Dnešnou Popolcovou stredou sa v rímskokatolíckej cirkvi začína pôstne obdobie

Bratislava 10. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)

Popolcová streda znamená koniec fašiangov, obdobia zábav, plesov a karnevalov. Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym

Dnešnou Popolcovou stredou sa v rímskokatolíckej cirkvi začína 40-dňové obdobie pôstnej prípravy na Veľkú noc – najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka. Znamená koniec fašiangov, obdobia zábav, plesov a karnevalov, ktoré sa každý rok končí v utorok o polnoci pred Popolcovou stredou. Na záver fašiangov sa tradične “pochováva” basa či iné hudobné nástroje.

Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym. V tento deň, ktorý je v katolíckej cirkvi dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňazi počas sv. omše robia popolom znak kríža na čelá veriacich so slovami: “Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš”, alebo “Kajajte sa a verte v evanjelium”.

Podľa ľudových tradícií konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala zabezpečiť úžitok v hospodárstve. Na Popolcovú stredu sa obvykle jedávali cestoviny, napríklad rezance, pirohy a pod.

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci. V 10. a 11. storočí už bol tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. Koncil v Benevente v roku 1091 ho zaviedol pre celú cirkev, pričom sypanie popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.

V Učení dvanástich apoštolov (Didascalia apostolorum) zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1-2-dňový pôst (alebo 40-hodinový pôst) pred krstom a 2-3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúčal veriacim už na začiatku 4. storočia sv. Atanáz (296-373), biskup z Alexandrie, i sv. Cyril Jeruzalemský (315-386). Číslo 40 malo posvätný význam: Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením, 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta, 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinaj, 40 dní putoval prorok Eliáš k jaskyni na vrchu Horeb, kam k nemu prišiel Boh a podobne.

Pre gréckokatolíkov (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, sa Veľký štyridsaťdňový pôst pred Paschou (Veľkou nocou) začal už o dva dni skôr ako v rímskokatolíckej cirkvi (latinského obradu), a to v pondelok 8. februára 2016. Do 40 dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.

Veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku tiež vstupujú v týchto dňoch do obdobia pôstu pred Veľkou nocou, hlavný dôraz však kladú na nadchádzajúcu prvú pôstnu nedeľu, ktorá je tento rok 14. februára.

Pre pravoslávnych veriacich na Slovensku, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, sa obdobie Veľkého pôstu pred Paschou začne v tomto roku až o päť týždňov neskôr ako u gréckokatolíkov, teda 14. marca. Veľkonočnú nedeľu budú pravoslávni sláviť 1. mája 2016. Takýto rozdiel v dátumoch začiatku Veľkého pôstu a slávenia Paschy sa vyskytuje každé štyri roky.