Sudca najvyššieho súdu odovzdal 31 993 podpisov. Podľa vlastných slov chce byť ako prezident prospešný pre všetkých občanov.

Na otázku, ako odhaduje svoje šance v boji o prezidentské kreslo odpovedal Harabin tak, že chce zvíťaziť. Tiež odmieta podporu akejkoľvek politickej strany, ani sa neplánuje vzdať svojej kandidatúry v prospech iného uchádzača.

Na kampaň plánuje minúť čo najmenej a všetky finančné prostriedky má na transparentnom účte.

“Odovzdali sme podpisy. Všetko prebehlo organizačne v poriadku a chcem prezidentské voľby vyhrať, kto totiž nechce vyhrať, nemôže ísť do takéhoto súboja,” povedal Harabin.

V prípade zvolenia chce byť Harabin prezidentom všetkých občanov, pričom by zriadil aj samostatnú kanceláriu, ktorej súčasťou by boli emeritní sudcovia a posudzovali by podnety od ľudí. Podľa Harabina totiž právo neplatí pre všetkých rovnako.

“Práva a spravodlivosti sa musí domôcť každý jeden občan v tejto krajine,” doplnil.

V prípade sudcu Harabina podľa súčasnej legislatívy platí, že v momente, keď bude jeho kandidatúra uznaná, si musí pozastaviť výkon súčasnej funkcie.

“Výkon funkcie sudcu sa prerušuje aj dňom, keď sa sudca zaregistruje ako kandidát vo voľbách za prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do národnej rady, alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený,” uvádza zákon.

Komisia Národnej rady SR má na posúdenie Harabinovej kandidatúry na post prezidenta SR sedem kalendárnych dní.

Prezidentské voľby sa uskutočnia 16. marca

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko vyhlásil voľby prezidenta Slovenskej republiky na 16. marca 2019. Rovnako určil lehotu na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností do 30. januára 2019. Rozhodnutie predsedu NR SR je zverejnené na internetovej stránke Národnej rady SR.

“Určujem lehotu na utvorenie okresných volebných komisií a okrskových volebných komisií do 11. februára 2019 a lehotu na ich prvé zasadanie do 21. februára 2019,” uviedol Danko v rozhodnutí.

Zároveň sa v dokumente uvádza, že ak ani jeden z kandidátov na prezidenta nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo volieb hlavy štátu bude v sobotu 30. marca 2019.

Podľa Ústavy SR kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania, ktorí majú právo voliť do NR SR, a to na základe petície podpísanej najmenej 15-tisíc občanmi.

Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb a ten následne do siedmich dní preskúma, či spĺňajú zákonné požiadavky.

Súčasťou návrhu na kandidáta na hlavu štátu musí byť aj vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou a spĺňa podmienky na zvolenie za prezidenta.

Životopis Štefana Harabina

JUDr. Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957. V roku 1980 po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa stal súdnym čakateľom na Krajskom súde Košice a o dva roky začal robiť sudcu na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989. Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice a v nasledujúcom roku sa stal vedúcim trestného oddelenia na Ministerstve spravodlivosti SR. V roku 1993 nastúpil ako sudca na Najvyššom súde (NS) SR a v roku 1996 sa stal predsedom trestného kolégia NS SR. 11. februára 1998 ho poslanci NR SR v tajnej voľbe zvolili do funkcie predsedu NS SR. Harabina na funkčné obdobie piatich rokov navrhla vtedajšia Mečiarova vláda, v ktorej bolo HZDS, SNS a ZRS. Rovnako ako v prípade návrhu kandidátov na podpredsedov NS SR Stanislava Lehoťáka a Jozefa Štefanku s tým nesúhlasila Sudcovská rada NS SR ani Rada sudcov SR. Obe sudcovské inštitúcie namietali, že výber kandidátov s nimi nebol konzultovaný. Harabin nastúpil krátko po zvolení na miesto Milana Karabína, ktorý sa funkcie vzdal 2. decembra 1997 zo zdravotných dôvodov.

Dzurindova vláda, v ktorej bola SDK, SDĽ, SMK a SOP, 16. augusta 2000 schválila návrh vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na odvolanie Harabina z postu predsedu NS SR. Čarnogurský argumentoval, že Harabin dovtedajšími postojmi potvrdil, že nie je takou morálnou a odbornou autoritou, aby mohol stáť na čele NS. Harabin označil konanie vlády za protiústavné a 14. októbra 2000 podal žalobu na SR na Európsky súd v Štrasburgu. Poslanci parlamentu 19. decembra 2000 v tajnom hlasovaní neodvolali Harabina z funkcie predsedu NS SR. V júli 2004 ESĽP kvalifikoval žalobu Harabina ako neopodstatnenú.

Štefan Harabin kandidoval na predsedu NS SR aj na ďalšie funkčné obdobie a 20. decembra 2002 vo voľbe Súdnej rady zvíťazil ziskom 10 hlasov z 18 členov Súdnej rady pred protikandidátom Sergejom Kohutom, ktorý získal šesť hlasov, dvaja sa zdržali. Kohut dal 13. januára 2003 na Ústavný súd SR podanie, ktorým sa sťažoval na nerovnaké podmienky pri voľbe, lebo Harabin ako člen Súdnej rady podľa Kohuta mohol hlasovať aj sám o sebe. Ústavný súd dal 19. februára 2003 Kohutovi za pravdu, voľby musela Súdna rada opakovať. Súdna rada napokon 30. septembra 2003 na tretí pokus zvolila za nového predsedu NS SR Milana Karabína, ktorý porazil Štefana Harabina po tom, ako sa tesne pred voľbou vzdal kandidatúry podpredseda NS SR Juraj Majchrák.

Harabin pracoval v rokoch 2003 – 2006 ako predseda trestného senátu NS SR. V roku 2006 ho navrhlo ĽS-HZDS ako nestraníka do čela rezortu spravodlivosti vo vláde trojkoalície Smer-SD,SNS, ĽS-HZDS pod vedením Roberta Fica, prezident SR Ivan Gašparovič ho 4. júla 2006 vymenoval za podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Harabina poslanci v opakovanej tajnej voľbe 20. októbra 2006 zvolili za kandidáta na ústavného sudcu. Prezident Ivan Gašparovič ho však spomedzi kandidátov na túto funkciu nevybral.

V roku 2009 Harabina navrhli na post šéfa NS SR sudcovské rady krajských súdov v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Žiline, Prešove a v Košiciach, ďalej 17 sudcovských rád a 12 plén okresných súdov, jeden návrh bol od 21 sudcov NS SR. Ďalšie štyri návrhy kandidatúry Harabina Súdna rada neprijala, pretože nespĺňali podmienky. 22. júna 2009 Štefana Harabina zvolila Súdna rada SR za nového predsedu NS SR a 23. júna 2009 prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra spravodlivosti Štefana Harabina a vzápätí ho vymenoval za predsedu NS SR na päťročné obdobie. V rovnakom období viedol Harabin aj Súdnu radu SR ako jej predseda. Od roku 2014 pôsobí ako sudca Najvyššieho súdu SR.

Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti. V justícii na poste sudcu pôsobí aj jeho syn Branislav.