Svojim útokom na Dánsko kvôli Grónsku sa Donald Trump dostáva do konfliktu s najdôležitejším spojencom USA v boji proti Nord Stream 2, píše nemecký denník Die Welt. Ak prestanú Dáni vystupovať proti výstavbe ruského plynovodu, prehrá tým práve Washington, zdôrazňuje denník.

Urážlivé zrušenie návštevy Dánska môže Trumpa vyjsť draho, podotýka autor článku. To severské kráľovstvo sa samo odvážne postavilo proti ruským záujmom vo sfére energetiky. Práve Dáni teraz blokujú výstavbu ruského plynovodu cez Baltické more na želanie alebo aspoň v záujme USA, zdôrazňuje Die Welt.

Pre amerických diplomatov je to už dostatočný dôvod na to, aby konali s vernými spojencami miernejšie. Nie však pre Donalda Trumpa. Keď dánska premiérka označila jeho návrh na nákup Grónska za absurdný, reagoval na to ako rozmarné dieťa a zrušil návštevu tejto krajiny, ktorú mal naplánovanú na 2. a 3. septembra, píše nemecký denník.

To všetko by sme mohli brať ako pútavú diplomatickú frašku, keby nebolo v stávke tak veľa, súdi novinár Daniel Wetzel. Podľa jeho slov záleží blahobyt a bezpečnosť Ukrajiny v značnej miere na tom, ako dlho dokážu Dáni brániť výstavbe Nord Streamu 2. Od septembra majú Moskva a Kyjev rokovať o novej dohode o tranzite ruského plynu, a preto záleží stabilita ukrajinskej pozície v značnej miere na tom , či sa bude môcť Rusko spoliehať na alternatívnu trasu v podobe nového plynovodu.

Ide o miliardy do ukrajinského rozpočtu – peniaze, ktoré majú veľký význam pre stabilitu a pevnosť nepriateľa Ruska, vysvetľuje denník. Podľa autorovho názoru to už rozhoduje v dostatočnej miere o záujme USA na tom, aby presťahovali výstavbu ruského plynovodu. Skutočnosť, že Američania chcú sami dodávať do Európy svoj skvapalnený plyn, len posilňuje odpor projektu Nord Stream 2.

USA však doteraz nemali nástroje, ktoré by im umožnili pozastaviť realizáciu tohto projektu. Nové pravidlá EÚ, ktoré by mali spomaliť výstavbu ruského plynovodu, nepriniesli zatiaľ žiaduce výsledky. Uspeli v tom, ale Dáni. Podarilo sa im pretiahnuť výstavbu o niekoľko mesiacov. Keď účastníci výstavby plynovodu požiadali o povolenie na pokládke potrubia cez územné vody Dánska, miestny parlament ihneď prijal zákon, ktorý poskytuje ministrovi zahraničia právo veta. Minister však niekoľko mesiacov mlčal a výstavbu museli pozastaviť v očakávaní jeho verdiktu.

Za tejto ťažkej situácie navrhli plánovači Gazpromu alternatívnu trasu, ktorá zasahuje len výlučnú ekonomickú zónu Dánska severne od Bornholmu. Dáni to celé mesiace overovali, diskutovali a kládli dodatočné otázky, aby o rok neskôr oznámili, že trasa južne od Bornholmu sa im zdá byť v skutočnosti lepším variantom.

Potom bolo nutné všetko plánovať znova, podávať žiadosti a vykonávať previerky. To všetko tak ovplyvnilo termíny výstavby Nord Stream 2, že vedenie projektu zažalovalo na súde ako Európsku komisiu, tak i dánsku vládu, uvádza sa v článku.

Až donedávna si mohli byť Dáni istí tým, že USA sú im za to vďačné. Bývalý minister zahraničia Rex Tillerson vítal svojho času úsilia Kodane a vyjadroval nádej na to, že Dánsko bude aj naďalej “využívať svoje zvrchované autority k tomu, aby odmietlo Nord Stream 2 požadované povolenie k výstavbe”.

Vo februári tohto roku veľvyslanci USA v Berlíne, Kodani a Bruselu pochválili dánsku vládu za to, že svojím rozhodnutím preskúmať pozadie tohto projektu z hľadiska zahraničnej a bezpečnostnej politiky preukázala “správne inštinkty”. Minister energetiky USA Rick Perry zo svojej strany tento rok v máji poďakoval Dánsku za “bystrý postreh”.

Inými slovami Dánsko s jeho šiestimi miliónmi obyvateľov malo v najväčšej ekonomickej a vojenskej veľmoci sveta dobrú povesť, píše nemecký denník. V tomto týždni však Trump túto situáciu bez dlhého rozmýšľania zmenil, keď dánskej premiérke vytkol to, ako “hanebne” zareagovala na jeho návrh na nákup Grónska.

Keby sa Dánsko prikláňalo k takejto “infantilnej zahraničnej politike”, akú vykonáva Donald Trump, začalo by sa ihneď mstiť a dalo by Rusku povolenie k výstavbe Nord Stream 2. Prečo majú Dáni aj naďalej ručiť svojou hlavou za takého spojenca? Potom by sa stal Gazprom v spore okolo Grónska treťou stranou, ktorá ťaží z cudzieho konfliktu, podotýka Die Welt.

Podobný vývoj udalostí je však málo pravdepodobný, píše denník. Ako vysvetľuje autor článku, Kodaň vystupuje proti výstavbe ruského plynovodu tiež z vlastných dôvodov, a nielen z vôle Američanov. Na Nord Stream 2 pozerajú v Dánsku kriticky, pretože rastúci spolu s plynovodom ruský vplyv môže mať negatívne následky pre bezpečnosť v oblasti Baltského mora. Lety ruských MiGov a nehlučné plavby ruských ponoriek Dánov tiež znervózňujú.

Okrem toho v dánskej spoločnosti a v politických kruhoch zapustila hlboké korene myšlienka solidarity s Ukrajinou, zdôrazňuje nemecký denník. Odborníci, ktorí sledujú priebeh výstavby Nord Stream 2, sú presvedčení, že pre radikálnu zmenu politiky Dánska voči ruskému plynovodu by si mohol Trump dovoliť oveľa viac ako zrušenie jednej návštevy tejto krajiny, píše v závere Die Welt.