Môj profil 
Predplatné
Je známe, že ľanové semienka sú bohaté na buničinu, omega 3 mastné kyseliny a stopové prvky. Výrobcovia ich často dávajú do kaší, jogurtov a suchých raňajok. Ľanové semienka však obsahujú aj organickú zlúčeninu amygdalínu (kyanogénny glykozid), ktorý vylučuje plynný kyanid, hovorí sa v správe EFSA.
Vedci sa domnievajú, že len tretina čajovej lyžičky mletých semienok môže byť pre nemluvňa zdravotne nebezpečná. Dospelému človeku stačia tri čajové lyžičky k zvýšeniu rizika otravy kyanidom.
Prvými príznakmi otravy sú bolesti hlavy, arytmia a problémy s dychom. V niektorých prípadoch môže privodiť aj smrť. Odborníci EFSA tiež zistili, že drvené ľanové semienka vylučujú oveľa viac škodlivých látok.
V správe sa posudzuje tiež horší variant: zvýšený obsah kyanogenného glykozidu v ľanových semienkach. “S ohľadom na to všetko sa nedá vylúčiť riziko z konzumácie mletých ľanových semienok pre mladšie vekové skupiny,“ uvádza sa v správe.
Koncom júna dospeli vedci z Univerzity Sussexe v Anglicku k záveru, že umelé sladidlo aspartám môže vážne ohroziť zdravie. Odborníci tiež vyhlásili, že EFSA, ktorá v roku 2013 informovala o bezpečnosti aspartámu, ignorovala 73 prieskumov, ktoré svedčia o negatívnom účinku sladidlá na ľudské zdravie.
Vlani informovali o tom, že pravidelné konzumovanie potravín s veľkým obsahom buničiny dokáže znížiť vplyv stresu na organizmus. K tomuto záveru dospel tím vedcov z Írskej národnej univerzity v Corku.
V článku uverejnenom v The Journal of Physiology sa hovorí, že stále viac vedcov dospieva v poslednej dobe k záveru o vzájomnej súvislosti rôznych stresových porúch, vrátane zvýšeného pocitu úzkosti, depresií a syndrómu podráždených čriev, s baktériami. Viac ako to, chronický stres môže spôsobiť stenčenie črevných stien (takzvaný syndróm deravých čriev), keď časť jedla a baktérií presakuje do krvnej sústavy a spôsobuje zápal.
Írski vedci chceli preveriť či sa nedá tento proces obrátiť späť a pomocou stravovania oslabiť negatívny vplyv stresu. Vytvorili pre dve skupiny laboratórnych myší stresovú situáciu a doplnili stravu jednej z nich potravinami bohatými na buničinu: zeleninou, strukovinami a obilninami. Buničina stimuluje v hrubom čreve vytvorenie mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré bojujú s baktériami.
V dôsledku toho sa u myší, ktoré dostávali SCFA, zlepšilo fungovanie tráviaceho ústrojenstva, lepšie absolvovali všetky testy zo správania, úzkosť sa znížila. Vedci vysvetlili, že to dokazuje skutočný pozitívny vplyv buničiny na stres, aj keď tento jav do konca preskúmali.
.JPG)
.jpg)
