Praha 25. júna (TASR) – Technicky je menovanie Jiřího Rusnoka podľa analytikov, politológov i väčšiny ústavných právnikov v poriadku, prezident ČR však pri tomto postupe nekonal v súlade s ústavnými zvyklosťami.
Už v predvečer dnešného menovania Jiřího Rusnoka to naznačili vo vysielaní ČT24 ústavní právnici Jan Kysela a Václav Pavlíček, ktorí zhodne naznačili, že do rozporu s ústavou by sa prezident mohol dostať až pri niektorých ďalších krokoch.
Podľa názoru politológa Jana Outlého má menovaniu premiéra predchádzať hľadanie konsenzu v dolnej komore českého parlamentu. To, čo teraz prebehlo, je však s tým v rozpore. "Prezident si nominoval vládu podľa svojho gusta," vyhlásil Outlý.
Miloš Zeman "vníma ústavu ako text, v ktorom hľadá doslovné znenie. Nevníma ju v kontexte ďalších zákonov, čiže, čo mi ústava nezakazuje, to môžem urobiť. Pokiaľ budeme vnímať ČR ako parlamentný systém, Zeman povie, že to, že sme parlamentný systém, nie je napísané v ústave, možno to vyplýva z kontextu," uviedol v ČT politológ Aleš Balcar, ktorý položil aj otázku: Chceme prezidenta tak silného, ako sa Zeman snaží byť alebo nie? Súčasne poznamenal, že z hľadiska kontinuity a stability systému je to na škodu.
Podľa Balcara môže takýto postup dlhodobo postavenie hlavy štátu oslabiť. Naprieč politickým spektrom sa môže totiž nájsť väčšina predstaviteľov politických strán, ktoré sa dohodnú na obmedzení právomocí prezidenta, ktorého postup sa im momentálne nemôže páčiť.
Ústavný právnik Marek Antoš v ČT pripomenul, že Ústava ČR sa opiera o model parlamentnej demokracie, ktorej základom je fakt, že vláda má podporu parlamentu, v Česku Poslaneckej snemovne. Prezident mal tak podľa ústavných zvyklostí menovať vládu, ktorá má reálnu možnosť získať dôveru v snemovni, postupoval však proti ním. O tom, či sú ústavné zvyklosti záväzné, sa môžu viesť spory, dodal odborník.
O testovaní mocenských pozícií, sily prezidenta v českom systéme, hovoril v tejto súvislosti politológ Miroslav Mareš.