Bratislava 16. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Ukázalo sa, že odvolávanie Šimečku má jeden, pôvodne nezamýšľaný, dôsledok. V rámci diskusie o poberaní dotácií z verejných zdrojov sa nakoniec ukázalo, aké pochybné pseudo-kultúrne aktivity sú už roky, či priam desaťročia, dotované z verejných zdrojov, konštatuje Roman Michelko (SNS). Jeho príspevok prinášame v plnom znení
Za ostatných niečo vyše 30 rokov sa tu vytvoril mechanizmus, ktorý živil desiatky mimovládok, pochybných umelcov, rôznych pseudoexpertov a nikomu to nevadilo. Na ministerstvo spravodlivosti boli roky nacicané pochybné mimovládky, ktoré mali za cieľ „democracy maker“ – teda vyrábať demokraciu. Klasické plyvové organizácie progresívnych ministrov a istej nemenovanej ambasády.
Áno, treba priznať, že klanová kultúra a sofistikované rozmiestnenie kádrov umožňovalo, že tieto toky peňazí fungovali, napriek striedaniu sa garnitúr. Niečo o tom viem. Sám som sa pokúsil narušiť klanové bratstvá, ktoré si takmer dedične vyárendovali členstvo v komisiách, tak aby tým “našim“ vždy dali koľko treba a tým ostatným, len to čo sa zvýši. A naozaj nešlo vždy len o veľmi pochybné estetické kritériá, išlo predovšetkým o osobné kontakty a o to, že niekto bol roky, ba priam desaťročia, prisatý na príjmy z týchto komisií a stačilo mu len čokoľvek vyprodukovať, podporu mal istú.
A naopak, mnohí kvalitní tvorcovia, ktorí do toho správneho klanu nepatrili, ostávali nasucho. A nepomohlo im nič, ani kvalitné posudky od nespochybniteľných odborných autorít, ani dôsledné plnenie kritérií, ktoré boli pre získanie grantu deklarované. Aj preto bolo nutné začať s tým niečo robiť a vtedy padla kosa na kameň. Ja osobne som sa stal hlavným “ničiteľom“ kultúry, lebo som chcel reformovať Fond na podporu umenia.
Falošná hra, ktorú opozícia rozohrala – kedy zverejňuje výšku dotácií, ktorú údajne dostali koaliční politici – sa jej čoskoro vráti. Odhliadnuc od skutočnosti, že zväčša to nedostali priamo politici (samozrejme v čase kedy sa uchádzali o granty – politikmi neboli), ale buď občianske združenia, ktorých boli štatutármi, alebo podnikateľské subjekty, ktoré častokrát ani nevlastnili, pohľad na druhú – opozičnú stranu politického spektra bude podstatne zaujímavejší.
Značná časť politikov – obzvlášť z Progresívneho Slovenska – sú celoživotní mimovládkari. Od skončení školy nepracovali nikde inde len v politických mimovládkach. Ak vláda či koalícia zverejní ich príjmy, predovšetkým však zverejní na aké aktivity opoziční predstavitelia dlhé roky dostávali vládne dotácie, to ešte len bude mela. Opozícia urobila zásadnú chybu – otvorila Pandorinu skrinku a to, čo z nej vypadne, ju zasiahne podstatne silnejšie ako koaličnú stranu politického spektra.
Ak sa totiž v koalícii niekto“živil“ z verejných zdrojov, výstupy jeho činnosti boli jednak podstatne rozumnejšie a pre majoritnú verejnosť akceptovateľnejšie, než v prípade opozičníkov. Ale v poriadku, možno práve táto búrka, ktorú nevdojak rozpútali progresívci a opozícia všeobecne, ich nakoniec zmetie. Kto seje vietor, zožne búrku… a je celkom možné, že práve to sa Šimečkovi a spol. podarilo.
Prečítajte si tiež:
- Gašpar trafil do čierneho, progresívci ostali hotoví
- Na javisku sa odvoláva Šimečka. Čo sa deje za oponou?
- Herci sa opäť vyfarbili: Už do štrajku vťahujú aj malé deti!