Bratislava 3. januára 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Uznáva, že rok 2017 nebol v politike selankou, naučil sa však nebrať politiku osobne. Hovorí, že v politike je to o vplyve, a preto sa počiatočný nárast voličských preferencií SNS nikomu nepáčil. Pri ministrovi práce Jánovi Richterovi (Smer-SD) napokon netrval na jeho zosadení, lebo, ako tvrdí, pád vlády sa neodpúšťa tomu, kto ho spôsobil. Predseda Národnej rady SR a líder koaličnej SNS Andrej Danko napriek tomu v bilančnom rozhovore pre TASR deklaroval, že v koalícii neustupoval.

Keď sa spätne obzrieme za rokom 2017 na politickej scéne, asi sa zhodneme, že to nebola selanka. Súhlasíte?

Samozrejme. V živote vďačím za úspech aj neúspech. Z neúspechu sa treba poučiť a ísť ďalej, úspechu sa treba pokloniť a poďakovať. Pre mňa to bol ťažký politický rok. Veľa vecí som sa naučil. V prvom rade nebrať politiku osobne, nebrať osobne otázku novinára ani kritiku. Ľudom treba vytrvalo vysvetľovať, prečo niečo robíme, ako konáme. Uvedomil som si, že v politike sa nemôžeš spoľahnúť ani na najbližších ľudí. Každé ráno idem do práce s tým, že budem predmetom konfrontácie a útokov. Keď sa niečo podarí, ľudia to prijmú, ale väčšinou je niečo zaujímavé, až keď sa človek potkne.

Spory na politickej scéne mali niekoľko rovín. Či už medzi parlamentom a prezidentom, predsedom vlády a prezidentom, ale aj vo vnútri koalície. Koaličné roztržky vyústili až do vypovedania koaličnej zmluvy z vašej strany. Smer-SD to označil za absurdné konanie a ani váš podpredseda Anton Hrnko najskôr nevedel, prečo ste to urobili. Bol to účinný krok?

Áno. Prispel k tomu, že sa ozdravili vzťahy a zlepšila sa vzájomná úcta a rešpekt koaličných partnerov pri presadzovaní ich programov. Mal som dosť toho alibizmu. Ja som štát neriadil 25 rokov ani posledné štyri roky, a keď som videl vyjadrenia, ako za všetko môže minister školstva za SNS po roku vo funkcii, tak som mal dosť. Chcel som tiež jasne definovať oblasti, za ktoré som zodpovedný. To, aby som bojoval každý september o šesťpercentné navýšenie platov pre učiteľov, ma už urážalo. Keď všetci vieme, že poľnohospodári potrebujú na zelenú naftu 30 až 50 miliónov eur, tak aby som musel kľačať za tieto peniaze? Bojoval som za paušálne výdavky pre živnostníkov. Tiež mi to berie silu. Údelom menšej strany vo vláde je, že ju väčšia strana môže programovo aj z hľadiska moci pohlcovať. Ja by som nerád po ťažko vybojovaných percentách pre SNS stranu dostal tam, odkiaľ som ju dvíhal. SNS teda povedala, že nebude súčasťou koalície, ak nebudú rešpektované jej programové priority a ciele.

Váš prvý podpredseda Jaroslav Paška sa nechal počuť, že za vypovedaním zmluvy bola aj neochota vládneho Smeru-SD uvoľniť v regiónoch miesta v štátnej správe, ktoré boli dohodnuté v koaličnej zmluve. Už vám ich uvoľnili?

Sú veci, ktoré patria do kuchyne v politike aj v rodine. Ale je pravda, že keď Smer-SD vládol sám, tak ten vplyv v štáte mal väčší. Na niektorých regionálnych úrovniach však vznikli problémy. Veľa vecí sa už pohlo, ale principiálne pre mňa bolo, aby v rezortoch, za ktoré sme zodpovední, sme dokázali napĺňať svoje vízie a aby sme si prestali vzájomne kanibalizovať svoje programy. Prienik voličov Smeru-SD a SNS tu je. Ale vzťahy sa zastabilizovali a dokázali sme si veci bez emócií vyriešiť.

Vo februári, po kauze s cenami energií, ste po jednom z rokovaní Koaličnej rady povedali, že koalícia bude komunikovať intenzívnejšie, aj na odbornej báze. “Poučili sme sa, musíme sa viac stretávať. Dnešné rokovanie Koaličnej rady nás posunulo ďalej, veľa vecí sme si vyjasnili.” V lete však prišla ďalšia kríza. Prečo vám teda komunikácia viazne?

V politike je to vždy o vplyve. Keď sme prišli do NR SR, percentá SNS veľmi silno napredovali, čo sa samozrejme nepáčilo nikomu. Preto som hovoril o systéme kolegiality, aby sa napr. ministerka spravodlivosti nevyjadrovala k listom v NR SR.

Robert Fico vám odkázal, že ak budete trvať na odvolaní Jána Richtera, a ten pri hlasovaní o nedôvere v parlamente padne, znamenalo by to koniec vlády. Napokon ste ustúpili a pri hlasovaní ste sa zdržali. Nemohli ste rovnakú zbraň použiť pri Petrovi Plavčanovi?

Vždy treba veci vnímať v čase. Je pravda, že spôsobom, akým bol Peter Plavčan odvolaný, došlo k porušeniu koaličnej zmluvy. Preto mohlo ísť oko za oko, zub za zub a mohli sme položiť pána Richtera. Premiér však jasne povedal, že s pádom ministra Richtera by padla vláda. Líder SaS Richard Sulík, ktorý položil vládu Ivety Radičovej, hovorí, že dnes by konal inak a pri hlasovaní by odišli zo sály. Aj ja mám právo sa učiť z chýb iných, povedzme aj zo Sulíkovej. Povedal som, že pád vlády je udalosť, ktorá sa neodpúšťa tomu, kto vládu položí. Tu by som položil vládu ja a pre niekoho by to mohlo vyzerať, že z ješitnosti. Sadli sme si a aj od Jána Richtera sme dostali prísľuby, takže naše názory na reformu sociálneho systému boli vypočuté. Ak sa na jar prijme, čo som presadil, tak už v decembri bude môcť fungovať 13. a 14. plat ako systémová odmena do výšky 500 eur úplne oslobodená od odvodov a daní.

Bude to plniť aj štát?

Áno, štát by bol hlúpy, keby nenabehol na dovolenkový a vianočný príspevok, ak budú splnené kritériá. Zatiaľ nehovoríme o povinnosti, ale od roku 2020 chcem zavádzať kompromisne aj povinnosť 13. a 14. platu. Prečo by sme k tomu nezaviazali veľkého investora, ktorý dostane daňové úľavy?

Začiatkom roka ste volali po odchode Jozefa Holjenčíka z ÚRSO, čo sa podarilo, ale nahradil ho človek Smeru-SD Ľubomír Jahnátek. Ustúpili ste pri Plavčanovi aj Richterovi, nedovolili vám vystúpiť s prejavom na Devíne. Vládne sa vám komfortne?

Pri ÚRSO došlo k zmene zákona a pán Jahnátek nemá kompetencie, ako mal predtým Holjenčík. A to je výsledok môjho tlaku. Krížová kontrola nastala, takže tu som neustúpil. A trvám na tom, že tu musí byť štátny energetický holding, lebo máme časované bomby v energetike. Je pred nami problém dostavby Mochoviec. Pozeráme sa na jeden z najdrahších jadrových blokov na svete a neviem, čo s tým budeme robiť. Treba sa pozrieť aj na štruktúru SPP a robiť všetko pre to, aby cenové nárasty do budúcna neprišli.

Energetický holding ste spomínali ešte pred rokom. Je to reálne?

My o tých veciach intenzívne debatujeme a ja som neustúpil.

Povedali ste, že ak nedáte energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudete. Stále to platí?

Samozrejme. Nebudem sa predsa pozerať na šialené nárasty cien a bačovanie kohokoľvek v energetike.

Späť k politickým ústupkom…

Ja som v žiadnych veciach neustupoval. Ja nerobím tlačové besedy, ak dosiahnem kompromis s koaličnými partnermi, aby to vyzeralo, že niekto vyhral či prehral s Ficom. Robert Fico je tu 25 rokov, je to politicky ošľahaný a skúsený matador, ktorý má svoju loď. My sme prišli do vlády teraz a kým človek z orechovej škrupinky urobí skutočnú loď, ktorá môže súťažiť s Robertom Ficom, to trvá nejaký čas. Ja som prišiel z bežnej praxe, učím sa dnes, čo je politická facka, učím sa, ako prijať, ako ju vedieť dať…

Čo z toho vám ide lepšie?

Som dosť učenlivý. V prvom rade nerobím ľuďom nikdy zle. Ak mi niekto dá facku, snažím sa reagovať dobrom a pozitívnym prístupom.

Robert Fico vytiahol najvyššie karty, teda možný pád vlády, pri Jánovi Richterovi aj pri zmrazovaní platov. Teda dvakrát za rok. Nie je to pričasto takýmto spôsobom presadzovať svoju vôľu?

Je to jeho legitímny nástroj. Má kedykoľvek právo túto koalíciu zastaviť. Má väčšie páky, väčšie ústavné kompetencie. Ja nemôžem ísť k prezidentovi a povedať, že končí minister Smeru-SD. Na to Robert Fico kompetenciu má. To, ako často sa to deje, je čisto jeho politické rozhodnutie, mne to neprináleží komentovať.

Čo sa zo spomínaných sporov podarilo ukončiť, bola dlhotrvajúca otázka chýbajúcich ústavných sudcov. Ako sa pozeráte na výber Andreja Kisku?

Teraz sú všetci spokojní, pritom boli vybraní najviac kritizovaní kandidáti. Na druhej strane, dnes je zo mňa nervózna aj prezidentská kancelária aj Úrad vlády SR, lebo hovorím, že Jana Laššáková a Mojmír Mamojka boli volení na jedno sudcovské miesto a vedeli, že jeden z nich sa ústavným sudcom stane a druhý nie. Chcem sa preto obrátiť na Ústavný súd SR vo veci výkladu do budúcna. Predsa parlament dal dve konkrétne mená na jedno miesto. Žasnem, ako zrazu našli jednotu názorov právnici z prezidentskej kancelárie aj Úradu vlády a najhorší tu bol Danko, ktorý ide proti prúdu. Ale čo nie je logické na mojej argumentácii? Zároveň ľudia, ktorí tri roky radili prezidentovi, že nemusí kandidátov vymenovať, by sa mu mali ospravedlniť.

Ešte pred voľbami, v decembri 2015, ste pre TASR povedali, že sudcami Ústavného súdu by sa nemali stávať politicky činí ľudia. “Považujem, veľmi slušne povedané, za nešťastné, keď sa poslanec, politicky činný človek, uchádza o post na Ústavnom súde.” Zároveň ste uviedli, že sa treba strániť takýchto politických nominácií a o výbere sudcov by sa malo rozhodovať iným spôsobom. “Problém Slovenska je, že kto vládne, si myslí, že môže všetko. Problém Slovenska je, že nie je oddelená zákonodarná, výkonná a súdna moc, že parlament napríklad určuje, kto je tu generálny prokurátor.” A povedali ste, že snaha dvojice poslancov NR SR stať sa ústavným sudcom vás šokovala. Teraz sa obaja stali ústavnými sudcami.

Sú názory, ktoré nemením, ak ma život nenaučí, že som sa mýlil. Ale myslím si, že v decembri 2015 som sa nemýlil a čas mi dal za pravdu.

Hovorili ste, že o výbere sudcov by sa malo rozhodovať iným spôsobom. Teraz táto otázka na stole je. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) niečo pripravuje, hovorí o zmiešanej voľbe, vy to ale chcete nechať na parlamente ako doteraz. Benátska komisia nám zase odporúčala, aby sa kandidáti volili aspoň 90 hlasmi.

Ja si myslím, že ani Benátska komisia, ani nikto nespochybnil, že by NR SR niekedy pri voľbe kandidátov zlyhala z hľadiska systému. Čo ale pravda je, že sa môžeme baviť o sprísnení kritérií na kandidátov, o účasti prezidenta vo vypočúvacom kole. Zároveň by som nebol rád, ak by navrhovaný kandidát bol poslancom, za takého my hlasovať nebudeme. Ak niektorý z poslancov NR SR sníva o kariére ústavného sudcu, tak z pozície SNS to bude problém. Môžeme sa baviť aj o veku. To sú všetko otvorené veci. Ale SNS sa nezúčastní zbavenia kompetencií parlamentu pri voľbe kandidátov.

V roku 2018 bude treba navoliť 18 kandidátov na ústavných sudcov, aby si prezident mohol vybrať deviatich. Bude opäť vyberať ľubovoľne z celého balíka, alebo z dvojíc určených na jeden uvoľnený post?

Tento chaos pomohol k tomu, že dnes už prezidentská kancelária vie, že musí menovať niekoho z konkrétnej dvojice a bude to ľahšie, ako keby tento spor nebol.

Na jar ste avizovali, že na jeseň 2017 bude pripravená nová úprava majetkových priznaní a že si to beriete pod svoju taktovku. Napokon k zriadeniu pracovnej skupiny došlo až v októbri. Navonok to pôsobí, že sa do toho politikom nechce.

Ja ako osoba som zaplatil státisíce až milióny na odvodoch a daniach. Nemám problém sa s vami baviť, aký mám majetok, a to sa odzrkadľuje aj v mojom majetkovom priznaní. Samozrejme, že v kuloároch NR SR cítiť rôzne záujmy. SNS je pripravená na to, aby sa zlepšila identifikácia majetku. Zákon hovorí aj o povinnosti napr. manželiek či osôb v spoločnej domácnosti podávať majetkové priznania, čo sa vôbec nedodržiava.

Akú máte časovú predstavu?

Dohodli sme sa, že to bude pripravené v priebehu prvého štvrťroka 2018.

Na jeseň ste mali predstaviť aj novelu zákona o politických stranách.

Tento zákon chcel reflektovať aj na voľby do VÚC, lebo vo voľbách vidíme jasné nerovnoprávne postavenie kandidátov. Tí, ktorí kandidujú za politickú stranu, musia mať transparentné účty. Nezávislý kandidát sa môže dostať k verejnej moci a nemusí mať transparentný účet. A neexistujú ani sankcie napr. za prekročenie finančného limitu. To sú vážne veci. Pri politických stranách som hlavne zástancom toho, že keď strana dostáva milióny, musí s nimi transparentne nakladať. Ide o to, aby tie peniaze boli na verejných účtoch alebo v štátnej pokladnici a ľudia by videli, kam strana dáva financie. Politické strany tiež nemôžu byť uzavreté sekty, musí tam byť mechanizmus prijímania členov. Prečo ja pri 7500 členoch SNS mám byť zodpovedný aj za vrátnika a niekto má štyroch ľudí?

Váš podpredseda Jaroslav Paška po krajských voľbách povedal, že SNS má na viac a že strana si bude spytovať svedomie. Vaše preferencie sa v roku 2017 pohybovali od 8 do 11 percent. Ste spokojný?

Ja som sa z okresného funkcionára stal podpredsedom strany a neskôr predsedom. Tri roky trvalo, kým som prelomil päť percent. Prešiel som obrovskými turbulenciami a skokom som sa stal predsedom parlamentu a koaličným partnerom. Zrazu máte vybrať ľudí do funkcií a vidíte, ako niektorým z toho prepína. Vidíte, ako niektorí ľudia nezvládajú moc, ako sa im menia charaktery. To je vysoká škola života. Som vďačný, že napriek všetkým turbulenciám a útokom je SNS relevantným subjektom a možným partnerom pre akúkoľvek politickú stranu. Zo SNS sa mi podarilo urobiť relevantného koaličného partnera.

Čo pripravujete pre svojich voličov na rok 2018?

Chceme znižovať daň z príjmu, optimálnou hranicou je 15 či 16 percent. Chceme zmenu pásiem DPH na potraviny, chceme oveľa väčšie uvoľnenie povinnosti podnikateľských subjektov. Len ja a pár ľudí vieme, čo ma to stálo nervov zaviesť 60-percentné paušálne výdavky a zrušiť daňové licencie. Je iné riadiť štát sám, ako mal možnosť Robert Fico, a iné je byť v koalícii. Ťažko sa niektoré veci presadzujú, ale mám jasnú víziu.

Minister kultúry Marek Madarič predložil novelu statusového zákona RTVS. Navrhuje zmenu mechanizmu voľby generálneho riaditeľa, tiež presun kompetencie odvolávať ho z Národnej rady SR na Radu RTVS. Prekvapilo ho však, že o ňom vláda v decembri nerokovala. Má s tým koalícia problém?

Ja si myslím, že Slovenská televízia by mala byť štátna. Mala by mať možnosť neobmedzenej reklamy, mali by sa zrušiť koncesionárske poplatky a mala by byť financovaná len štátom. Ak je Deň Ústavy SR, prvým spotom by nemala byť medvedica v Tatrách, ale výročie ústavy. Redaktori by nemali mať 1,5-krát vyšší plat ako premiér, manažment dva- až trikrát viac. Potom sa už ani nečudujem odvahe niektorých mladých redaktorov, ktorí stoja oproti predsedovi vlády či predsedovi parlamentu, ak zarábajú viac.

Takže nesúhlasíte so zmenou spôsobu voľby generálneho riaditeľa RTVS?

To absolútne vylučujem. Keď bol v minulosti zvolený riaditeľ, ktorý mal blízky vzťah s Marekom Maďaričom, prečo vtedy pán minister nekričal? Ale môj názor je, že televízia, rozhlas aj TASR by mali byť štátne s transparentným výberom riaditeľov. Lebo si myslím, že pod zásterkou verejnoprávnosti sa často deje veľa vecí, nad ktorými zastáva rozum. Hovorím o produkovaní relácií, pri ktorých sa využíva technika RTVS a niekto, kto má len know-how, fakturuje peniaze, z ktorých sa redaktorom pretáčali oči.

Aký ste mali pocit, keď ste videli zábery zo slovenských miest, v ktorých boli na vianočných trhoch betónové zátarasy?

Je to smutné, ale vieme, prečo to je. Na základe tragickej udalosti v Nemecku. Má to aj polarizačný efekt. Na jednej strane cítite atmosféru vianočných trhov a zároveň studený betón. Aspoň sa všetci zamyslíme, že nesmieme dopustiť, aby sa u nás také veci diali. Ten kontrast je pre ľudí poučný. Verím však, že to do budúcna zmizne.