Pani inžinierka, aký je váš “hodnotiaci posudok” na prácu Jeana–Claudea Junckera, ktorý predsedal Európskej komisii a, ktorému v decembri vyprší mandát?

Kateřina Konečná: Hoci som sa dlho obávala, že tento deň nikdy nepríde, čoskoro nadíde tá krásna chvíľa (pravdepodobne 1. 12. 2019), keď Jean–Claude Juncker prestane byť predsedom Európskej komisie.

Je to tak zlé?

Junckerova päťročná vláda rozhodne nie je ovenčená vavrínom úspechov, čo pocítili najmä Česi, ktorým sľuboval ukončenie dvojakej kvality potravín.

S menom odchádzajúceho predsedu sa tak budú spájať najviac jeho neslávne slávne alkoholové vystúpenia na oficiálnych zasadnutiach EÚ a zahraničných cestách, ale hlavne vojde do európskej histórie ako niekto, za koho vlády prvýkrát došlo k odchodu členskej krajiny z EÚ (pozri brexit, pozn.).

Hlavný problém by ste videli v čom?

Určite v (ne)činnosti Európskej komisie či už ide o migračnú krízu, či iné témy. Komisia, vedená Junckerom sa naučila o zdržovacej taktike a zahmlievaniu tak, žeby na ňu bol pyšný určite aj Humphrey Appleby z TV seriálu “Iste, pán minister“. Vezmite si prípad palmového oleja. Komisári sa vyhovárali na to, že čakajú na roky oneskorenú štúdiu, ktorú podľa mojich správ mali už dávno v šuplíku. Nakoniec prišli s tým, že si expertízu musia najskôr naštudovať. Aféra Dieselgate nám “pre zmenu“ ukázala, že komisia roky kryla veľké automobilky a nečinne sa prizerala tomu, ako spotrebiteľov klamali.

Spomenuli ste brexit?

Po brexite sa predseda Európskej komisie Jean–Claude Juncker rozhodol naštartovať debatu o budúcom vývoji EÚ a predložil päť scenárov. Iba jeden z nich počítal so spoluprácou aj v sociálnej oblasti a inak išlo vlastne iba o jednotný trh. Sám Juncker niekoľkokrát zmenil názor na to, ktorý scenár vlastne sám podporuje.

Poslednou kvapkou pre mňa bolo, keď sa súčasná Komisia podvolila tlaku zbrojárskej loby a umožnila zbrojovkám získavať z rozpočtu EÚ verejné peniaze k vývoju pokročilých vojenských technológií. Tým by výpočet problémov nekončil. Už len, napríklad taký škandál LuxLeaks. V tomto prípade na povrch vyplávalo, že až 340 nadnárodných firiem uzavrelo s Luxemburskom tajné dohody, aby mohli platiť nižšie dane. To spôsobilo stratu miliárd eur krajinám, v ktorých tieto podniky vytvárajú zisk.

Dôveryhodnosť a efektivita Európskej komisie v boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní a škodlivej daňovej súťaži v rámci EÚ oslabovali kontroverznou úlohou, ktorú v škandále LuxLeaks hral jej existujúci predseda Jean–Claude Juncker. Ten bol takmer po dvadsať rokov luxemburským premiérom a ministrom financií. Juncker nikdy nevysvetlil svoju vedúcu úlohu pri zavádzaní a presadzovaní Luxemburska ako kvitnúceho offshorového finančného centra na úkor iných členských štátov EÚ.

Považujem za neuveriteľne paradoxné, že Európsky parlament, ktorý má za úlohu kontrolovať Európsku komisiu, nie je schopný upozorniť na to, že predseda komisie Juncker urobil najskôr z Luxemburska daňový raj a, že teraz nie je ani trochu nikomu divné, že proti nemu bojuje.

Vy dosť kritizujete laxný postoj EÚ k prejavom občianskej iniciatívy v Európe…

Nie je možné nespomenúť smutný osud európskej iniciatívy občanov STOP TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo). Iniciatíva Stop TTIP spĺňala všetky podmienky registrácie. Komisia vydala stanovisko, že registrácia neprebehne, pričom primárny argument spočíval v tom, že európske iniciatívy občanov majú legislatívu navrhovať a nie sa proti nejakej vymedzovať.

Zástupcovia Stop TTIP sa však obrátili na Všeobecný súd Európskej únie, ktorý sa postavil proti rozhodnutiu komisie, ktorú tak na hlavu porazili. Komisia pod Junckerovým vedením sa však rozhodla, že urobí finálny akt svojej neuveriteľne drzej, nedemokratickej hry a organizátorom iniciatívy, ktorým sa za rok práce podarilo nazhromaždiť 3 284 289 podpisov, s ľadovým pokojom oznámila, že teda bude akceptovať rozhodnutie Všeobecného súdu, ale že organizátori musia začať zbierať podpisy znova.

Juncker a jeho komisie boli pre mňa stelesnením EÚ ako organizácia v kríze. Jeho vystúpenia boli často úplne bezpredmetné. Pred niekoľkými rokmi sa od pultíka snažil dojímať, že je smutný a, že nie je byrokrat a ani robot. Takto sústredené na seba vystúpenie tvárou v tvár najväčšej kríze EÚ, za ktorú nesie zodpovednosť, bolo pre Junckera typické.

Podpredseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura na rovnakú otázku, na ktorú sa opýtali europoslankyne Kataríny Konečnej, odpovedal takto: “Pán Juncker je politický zradca európskych národov. V záujme globalistov pracoval na zničení európskych štátov. Našťastie často javil známky opitosti, takže sa mu jeho práca príliš nedarila.“

Robert Vašíček, zastupiteľ Prahy 11: Jean-Claude Juncker je celoživotný profesionálny politik, ktorý hrá svoju rolu. Patrí do skupiny niekdajšieho predsedu Európskej komisie Jacquesa Santera. Táto skupina sa preslávila pokrivením daňového priestoru v EÚ, keď na jednej strane presadzovala vysoké dane pre zamestnancov a živnostníkov, na druhej strane umožnila nadnárodným korporáciám daňový raj v Luxembursku.

O osobnosti Junckera najlepšie vypovedá, že stihol vykonávať funkciu ministra práce luxemburskej vlády a zároveň bol guvernérom Svetovej banky.

Jean-Claude Juncker patrí medzi politikov globalistov, ktorých ciele sa rozchádzajú s americkými jastrabmi, čo sa prejavilo pri zamietnutí dohody TTIP. Juncker na jednej strane jednostranne uznal unilaterálne vyhlásenie nezávislosti Kosova na Srbsku, na druhej strane sa úplne nedemokraticky vyslovil proti požiadavkám občanov Katalánska, ktorí požiadali o to isté.

Úlohou Jeana-Claude Junckera je destabilizácia národných štátov, to sa deje prostredníctvom migračnej krízy, po ktorej eskalácii dôjde k občianskej vojne, podobne ako v Rímskej ríši a preživší európsky národ už nebude mať problém so zrušením národných štátov, pretože žiadne nebudú. Ďalší krok globalistov bude zjednotenie európskej, africkej, ázijskej, juhoamerickej a severoamerickej únie, ostatne toto naznačovala dohoda TTIP, ktorú toľko Jean-Claude Juncker tlačil.