Čo spôsobilo, že na Slovensku sa v novembri umieralo o polovicu častejšie než zvyčajne? Štatistické údaje naznačujú čosi zaujímavé

Bratislava 29. decembra 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Štatistický úrad vydal správu o úmrtnosti na Slovensku za mesiac november. Zvýšila sa o 53 percent v porovnaní s priemernou novembrovou úmrtnosťou v minulých rokoch. Z údajov Štatistického úradu sa však dá vyčítať aj čosi viac…

Na Slovensku v novembri zomrelo spolu 7167 ľudí, čo je o 53 percent, takmer o 2500 ľudí viac, než zvyklo v novembri umierať v minulých rokoch. Z tohto počtu bolo takmer 5600 seniorov, čo je zvýšenie o 56 percent. Celkovo to bolo vo všetkých vekových kategóriách výrazne horšie najmä na východe republiky. Píšeme o tom tu.

Na prvom mieste v celkovej novembrovej úmrtnosti boli choroby obehovej sústavy. Štatistický úrad uvádza cca 2600 prípadov (36 percent), čo je v porovnaní s priemerným novembrom z uplynulých rokov nárast o pätinu. Na druhom mieste boli podľa Štatistického úradu úmrtia na Covid-19 (1443 úmrtí, cca 20 percent). Na treťom mieste boli choroby dýchacej sústavy (1123 úmrtí, cca 16 percent), ktoré medziročne narástli až štvornásobne! Štvrtá bola rakovina (vyše 1000 úmrtí, cca 14 percent) a o zvyšných 14 percent sa spolu postarali všetky ostatné príčiny.

Čo spôsobilo ten nárast?

Pozrime sa na to trochu bližšie. Pribudlo nám 2500 nadbytočných úmrtí, z ktorých 1443 štatistický úrad pripisuje Covidu-19. Zostáva nám teda čosi vyše tisícky nadbytočných úmrtí, ktoré nevieme vysvetliť. Kde sa vzali?

Z vyššie uvedených čísel sa dá odčítať, že pribudli medzi chorobami obehovej sústavy (pätina z 2600, to môže predstavovať, dajme tomu, zhruba tretinu prípadov z nadmernej úmrtnosti) a predovšetkým medzi chorobami dýchacej sústavy (tri štvrtiny z 1123, to môže robiť povedzme dve tretiny prípadov zo všetkej evidovanej „nadúmrtnosti“).

Ktoré konkrétne diagnózy teda spôsobili tú nadmernú úmrtnosť predovšetkým? Podľa údajov Štatistického úradu by to mali byť najmä respiračné choroby… ale ktoré sú to? To Štatistický úrad nešpecifikoval, a tak môžeme iba konštatovať, že v Európe sú z respiračných ochorení dlhodobo hlavnými príčinami smrti zápal pľúc a chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP). A za nimi choroby obehovej sústavy. Sem patria napríklad cievne mozgové príhody, infarkty myokardu či embólie.

Nárast zlyhaní pľúc, mŕtvic, infarktov, embólií… prečo?

Z čísel, ktoré Štatistický úrad zverejnil, môžeme teda rozumne predpokladať, že nárast nadmernej úmrtnosti v novembri mohol pravdepodobne spôsobiť najmä nárast úmrtí na zlyhania pľúc a na mŕtvice, infarkty či embólie a podobné diagnózy. Čo to však spôsobilo? Ten nárast vyzerá byť príliš vysoký, než aby sa dal zahrnúť do obyčajnej štatistickej chyby. Je za tým jedna príčina, alebo je to výsledok súčasného pôsobenia viacerých faktorov?

O tom môžeme iba špekulovať. Možných vysvetlení je viacero. Mohli by to byť napríklad oneskorené následky po prekonaní kovidu. Alebo dôsledky zanedbania návštev u lekára zo strachu z nakazenia kovidom v čakárni. Alebo…

Alebo je tu ešte jedno možné vysvetlenie, o ktorom vám však mainstream a vládni propagandisti hneď povedia, že to je klamstvo, hoax a dezinformácia. A sice takéto: konšpirátori, ktorí neveria vakcinácii ani koronacistickej vládnej junte a jej prorokom, by si totiž mohli nárast úmrtí na zápaly či zlyhania pľúc vysvetliť aj tak, že sú to v skutočnosti úmrtia očkovaných na kovid, ktoré sa štátna mašinéria snaží zatajiť, aby skreslila štatistiku a mala dôvod na zavedenie povinného očkovania. A že podobne aj tie nadmerné úmrtia na infarkty, mŕtvice a embólie sú v skutočnosti dôsledkami očkovania zmanipulovaných občanov experimentálnymi vakcínami, resp. nedostatočne otestovanej génovej terapie, pred ktorou dlhodobo varuje celý rad odborníkov z celého sveta.

Ako je to naozaj? Možno sa to jedného dňa dozvieme…

Ivan Lehotský