohošťania chodili na poštu do susednej Vojky, telegram mohli najbližšie podať v Lehniciach a najbližšia železničná stanica bola vo Veľkej Pake.
Na konci I. svetovej vojny vlastnilo 829 maďarských obyvateľov obce 2200 katastrálnych jutár chotára, ale v roku 1920 ostrovná časť obce Doborgaz-Sziget – Ostrov Dobrohošť s 1400 katastrálnymi jurtami pripadla Maďarsku. “Dobrohošťania, ktorí mali málo ornice a lúk, pásavali svoj dobytok na dunajských ostrovoch. Keďže pastieri boli vlastne trvalo na ostrovoch, založili tu samostatnú usadlosť pod názvom Dobozgaz-Sziget – Ostrov Dobrohošť. Po regulačných prácach na Dunaji, ktoré sa ukončili v roku 1896 sa ostrovská usadlosť dostala na druhý breh hlavného Dunaja, ale jej obyvatelia si aj naďalej chodili vybavovať svoje záležitosti, ženiť sa, krstiť deti ale aj pochovávať svojich mŕtvych do Dobrohošťa,” vysvetlil.
Dodal, že materská obec sa medzičasom stala súčasťou Československa a ostrovná časť obce sa stala súčasťou dočasnej Győr-Mošoň-Bratislavskej župy. V roku 1937 boli ostrov Kyselice a ostrov Sérfenyő, ktorý sa dostal do Maďarska, zjednotené. Údaje z roku 1991 hovoria o tom, že Dobrohošť mala v tom čase 135 domov, v ktorých bývalo 403 Maďarov, 15 Slovákov a jeden Čech.
mž
.jpg)
