Deň Víťazstva a Overtonovo okno

Bratislava/Moskva 28. mája 2019 (HSP/Nstarikov/Foto:nstarikov.ru)

Prinášame vám článok ruského spisovateľa Nikolaja Starikova, ktorý na konkrétnom prípade Dňa víťazstva vo veľkej vlasteneckej vojne vysvetľuje fungovanie sociologickej technológie Overtonovho okna

Pravidelne každý rok okolo 9. mája nejaký „činiteľ“ zase zaručene vysloví niečo negatívne na adresu nášho Víťazstva. Aspoň slovíčkom –  v období od prvého májového sviatku po druhý ktosi obleje špinou vrchného veliteľa J. V. Stalina, či zavzdychá nad „nevinne zabitými“ nemeckými vojakmi. Tieto vlny, to je pena na morských vlnách, ktoré sa čas od času systémovo valia na Deň Víťazstva

Tento systém sa nazýva Overtonovo okno. Je to technológia umožňujúca krok za krokom zmeniť vzťah ľudí k niečomu dôležitému, fundamentálnemu. Prinúti ich vzdať sa niečoho, alebo naopak, považovať za prijateľné to, čo ešte včera bolo mimo rámca etiky a morálky. Pritom napadnutá spoločnosť nechápe čo sa deje, nevidí technologickú účinnosť toho čoho je obeťou.

Nože si spomeňme ako pracuje systém známy ako Overtonovo okno a porovnajme ho s tými útokmi, ktorým je vystavený náš Deň Víťazstva. Opakujem – nami skúmaná technológia dovoľuje celkom zmeniť postoj miliónov ľudí k základným otázkam bytia. Ešte pred niekoľkými desaťročiami  bola homosexualita všade na Západe nielen že trestným činom, ale aj spoločensky odmietaným javom. Dnes sa stala normou západnej spoločnosti a tí, ktorí s ňou nesúhlasia, sú objektom všemožného nátlaku. Takáto evolúcia spoločenského postoja sa uskutočnila práve vďaka použitiu technológie Overtonovho okna. Pripomeňme si štádiá a kroky ktorými preslávené okno účinkuje.

Krok 1 – Nemysliteľné

Národ zaplatil za víťazstvo nad agresorom desiatkami miliónov životov, hrdosť na porážku hitlerovského Nemecka a jeho spojencov sa stala súčasťou národnej mentality. Každý sa cíti potomkom víťazov. Ako je v tejto situácii možné dosiahnuť dištancovanie sa od Dňa Víťazstva? – To je nemysliteľné!

No objavuje sa celý rad publikácií, ktorých množstvo neustále narastá. V nich sa rozpráva o trestuhodných chybách velenia, o existencii údajných plánov útočnej vojny zo strany Sovietskeho zväzu, o miliónoch vojakoch, ktorí padli do zajatia. O konkrétnych ľudských tragédiách. Vytvára sa tak všeobecné pozadie, vyvolané masou negatívnych emócií, smrťou, krvou, deštrukciou a množstvom zničených ľudských osudov. Akoby sa ani nebolo prečo radovať. No o odmietnutí osláv zatiaľ ešte nikto nehovorí. Proste sa len neustále opakuje refrén, ktorý sa o niečo neskôr sformuluje do známeho liberálneho tvrdenia – „zavalili mŕtvolami“. Vraj, akéže je to víťazstvo, ak je zaplatené takou vysokou cenou?

Túto etapu sme mali možnosť prežívať od začiatku perestrojky asi do polovice 90-tych rokov.

Krok 2 – Radikálne. Prečo nie?

V tejto etape sa dopredu pripravenej spoločenskej mienke začína podsúvať idea. A prečo aj neodmietnuť oslavy 9.mája a plne sa neoddať smútku za mŕtvymi? Samozrejme, že je to radikálne, no niečo na tom je. Táto etapa spracovania spoločenského vedomia sa začala koncom 90-tych  a na začiatku 2000-ych rokov. Stále častejšie a hlasnejšie zneli neustále sa zväčšujúce čísla obetí nášho národa a Červenej armády vo Veľkej vlasteneckej vojne. Mimochodom, navýšenie „oficiálnej“ cifry z 20 na 27 miliónov strát na životoch je potrebné pripísať konkrétne tejto technológii Overtonovho okna. Je nutné poznamenať, že toto navýšenie počtu našich obetí o takmer 30% nebolo spôsobené žiadnym hlbším výskumom a odohralo sa v čase perestrojky. V tom čase sa stali populárnymi knihy rôznych „výskumníkov“, ktorí sa v duchu Goebelsa vyvliekali z kože, aby dokázali preventívny charakter hitlerovského útoku. Vraj, Hitler sa iba bránil. Takýmito primitívnymi manipuláciami podsúvali potomkom víťazov debilnú tézu: ZSSR je sám na vine, že bol napadnutý, že stratil toľko ľudí. Prečo v takejto situácii nezmeniť samotný charakter sviatku, resp. ho celkom neodmietnuť?

Krok 3 – „Prípustné“. Tak to má byť

Táto etapa začína okamžite po predchádzajúcej. Slobodný človek si má sám určovať čo bude oslavovať a čo nie. Niet nijakého Veľkého víťazstva, sú milióny obetí a ohromná deštrukcia. Každý dospelý človek si môže sám vypracovať svoj postoj k tomu, čo sa stalo. V rámci tohto kroku Overtonovho okna sa ľuďom snažia vnútiť dobrovoľnosť oslavy Dňa Víťazstva. Veď tento deň je v prvom rade dňom spomienky, ktorá je silne zmiešaná s pýchou. Oddeliť jedno od druhého nie je možné. Byť hrdý na skutky predkov, áno, byť proste hrdý na svojich predkov – to je normálne jednanie každého človeka. No a tých, ktorí si nepamätajú svojich rodných, v Rusku už tradične nazývali „Ivanami nepamätajúcimi na svoj rod“. Propagandisti Overtonovho okna namiesto toho všetkého nám ponúkli vzdať sa vlastnej pamäte, hrdosti, čo znamená odkazu svojich predkov.

Aby to bolo jasnejšie: každý z nás navštevuje hroby svojich predkov – je to dôležitá zložka každej osobnosti. Ak však vysvetlite človeku, že on vôbec nemusí chodiť na otcovské hroby, potom burinou zarastú nie len tie. V prvom rade duchovnou burinou zarastie duša každého človeka. Existujú veci, ktoré racionálne vysvetliť je dosť ťažko. Je potrebné ich proste poznať, cítiť a robiť. Technológia Overtonovho okna rozkladá tieto veci v súvislosti s Dňom Víťazstva a tým ich likviduje.

Krok 4 –„ Rozumné“.  V dobrom slova zmysle

V tejto etape spracovania verejnej mienky dochádza k zapojeniu osôb známych z mediálneho prostredia. Populárny hudobník, známy herec. Humorista, ktorý len tak nezáväzne „vtipkuje“ na účet generála Karbiševa, čo ešte nedávno bolo proste nemysliteľné. A toto nie je jediným dôkazom toho, že naša spoločnosť žije práve v tejto štvrtej etape technológie Overtonovho okna. Odmietnutie Víťazstva? Dnes je to zábavné, kreatívne a dokonca módne. Je to „in“!

„Je to Deň Víťazstva pre tých, ktorí toto víťazstvo dosiahli. Prežili, pretrpeli, prebojovali. Deň Víťazstva pre tých, ktorí strácali rodných a blízkych tu a teraz. Už skoro vymreli. Málo komu z nich sme dokázali zabezpečiť dôstojnú starobu. Ale konkrétne my, podľa mňa, nemáme čo oslavovať“ – povedal známy herec Maxim Vitorgan.

Oni ešte prišli. Všetci. Teda – skoro všetci. Do víťazstva Overtonovho okna stáva urobiť už len jeden krok.

Krok 5 – „Štandardné“. Norma

Ostáva zabetónovať túto novú „normu“. Nový štandard správania, ešte celkom nedávno nepredstaviteľný. Žiadny moderný, vzdelaný, sčítaný človek predsa nemôže oslavovať vojnu, všeobecné ničenie a umieranie ľudí. V tento deň je vhodnejšie robiť niečo iné…

A ozvenu prvých krokov tejto poslednej etapy technológie Overtonovho okna je už počuť…

„Ja, napríklad, nenávidím Veľkú vlasteneckú vojnu, nemôžem byť na ňu hrdý. Pre mňa je to bolesť, krv a utrpenie nie len ruského národa, ale aj nemeckého, vojakov a civilného obyvateľstva mnohých štátov. Ja v princípe nenávidím vojnu a nikdy nepodporím žiadnu z nich. A ak sa niekedy predsa len začne, bude mi ľúto všetky strany konfliktu“. – povedala umelkyňa  Čulpan Chamatovová.

Svetu mier. Preč s vojnou. Nech sa všetci pomeria. A už sa stratil zdravý rozum, už zabudli, kto koho napadol a kto zabil desiatky miliónov ľudí, kto bojoval aby sám nebol zabitý. Alebo zomieral, aby zachránil milióny iných.

Ľudia, bdejte!

Autor: Nikolaj Starikov

Preklad z ruského jazyka: Tibor Korečko