Čo to stvárali tvároví nudisti v supermarkete Lidl v Prievidzi? A prečo tam boli kukláči aj psovodi?

Asi dvadsiati, zrejme dohodnutí občania si v obchode sňali rúška a odmietli si ich nasadiť. Predavači namiesto toho, aby ich čím skôr nechali zaplatiť a odísť, ich odmietli vybaviť a zavolali na nich políciu. Niekoľko hodín bol supermarket takto paralyzovaný (písali sme o tom tu ).

Revolúcia prievidzských tvárových nudistov sa začala iba ako drobný prehrešok proti nejakej vyhláške, ktorá nemá oporu v zákone a už vôbec nie v Ústave. Reakcia tvárových „textilákov“ bola však až fanaticky tvrdá: tých ľudí predavačky neobslúžili, radšej dopustili škodu na tovare, škandál za účasti polície a dočasné zatvorenie predajne.

Išlo v prípade tejto vzbury naozaj o rúška? Do akej miery rúška fungujú a ovplyvňujú prenos nákazy, to bolo už predmetom mnohých vášnivých sporov. Ich zástancovia sú presvedčení, že štatisticky pomáhajú, ich odporcovia sú naopak toho názoru, že sú zbytočné a dokonca škodia. V tomto prípade je však úplne jasné, že nešlo o rúška: tie boli iba bezprostrednou zámienkou pre vyventilovanie hnevu ľudí, a to z oboch strán barikády.

V minulosti sa spontánne ľudové rebélie vždy začínali na úplne nečakaných miestach a ich bezprostrednými spúšťačmi boli spravidla celkom iracionálne a nezmyselné drobnosti. Skutočná príčina toho, že ukazovateľ nálady obyvateľstva je už v červenom pásme, je úplne inde.

Koronová pandémia je nepríjemná. Hnevá a obťažuje ľudí na celom svete. A tí sa búria aj inde ako na Slovensku. Lenže tu sa práve môže prejaviť rozdiel medzi vládou, ktorá má autoritu a podporu obyvateľstva, a vládou, ktorú už aj veľká väčšina jej vlastných voličov považuje za neschopných a hochštaplerských dobrodruhov a možno aj zločincov.

V tom druhom prípade sa totiž negatívna energia obyvateľstva, prebublávajúca pod povrchom, derie na povrch oveľa ochotnejšie. Zámienky a formy bývajú rôzne a ako sme už spomenuli, sú zväčša iracionálne.

No ony možno sú vlastne tak trochu aj racionálne. V tom, že v konečnom dôsledku možno predsa len trochu fungujú. Ak sa totiž od sebeckých mocipánov – sériou diskrétnych krokov cez niekoľko poschodí rôznych koliesok, systémových drábov, užitočných idiotov aj nevinných obetí – prenesie nespravodlivosť na poddaný ľud, tak tento poddaný ľud nemá inú možnosť, než využívať spôsoby, pri ktorých sa to mocipánom – opäť nepriamo, cez tie viaceré poschodia – aspoň čiastočne vráti. A zdá sa, že na to celkom dobre funguje úplne obyčajné „nekonštruktívne“ kazenie hry podobným spôsobom, ako to urobili občania v Prievidzi.

O tom, že to funguje, svedčí napríklad intenzita zásahu polície. Proti cca dvadsiatim občanom rôzneho veku a pohlavia policajti nasadili psovodov, boli tam dokonca kukláči. Aj to naznačuje, že akcie, kde ľudia berú spravodlivosť do vlastných rúk, sú pre režim omnoho nebezpečnejšie, než také, kde hoci aj tisíce ľudí pokojne pochodujú a iba mávajú heslami. Je dobré si to pamätať.

Kto seje vietor, žne búrku, hovorí staré príslovie. Tí, ktorí zasiali vietor, si teraz naivne myslia, že moc, ku ktorej sa dostali, je jediná úroda, ktorú pozberali. Lenže tak to nie je: skutočný výsledok ich pôsobenia sa ešte iba začína ukazovať.

Búrku tu ešte nemáme, ale elektrizujúca atmosféra všeličo naznačuje. Z nepodstatnej veci ako sú rúška, sa stal symbol konfliktu a nepriateľstva. Keby to neboli rúška, bolo by to niečo iné – iskrenie medzi dvomi stranami barikády, naprieč kolektívmi či rodinami, je čoraz väčšie. A je iba otázkou času, kde a v akej (áno, možno iracionálnej, zbytočnej, zle organizovanej) podobe to nabudúce prepukne znovu.

A ak sa čosi nezmení, tak jedného dňa z toho môže byť naozajstná búrka s bleskmi a krupobitím, ktorá môže zničiť aj tých, ktorí to celé spustili. Oni to nevedia? Alebo to celé je zámer?

Ivan Lehotský