Firmy v rámci e-fakturácie kritizujú chaos a žiadajú viac času

Najvýraznejšou zmenou je odstúpenie od pôvodného zámeru, podľa ktorého mali podnikatelia oznamovať údaje z každej elektronickej faktúry dvakrát – na strane dodávateľa aj odberateľa. Novela zároveň ruší povinnosť prijímať elektronické faktúry pre väčšinu občanov prenajímajúcich nehnuteľnosti, zavádza trojmesačné obdobie bez sankcií do 31. marca 2027 a princíp beztrestnosti pri chybách, ktoré podnikateľ sám opraví.

Podľa podnikateľov ide o opatrenia, ktoré mali byť súčasťou legislatívy už od začiatku. „Aj keď navrhované zmeny v e-faktúrach vítame, musíme upozorniť, že mnohé z nich by vôbec nemuseli byť predmetom novelizácie, keby štát akceptoval pripomienky podnikateľov už pri vlaňajšom schvaľovaní zákona. Namiesto toho stratil takmer rok trvaním na povinnostiach, pri ktorých dnes priznáva ich neopodstatnenosť,“ uviedol prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík.

ZPS upozorňuje, že firmy už v súčasnosti investujú čas aj finančné prostriedky do úprav svojich informačných systémov, pričom podmienky zavádzania e-fakturácie sa priebežne menia. Podľa podnikateľov tak vzniká prostredie, v ktorom je náročné plánovať investície a pripravovať sa na nové regulačné požiadavky.

Otázniky podľa združenia naďalej visia aj nad samotným prínosom projektu. Elektronická fakturácia má byť jedným z nástrojov na boj proti daňovým únikom a podvodom, štát však podľa podnikateľov doteraz nepredložil konkrétne údaje o tom, aký efekt od systému očakáva.

„Zavedenie e-fakturácie má byť nástrojom boja proti daňovým podvodom. Dodnes však nie je jasné, aký konkrétny finančný efekt štát od systému očakáva. V predložených materiáloch chýbajú merateľné ciele, konkrétne údaje o očakávanom zvýšení výberu daní aj odhad rozsahu podvodov, ktoré má systém eliminovať,“ upozornil Solík.

Podnikateľské organizácie zároveň dlhodobo argumentujú, že plošné zavedenie elektronickej fakturácie by nemalo predstavovať iba ďalšiu administratívnu povinnosť. Očakávali preto, že systém prinesie aj konkrétne výhody pre firmy, napríklad jednoduchšiu archiváciu dokumentov alebo dôsledné uplatňovanie princípu „jedenkrát a dosť“, podľa ktorého by podnikatelia nemuseli opakovane poskytovať štátu tie isté údaje. Napriek predchádzajúcim prísľubom však podľa ZPS aktuálny návrh novely takéto benefity zatiaľ neobsahuje.

Diskusiu vyvoláva aj prechodné obdobie, ktoré bude platiť až do polovice roka 2030. V praxi totiž vzniknú dve skupiny podnikateľov. Jedna bude využívať takzvaných digitálnych poštárov, prostredníctvom ktorých budú údaje o faktúrach smerovať priamo finančnej správe, pričom za nesplnenie povinností budú hroziť sankcie. Druhá skupina bude môcť na základe zákonnej výnimky a so súhlasom obchodného partnera naďalej posielať faktúry tradičnými spôsobmi, napríklad e-mailom alebo cez existujúce fakturačné systémy. V takom prípade sa štát k údajom dostane až prostredníctvom kontrolných výkazov, podobne ako dnes.

Slovensko digitalizuje účtovníctvo, e-faktúry prinesú podľa finančnej správy úspory aj menej podvodov

Práve tento model vyvoláva podľa podnikateľov otázky o skutočnej potrebe urýchleného zavádzania systému. „Keďže zákon umožňuje do júna 2030 posielať faktúry aj bez digitálneho poštára, podnikatelia sa oprávnene pýtajú, prečo sa štát so zavedením e-faktúr ponáhľa. Kým firmy majú medzi sebou e-faktúry používať o niekoľko rokov skôr a v oveľa väčšom rozsahu, ako stanovujú európske pravidlá, so zavedením elektronickej fakturácie vo vzťahu k verejnému sektoru, ktorú už dávno EÚ vyžaduje, štát niekoľko rokov mešká,“ konštatuje Solík.

Združenie podnikateľov Slovenska preto navrhuje predĺžiť obdobie bez pokút až do konca roka 2027, dôslednejšie zaviesť princíp druhej šance pri neúmyselných pochybeniach, oslobodiť od povinnosti prijímať elektronické faktúry všetkých občanov prenajímajúcich nehnuteľnosti a zároveň stanoviť jasné, merateľné ciele projektu vrátane očakávaného prínosu pre výber daní.