Môj profil 
Predplatné
Michal Kováč mladší bol trestne stíhaný za podvod v kauze Technopol, kde jedným z jeho spoločníkov bol aj… no to by ste neuverili, kto. Človek menom Marián Kočner. Áno, čítate dobre, v rovnakom čase, keď opozícia kričí, že štátna tajomníčka Jankovská a následne aj premiér Pellegrini musia odstúpiť, lebo polícia si prišla požičať Jankovskej mobil, aby zistila, či je pravda, že si Jankovská s Kočnerom písali, v tomto istom čase pani prezidentka vymenovala za veľvyslanca Slovenskej republiky Kočnerovho partnera v závažnej trestnej kauze. Toto skrátka nevymyslíš, táto nová politika je pre starého občana asi až príliš nová – možno by bola pochopiteľnejšia po požití piatich gramov bieleho, ale takto to hlava len ťažko berie.
Michal Kováč figuroval aj v medzinárodnej megakauze „Taiwan“, v ktorej bola piešťanská farmaceutická firma s pár desiatkami zamestnancov „nafúknutá“ na korporáciu s 2500 ľuďmi, aby mala opticky vysokú hodnotu, na základe čoho mali byť Taiwanci podvedení. Bol to megapodvod za niekoľko desiatok miliónov eur.
Tohto človeka teda pani prezidentka vymenovala za veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojených arabských emirátoch.
Je tu však problém. Kandidát nesmie byť menovaný za veľvyslanca a potvrdený vo funkcii vládou Slovenskej republiky bez bezpečnostnej previerky Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) v stupni „tajné“, platnej pre Slovensko, Európsku úniu a NATO.
Teda aby Kováč mohol byť prezidentkou menovaný za veľvyslanca a potvrdený vo funkcii vládou SR, musel by túto previerku úspešne absolvovať. Previerku NBÚ však nemôže dostať ten, kto sa dopustil trestného činu, alebo bol niekedy podozrivý z trestného činu a mohol by byť z tohto titulu vydierateľný.
A to bez akejkoľvek debaty je Kováčov prípad v oboch vyššie uvedených kauzách. V prípade Taiwanu je to v štádiu podozrenia, v prípade Technopolu ho súd obvinení ani nezbavil, ale na tom nezáleží: v podobných prípadoch nie je dôležité, ako sa súd v uvedených prípadoch skončil. Dokonca aj keby bol dotyčný v plnom rozsahu oslobodený, takíto ľudia už previerku dostať nemôžu.
Prečo? Ide o to, že človek, ktorý bol do niečoho, hoci aj nevinne namočený, je z pohľadu záujmov štátu a jeho bezpečnosti potenciálnym ohrozením, lebo by mohol byť vydierateľný. V niektorej z tých káuz by mohol za ním niekto prísť a povedať: máme nové údaje o tej veci, môžeme to dať von. Ale mohli by sme si to rozmyslieť, keby ste pre nás urobili túto malú službičku. Urobíte to pre nás? Z tohto dôvodu vydierateľný človek nemôže dostať previerku NBÚ, to je jednoznačné pravidlo.
Lenže skutočnosťou je, že Kováča menovali veľvyslancom. Bol menovaný bez previerky NBÚ? Ak áno, tak by mali pani prezidentka, pán predseda vlády a pán minister zahraničných vecí vysvetliť, prečo takúto nevídanú výnimku v jeho prípade urobili. Druhá možnosť je, že previerku dostal, napriek všeobecne rešpektovaným pravidlám a platným predpisom pre prácu NBÚ. V takom prípade by mal niekto vysvetliť, kto v NBÚ sa dopustil porušenia svojich pracovných povinností a aké z toho boli vyvodené dôsledky.
Zdá sa, že tu ide o situáciu, kde všetky dotknuté inštitúcie prižmúrili obidve oči. Vyzerá to tak, že Kováč mladší je z nejakých dôvodov „chránený druh“. Či je to len obyčajná primitívna súčasť pomsty bývalému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, alebo je za tým nejaká väčšia, „nadnárodná“ hra, nevedno. Tak či onak, neohrozenosť kruhov, ktoré si dovolili pretlačiť Kováča tak vysoko, až do funkcie veľvyslanca, je neuveriteľná. Už predtým bol na teplých miestečkách, ale pozícia veľvyslanca, to je predsa len niečo iné…
Všimne si túto zjavnú nezrovnalosť aj niekto z opozície a požiada pani prezidentku a pána premiéra o vysvetlenie, kde sa stala chyba? Alebo v prípade, že Kováč previerku dostal, položí niektorý z poslancov na Osobitnom kontrolnom výbore NR SR na kontrolu činnosti NBÚ otázku, ako je to možné? Alebo opäť sa všetci budú tváriť, že „radšej si to neškrabať“?
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
