Zadlžovanie je na Západe “v móde”

Navonok účastníci samitu deklarovali zhodu. Priniesol síce politické dohody, ale aj zreteľné rozpory. Medzi kľúčové výsledky patrila podpora Ukrajiny, dohoda o Iráne a hlavne pozoruhodná absencia záverečného spoločného komuniké. Členské štáty G7 opätovne potvrdili svoju neochvejnú podporu suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Zaviazali sa k sprísneniu sankcií voči ruskej vojnovej ekonomike, vrátane príjmov z fosílnych palív. Privítali dohodu s Iránom, ktorú sprostredkovali USA, a uviedli, že ju považujú za významnú príležitosť zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní. Hlavným bodom diskusie bolo rozhodnutie nevydávať už druhý rok po sebe záverečné spoločné komuniké. Namiesto toho skupina G7 zverejnila deväť samostatných tematických vyhlásení k konkrétnym témam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý bol hostiteľom samitu, to označil za „objektívny úspech“, pretože to umožnilo dosiahnuť dohodu v niekoľkých kľúčových otázkach. Tento krok však bol široko vnímaný ako stratégia na zamaskovanie hlbokých rozporov medzi Spojenými štátmi a ich európskymi spojencami v otázkach, ako sú klimatické zmeny a OSN, čím sa zabránilo tomu, aby sa skupina stala „6+1“. Mnohé citlivé témy však zostali naďalej nedotknuté – napríklad štátny dlh krajín G7, ktorý v posledných rokoch neustále rastie, uvádza portál SRF.

Zadlženie krajín G7 v percentách hrubého domáceho produktu (v červenom odhad)

Štátny dlh nie je sám o sebe „zlý“

Je však možné pozorovať, že mnohé štáty využívajú svoje zadlženie na financovanie vecí, ktoré by v skutočnosti mali financovať zo svojich bežných daňových príjmov, ako aj z ďalších odvodov a poplatkov. Keď sa štát zadlží, nemusí tlačiť peniaze, ale zvyčajne vydáva cenné papiere, tzv. štátne dlhopisy, ktoré potom môžu nakupovať banky, poisťovne, súkromní investori, iné štáty a ďalší investori. Títo za svoje peniaze, ktoré štátu požičajú, dostávajú úrok. Ak sa štát prostredníctvom dlhopisov stále viac zadlžuje, zvyšuje sa jeho úrokové zaťaženie. To môže narásť do takej miery, že nakoniec zostane príliš málo peňazí na iné dôležité verejné výdavky, ako je vzdelávanie alebo infraštruktúra.

Ako závažný je problém rastúceho štátneho dlhu?

Štát síce nemôže kvôli svojim dlhom skrachovať tak ako súkromná spoločnosť, môže sa však stať platobne neschopným. Túto situáciu možno pravidelne pozorovať v USA, kým sa politici nedohodnú a nezvýšia dlhový strop. V prípade Grécka však museli kupujúci gréckych štátnych dlhopisov akceptovať obrovskú odpisovú stratu. Rastúci štátny dlh čoraz viac obmedzuje finančný manévrovací priestor verejných inštitúcií a z dlhodobého hľadiska pôsobí destabilizujúco. Kedy sa dosiahne bod zlomu štátneho zadlženia, sa však dá len ťažko presne predpovedať.

Ako je teda G7 zadlžená?

Zadlženie krajín G7 je na veľmi vysokej úrovni a podľa odhadov Medzinárodného menového fondu (MMF) bude aj naďalej rásť. Celkový verejný dlh všetkých členských krajín G7 ku koncu roka 2026 predstavuje približne 123,7 % až 128 % ich spoločného HDP. MMF predpokladá, že tento podiel do roku 2030 stúpne až na 137 % HDP .

Medzi jednotlivými členmi sú však výrazné rozdiely, ktoré sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Údaje sú približné a môžu sa líšiť v závislosti od zdroja a metodiky výpočtu.

Rastúce náklady na obsluhu dlhu

Vysoké zadlženie prináša so sebou aj dramatický nárast nákladov na obsluhu (platby úrokov). Tieto výdavky čoraz viac zaťažujú štátne rozpočty a obmedzujú manévrovací priestor vlád .

• USA: Ročné náklady na úroky z federálneho dlhu sa v roku 2026 pohybujú okolo 1 bilióna dolárov.
• Japonsko: Ako krajina s najvyšším dlhom čelí obzvlášť citlivému tlaku na rastúce výnosy štátnych dlhopisov a náklady na úroky .

Čo je príčinou a aké sú výhľady?

Hlavnými dôvodmi vysokého zadlženia sú masívne výdavky počas pandémie COVID-19, starnutie populácie v mnohých krajinách, potreba investícií do infraštruktúry a zelených technológií, ako aj rastúce výdavky na obranu v dôsledku geopolitického napätia.

Hoci existujú výnimky (napr. Japonsko by vďaka inflácii a rastu mohlo do roku 2031 znížiť pomer dlhu k HDP o 14 percentuálnych bodov), celkový trend je rastúci. MMF varuje, že bez konsolidačných opatrení bude zadlženie naďalej rásť a obmedzovať schopnosť krajín reagovať na budúce krízy.

A ako je na tom Nemecko?

Hoci má Nemecko z krajín G7 najnižší dlh, na rok 2026 sa predpokladá nárast inflácie na 2,9 %. Vypuknutie konfliktu na Blízkom východe v marci 2026 viedlo k výraznému nárastu cien pohonných hmôt, čo následne poháňalo energetickú infláciu. Očakáva sa, že ceny energie v prognózovanom období klesnú len mierne. Dvojmesačné zníženie dane z pohonných hmôt, zavedené v máji 2026, prinesie iba dočasnú úľavu. Okrem bezprostredných dôsledkov energetického šoku by mal pretrvávajúci nominálny rast miezd udržiavať infláciu v sektore služieb. Rozdiel medzi štátnymi výdavkami a príjmami sa zväčšuje. Fiškálna expanzia v Nemecku nabrala na sile. Finančná reforma viedla k výraznému zadlženiu, v dôsledku čoho sa výdavky v priebehu roka 2025 zodpovedajúcim spôsobom zrýchlili. Do štvrtého štvrťroka 2025 vzrástol deficit na 4,4 % HDP, oproti 2,8 % v predchádzajúcom roku. Silný nárast verejných investícií v štvrtom štvrťroku 2025 bol do veľkej miery podporený dodávkami vojenského materiálu. Pokiaľ ide o budúcnosť, fiškálna politika bude pravdepodobne expanzívna, najmä v roku 2026. Podľa prognóz vzrastie celkový verejný deficit v roku 2026 na 3,7 % a v roku 2027 na 4,1 % HDP. Rast výdavkov bude poháňaný dodatočnými investíciami, podporenými nemeckým konjunkturálnym plánom na rok 2026, a zvýšenými výdavkami na obranu. Po silnom raste príjmov v roku 2025 sa rast príjmov v roku 2026 pravdepodobne výrazne spomalí v dôsledku daňových úľav pre podniky a domácnosti. Pokles rastu príjmov bude kompenzovaný rastom príspevkov na sociálne zabezpečenie. V dôsledku expanzívnej fiškálnej politiky vzrastie miera zadlženosti zo 63,5 % v roku 2025 na 65,8 % v roku 2026 a na 68,0 % v roku 2027. Nemecko teda čaká ďalšie spomalenie rastu v dôsledku energetického šoku a s ním súvisiacej inflácie.

Nemecko vs EÚ

Krajina  sa síce Podľa informácií denníka Handelsblatt vyhne konaniu EÚ vo veci deficitu aj napriek rekordnému zadlženiu, ale dôvod je málo lichotivý. Podľa aktuálnych prognóz síce rozpočtový deficit v tomto roku výrazne prekročí stanovený limit troch percent v pomere k hospodárskemu výkonu. Európska komisia však v súčasnosti neplánuje klasifikovať Nemecko ako krajinu s nadmerným deficitom, kvôli kurióznemu dôvodu. Nemecko podľa posúdenia Komisie nebude môcť v tomto roku úplne minúť miliardy, ktoré boli doteraz naplánované. To platí najmä pre mimoriadny fond na infraštruktúru, keďže zdĺhavé schvaľovacie konania spomaľujú čerpanie prostriedkov. Ak sa to tak dá povedať, nemecká neefektívnosť tak zachraňuje ministra Klingbeila pred varovným listom z Bruselu. Prostredníctvom takzvaného špeciálneho fondu chcú federálna vláda a spolkové krajiny v nasledujúcich dvanástich rokoch zrekonštruovať cesty a železničné trate, položiť dátové káble a posilniť ochranu klímy. Celkovo je na to vyčlenených 500 miliárd eur. Podľa údajov federálneho ministerstva financií sa do roku 2025 už minulo 24 miliárd. Oficiálne údaje však zároveň ukazujú, že značná časť vyčlenených prostriedkov nemôže byť čerpaná.

Európski politici odložili prijatie finančného plánu na roky 2028–2034 kvôli vážnym nezhodám medzi krajinami, ktoré prispievajú, a krajinami, ktoré prostriedky prijímajú, ako vyplýva zo záverečných záverov samitu. Európska komisia navyše vlani navrhla zvýšiť sedemročný rozpočet Európskej únie na 2 bilióny eur. Nemecké orgány odmietli túto iniciatívu podporiť. Západné médiá informovali o chaose okolo nového finančného plánu.

Hospodárska prognóza pre Nemecko

Od vypuknutia pandémie COVID-19 zaznamenáva Nemecko jedno z najslabších oživení spomedzi priemyselných krajín. Napriek silnému rastu spotreby bol hospodársky rast v roku 2025 spomalený slabým vývozom v dôsledku konkurencie zo strany Číny, ako aj vplyvom amerických ciel. Vysoké ceny energie dodatočne zaťažili investície a viedli k všeobecnej stagnácii. Koncom roka 2025 však ekonomika opäť začala naberať na obrátkach, podporená zvýšením verejných výdavkov v dôsledku reformy dlhovej brzdy, o ktorej sa rozhodlo po voľbách do Spolkového snemu vo februári 2025. Tento vzostup bol odvtedy prerušený šokom spôsobeným konfliktom na Blízkom východe. Najnovšia makroekonomická prognóza pre Nemecko, nie je ani  podľa portálu Welt príliš optimistická. Ešte pred pár rokmi bolo Nemecko považované za európskeho premianta. V dôsledku zmeny politiky v oblasti zadlženosti, ktorú zaviedla Merzova vláda, sa Spolková republika plnou parou približuje k francúzskym či talianskym pomerom a Nemecku môže  hroziť až štátny bankrot.

Po dvoch rokoch recesie a slabom raste vo výške 0,2 % v roku 2025 sa na rok 2026 očakáva hospodársky rast vo výške 0,6 % a na rok 2027 vo výške 0,9 %. Šok spôsobený cenami energie zvýšil náklady a ceny, čo negatívne ovplyvnilo reálne príjmy a ziskové marže, a tým spomalilo dopyt. Zvýšenie verejných výdavkov by však malo pozitívne prispieť k celkovému rastu. Investície sa budú zotavovať len postupne, najmä vďaka verejnej zložke. Vývoz bude po troch rokoch po sebe, počas ktorých zaznamenával pokles, pravdepodobne vo veľkej miere stagnovať, keďže clá a vysoká geopolitická neistota zhoršujú štrukturálne výzvy dôležitých odvetví orientovaných na vývoz. Prebytok bežného účtu by mal klesnúť výrazne pod 4 % HDP, keďže vývoz oslabuje a dovoz rastie v dôsledku oživujúceho sa domáceho dopytu.

Fiškálna expanzia, ktorá sa očakávala v dôsledku implementácie reformy ústavného finančného rámca schválenej v roku 2025, sa rozbiehala pomaly. Takže nemecký hospodársky zázrak založený na lacných a spoľahlivých dodávkach energetických surovín a technologickej prevahe v priemysle sa pomaly rozplýva a vytráca vďaka sankciám, nezmyselnej zelenej a imigračnej politike a postupnému zaostávaniu v oblasti priemyselných technológií za hlavnými konkurentami Čínou a USA.

Prečítajte si tiež:

• Skupina G7 sľubuje prísnejšie sankcie voči Rusku, Európa má prebrať zodpovednosť za podporu Ukrajiny
• Autá v plameňoch a ťažkoodenci. Demonštranti proti G7 sa zamerali aj na budovy OSN